manželstvo

Vyvrcholením vzájomných citových vzťahov
Medzi mužom a ženou je túžba po spoločnom živote. Veľká väčšina mladých ľudí vstupuje do manželstva z lásky. Keď si dospelá žena i muž dobre rozumejú a majú sa radi, túžia všetky radosti i ťažkosti života prekonávať spoločne a natrvalo. Keď sa rozhodujú pre vstup do manželstva, čas to si myslia, že ich čaká život plný radostí a dobrých perspektív
a že prípadné prekážky budú prekonávať vždy spoločne. Ako dobre by bolo vo viacerých manželstvách, keby predsavzatia, prísľuby, rytierskosť a galantnosť muža a jemnocit, ohľaduplnosť a skromnosť ženy spred svadby boli ozdobou ich manželského života!
Muž i žena
Sú dnes rovnocennými partnermi vo viacerých zamestnaniach, ale ich telesné a duševné vlastnosti sú veľmi rozdielne. Uplatňuje sa to predovšetkým pri ich špecifickom poslaní v manželstve a v rodine. Dobre je, keď sa obaja vzájomne dopĺňajú a odpúšťajú si malé chybičky vo vedení domácnosti, keď pochopia vzájomnú deľbu práce najmä dnes, keď už od ženy nemožno žiadať, aby bola len
matkou a domácou paňou. Zamestnaná žena potrebuje v domácnosti a pri výchove detí pomoc i oporu. Keď si to muž už pred vstupom do manželstva uvedomí, že po svadbe nastanú možno väčšie alebo samé starosti, a napriek tomu vstupuje doň, je to cenný predpoklad pre reálny prístup k spoločnému životu.
Muž býva
Spravidla váhavejší, neletí strmhlav do manželstva a často ho prinúti len to, že čakajú dieťa. Kamaráti ho doberajú so stratou slobody. Nie je na škodu, keď si uvedomí, že v prospech manželského šťastia skutočne zakotví pri jedinej žene. Vydrží to, čo k nej cíti, celý život? Bohatší citový fond diktuje žene túžbu po manželstve najmä preto, že chce mať deti. Táto túžba ženy je silnejšia a šľachetnejšia, lebo niekedy prekonáva všetky formality manželstva - žena chce
byť matkou aj bez toho, aby sa vydala. S pribúdajúcimi rokmi i pocit osamelosti, túžba zdôveriť sa, úsilie dokázať svoju ženskosť, splniť biologické poslanie ženy v materstve, to sú dôvody, prečo nasadzuje nižšie meradlo na posudzovanie muža a jeho vlastností a často aj ochotne spustí zo svojich kritérií. Keď sa potom vydá,
nezriedka rozčarovaná predstavami a skutočnosťou odovzdane trpí v manželskom zväzku.
Láska
Je iste základným predpokladom, ale priamo z nej musí vyrastať priateľstvo a porozumenie medzi manželmi. Lebo čo zachráni manželstvo, keď láska oslabne, keď po rokoch vzniká napätie, drobné roztržky, ak nie to spoločné a trváce, čo ich spája - vzájomné pochopenie. Nemôže byť monopolom len muža alebo len ženy. Vedieť odpúšťať a pochopiť ťažkosti druhého musia obidvaja. Je to schop
nosť ľúbiť aj s chybami, lebo sme mali čas dokonale ho poznať. Spoločný život, často jednotvárny, dáva možnosť spoznať aj tie chyby, ktoré sa dosiaľ neprejavili. Treba s tým vopred počítať. Keď sa vstupuje do manželstva, treba sa vyrovnať s tým, že partner je z iného druhu rodiny, ktorá žila ináč, osvojila si iné spôsoby, iné
ciele, že je z inej krajiny, kde sa žije odlišne, iné sú aj náhľady na rodinný život, že partner je iného náboženstva a že sa ho dokonca pridržiava, že má podstatne viac alebo menej rokov, že má iné vzdelanie, inú oblasť záujmov, že má taký temperament, ktorý môže byť v tom či onom ohnivkom rozporov. To si vyžaduje nielen poznanie povahových odlišností, ale aj ich akceptovanie, možnosť alebo ne
možnosť nápravy a v konečnom dôsledku pochopenie a úsilie vcítiť sa, porozumieť záľubám a osobitostiam toho druhého.
Chyby
Sa nemajú odstraňovať násilne a odrazu, ale pomaly, podobrotky. Do manželstva sa vkradne aj pracovný neúspech, choroba, hmotný úpadok a iné nehody, ktoré môžu znamenať koniec manželstva. Vtedy sa pri každej príležitosti treba vyhnúť výčitkám, nezdôrazňovať to, čo bolí, hľadať všetky rezervy trpezlivosti, ovládať sa, nevyhadzovať stále na oči svoju obetavosť. Napätie, tragédia v rodine často nie je taká hlboká, netrvá tak dlho, aby sa týmito vlastnosťami nedala preklenúť, prebolieť. Veď vtedy, keď sa všetko darí, keď je láska ešte len v rozkvete, vtedy je všetko zaujímavé, prekonateľné a pekné. Až potom pri každodennej všednej lopote, pri nadmiere starostí, po 10 - 20 rokoch stane sa manželstvo ozajstným skúšobným kameňom. Vtedy bolo skutočne dobré, ak vydržalo nápor. V tom čase iste obaja manželia pochopili, že láska a manželstvo nie je len krásna, ale aj veľká a zodpovedná spoločná úloha, kde možno buď stroskotať na neschopnosti spolužitia a lásky, alebo ju neprestajným prehlbovaním zdokonaľovať. Rany spôsobené životom sa lepšie liečia mlčaním a tr
pezlivosťou. Veľkosť lásky a manželského priateľstva sa pocíti až v skúškach spoločného utrpenia, pri odlúčení.