Maastrichtické kritéria

Maastrichtické kritéria
Maastrichtické konvergencné kritéria sú pre menovú a fiškálnu politiku clenských štátov
Európskej únie, ale aj tých štátov, ktoré majú záujem o vstup do EU.
Ide o tieto kritéria:
1. Vládne dlhy nesmú prekrocit 60% z objemu HDP
2. Rocný deficit Štátneho rozpoctu nesmie prekrocit 3% z objemu HDP
3. priemerná inflácia musí byt porovnatelná s troma krajinami EU s najnižšou mierou
inflácie, ktorú neprekrocí viac ako o 1,5%
4. úroková sadzba pre vládne dlhopisy musí byt porovnatelná s troma krajinami EU s
najnižšou úrokovou sadzbou, ktorú neprekrocí viac ako o 2%
5. clenovia Eurozóny nesmú najmenej dva roky devalvovat svoju menu. V Európskej
menovej únii sú stanovené pevné kritériá. Ak sa splnia a ekonomický vývoj je stabilný,
to znamená, že ani v budúcnosti nie je ich plnenie ohrozené, krajina môže do EMÚ
vstúpit. Kritériá sú nastavené tak, že sa nedajú obíst. Kvalitu ekonomického vývoja
posudzujú zo všetkých stránok.
Najdôležitejšie kritérium je fiškálne. Plnenie tohto kritéria by malo zabezpecit zdravý a
udržatelný ekonomický vývoj. Výkonnost mikrosféry - výroby, služieb a pod. - je
podmienená tým, že štát nemá vysoký deficit, pre podnikatelský sektor je použitelná
väcšia cast penazí z penažného obehu obhospodarujúceho ekonomický život. Štát by sa
nemal dlhodobo výraznejšie zadlžovat, lebo obmedzuje priestor pre reštrukturalizáciu
mikrosféry. Prvé kritérium sa týka nielen štátneho rozpoctu, ale celého verejného
sektora - aj obcí, fondov a pod. Deficit by nemal byt vyšší ako tri percentá HDP, a to
nie v metodike krajiny resp. MMF, ale v prísnejšej metodike EÚ ESA 95. Podla nej bude
pravdepodobne deficit fiškálneho okruhu tomto roku okolo sedem percent HDP. Druhá
podmienka je, že celková zadlženost verejného sektora - vnútorná i zahranicná - by
nemala presiahnut 60 percent HDP a mala by sa znižovat. Naša celková zadlženost je
43 percent HDP, ale jasat nemôžeme, lebo to je len vycíslený dlh. Neráta sa tam so
zárukami a dlhmi, ktoré nám vytvorilo a vytvára napr. zdravotníctvo, poistovne,
železnice, dalej, napríklad, ekologický dlh a pod. Každým rokom budeme musiet v
rámci limitovaného rozpoctového deficitu riešit aj cast týchto problémov. Na dalšie
zadlžovanie už priestor nemáme. Stabilného menového vývoja sa týkajú tri podmienky.
Inflácia krajiny nemôže byt vyššia ako 1,5 percenta nad priemer troch najlepších
krajín. Toto kritérium sa pochopitelne mení, dnes je to asi 2,9 percenta.
Dlhodobé úrokové sadzby na desatrocné vládne dlhopisy môžu byt maximálne dve
percentá nad priemerom dlhodobých úrokových mier troch krajín s najnižšou infláciou.
Toto kritérium by sme splnali. Dalšie kritérium, ktoré však v celom prístupovom
procese nastupuje ako prvé, je, že krajina ašpirujúca na vstup do EMÚ, musí najskôr
vstúpit do Európskeho systému výmenných kurzov -ERM2, to znamená pevným kurzom
sa napojit na euro. Od takto zafixovanej centrálnej parity môže kurz našej koruny k
euru oscilovat ± 15 percent. V tomto kurzovom režime musí vydržat dva roky pred
vstupom do EMÚ. Zafixovaný kurz nesmie devalvovat. Ak sa tak stane, zo systému
vypadáva a celý proces po stabilizácii sa musí zacat znova.
________________________________________ __________________________
Zaujmav linky k refertu: