Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre.

Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre.

Lyrizovaná próza sa vyčlenila v 30.-tych rokoch ako protest proti vojne a fašizmu. V 30.tych rokoch padajú všetky doterajšie ľudské hodnoty: časť, svedomie, láska, spravodlivosť, pravda. Lyrizovaná próza sa snaží ich upevňovať, vracať ich, k nim sa utieka. Je príznačným javom vo vývine slov. prózy, spôsobila ju v povojnovom období otrasená dôvera autorov v silu rozume a snaha o obnovu citovosti. Je priblížením k romantizmu a odklonom od opisného realizmu. Tento prúd sa upínal k dedinskému a vrchárskemu prostrediu. Východiskom ich tvorby však nebola objektívna skutočnosť, ale svojská, fantazijná až rozprávková predstava o svete. Na lyrizovanú prózu mala vplyv aj svetová literatúra (hlavne francúzska a švajčiarska) - expresionizmus, francúzsky regionalizmus

Znaky lyrizovanej prózy
- rozpor medzi snom a skutočnosťou
- subjektívne prežívanie sociálnych protirečení
- odklon od mesta a prikláňa sa k dedine a prírode
- oslava až personifikácia prírody, príroda sa stáva jednou z postáv
- rozlet fantázie a predstavivosti, snov
- tajomnosť a záhadnosť
- cítiť obhajobu slobody, pravdy, spravodlivosti, ľudskosti a svedomia
- krásny metaforický a lyrický jazyk
- má vnútorný rytmus a rytmický jazyk
- oslabenie dejovosti /novela baladická rozprávka/, mnohé prózy prechádzali do roviny fantázie, mýtickosti
- témy lyr. prózy: láska, priateľstvo, česť, príroda, detstvo, domov
- jazykový prejav aj jazyk je lyrizovaný - stiera sa hranica medzi autorskou rečou a rečou postáv, rozprávanie v 1. osobe, vnútorný monológ, využíva sa metafora, personifikácia
- postavy: chudáci, zbojníci
MARGITA FIGULI (1909 Vyšný Kubín - 1995)
- G DK, OA BB, úradníčka
- novelou Tri gaštanové kone dosiahla veľký čitateľský úspech. Toto dielo patrí k vrcholným dielam slovenského naturizmu.

Tri gaštanové kone (čiták)
- prvé dielo lyrizovanej prózy
- hlavnou myšlienkou je „Násiliu možno vzdorovať dobrotou srdca.“
- autorka na neveľkom epickom priestore rozvinula ľúbostnú drámu so sociálnym pozadím. V centre príbehu stoja dve kontrastné postavy vnútorne čistá a citovo založená Magdaléna a jej nápadník Zápotočný - bezohľadný sebec a boháč.
- v jadre novely je boj o určité poňatie lásky. Na jednej strane je to láska ako strhujúca sila, ako vášeň a náruživosť, ktorá vedie až k zločinu, na druhej strane je podaná ako sila etická, ako sebaprekonávanie. Láska tvorí podklad príbehu, kde na jednej strane stojí náruživý Zápotočný, na druhej strane rozprávač príbehu - Peter.
- celá kompozícia je založená na váhavosti - uvážlivosti hrdinu. Peter, ktorý kráča svojou vlastnou cestou, nachádza východisko aj v najťažších situáciách tak, že sa radí nie s vonkajšími pomocníkmi /ľudskými a zvieracími/ ako je to v rozprávke ale predovšetkým sa riadi sám sebou.
- dej sa odohráva na Orave, nie je určený čas, ide o konflikt dobra a zla, existuje tu trojitá gradácia /vždy sa niečo trikrát opakuje/, dobro predstavujú Peter a Magdaléna, zlo Jano Zápotočný, Maliarička,. Magdaléna a Peter o sebe snívajú, Magdaléna sa sľúbila Petrovi (Peter je z Turca) za podmienok, že postaví dom, získa majetok a 3 gaštanové kone,
Magdaléna sľub nedodrží (je prinútená vydať sa za Zápotočného). Peter miloval Magdalénu a tým, že si ju nemohol vziať, sa jeho láska zväčšovala.
- jazyk je podobný básni, používa metafory, biblizmy.

štvorzväzkový román Babylon - posledné roky Chaldejskej ríše (538pnl)
DOBROSLAV CHROBÁK (1907 Liptov - 1951 BA)
- eltech Praha, ČS rozhlas BA
- je tvorcom vysoko kultivovaného jazyka, ktorý čerpal z ľudí. Lepšie rozumel dedene a psychike dedinských ľudí ako mestu.
1. zb. 8 noviel Kamarát Jašek
- hlavným hrdinom autor - rozprávač
- vykreslenie vnútorného sveta hl. postáv, ich vzťah k svetu.

novela Drak sa vracia
- podobá sa na rozprávku - Drakovi pripisujú čarovnú moc.
- hlavný problém: hľadanie stratenej cti a dôvery, hlavné postavy - Drak (Martin Lepiš), Šimon, Eve. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkiaľ prichádza, je veľmi svojský, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, človek prírody, považujú ho za čarodejníka. Drak stelesňuje v kolektívnom poňatí dediny zlo, a nešťastie, dedina sa s ním zmieruje, keď s nasadením vlastného života zabraňuje nešťastiu. Chce, aby ho dedina prijala.
- dej sa odohráva v tatranskej prírode, je to vlastne jej oslava. Draka našli ako malé dieťa pohodené na ceste. Jeho opatrovateľom bol hrnčiar Lepiš. Po dedine sa povrávalo, že ho neskôr zabil. Drak opúšťa milú Evu (čaká s ním dieťa) a odchádza z dediny. Po rokoch sa vracia späť do dediny. S jeho príchodom sú spojené suchá a lesné požiare. Drak sa podujme zachrániť dedinský dobytok. Dedina mu nedôveruje, posiela s ním jeho najväčšieho nepriateľa Šimona Jariabku. Šimon najprv Drakovi neverí, no postupne zisťuje, že v stávke nie je len Eva, ale aj Drakova česť. Drakovi sa čriedu podarí priviesť a získava tým stratenú dôveru. Eva pochopí, že má rada Šimona. (konflikt so stádom). Šimon zapáli Drakovi chalupu, lebo ho podozrieva, že stádo predal Poliakom. Avšak Drak sa vráti aj so stádom, Eva zistí, že Drak ju neľúbi.
- hovorové výrazy, expresívne výrazy, metafory a prirovnania. Draka charakterizuje vonkajšími znakmi a Šimona vnútornými monológmi.
- rozprávačkou je Eva ako stará matka, ktorá hovorí tento príbeh vnukom.