Luxembursko

Luxembursko
Fyzicko-geografická charakteristika
Rozloha 2 586 km2 (998 míl2)
Luxembursko sa nachádza v západnej casti Európy medzi 5s-6s východnej dlžky a
49o-50s severnej širky. Hranicí na východe s Nemeckom, na juhu s Francúzskom a na
západe a na severe s Belgickom.
Severnú cast krajiny tvorí pohorie Ardény s najvyšším bodom krajiny nazývaným
Buurgplaatz, na juhu je úrodná dolina rieky Mosely a jej prítokov. Južné dve tretiny
krajiny sa nazývajú Bon Pays (angl.).
Vodstvo
Hlavnými riekami krajiny sú rieky Sauer, Alzette a Mosela.
Podnebie
Luxembursko má mierne podnebie s priemernými teplotami 0sC v januári a 17sC v júli.
Priemerné zrážky v januári sú 73 mm, v júli 66 mm (za rok 815 mm).
Humánno-geografická charakteristika
Obyvatelstvo
Oficiálny názov : Velkovojvodstvo Luxemburska
Hlavné mesto Luxemburg – 75 800 (1993)
Iné mestá
Esch-sur-Alzette – 24 000 (1993)
Dudelange – 14 700 (1993)
Differdange – 8 200 (1993)
Petange – 12 400 (1991)
Sanem 11 300 (1989)
Luxemburg je administratívnym a ekonomickým centrom krajiny. Má rastúci
medzinárodný význam ako sídlo Európskeho súdneho dvoru a Európskej investicnej
banky (Europan Investment Bank) založenej 25.3. 1957.Sídli tu taktiež administratíva
Európskeho parlamentu. Je univerzitným centrom krajiny. Jeho asi najznámejšia
pamiatka je Gotická katedrála Notre Dame zo 17. storocia. Esch-sur-Alzette je známi
svojimi rozsiahlymi parkami a hradom postaveným v 19.storocí zo zrúcaniny z 13.
stororocia. Mestké výsady ziskalo toto mesto v roku 1328 a po roku 1850 sa rozrástlo
vdaka tunajším baniam. Pocet obyvatelov : 406 000 (1995)
Rast obyvatelstva : 1,3% (1995)
Hustota zaludnenia 157 ludí/km2 (406,6 ludí/míla2) (1995)
Urbanizácia 89,1% (1995)
Dlžka života 76 rokov (Muži 72, Ženy 79) (1995)
Dojcenská úmrtnost 9 mrtvych na 1000 narodených (1990)
Gramotnost 100%
Národnostné zloženie 75% Kelti
25% Portugalci, Taliani a iní
12% zmiešaní alebo iní
Jazyky : luxemburcina, nemcina, francúzština (oficiálne jazyky), anglictina
Náboženská štruktúra
94,1% Katolíci
1,1% Protestanti
4,3% ostatní
Vláda
Typ vlády : Konštitucná monarchia
Hlava štátu: Velkovojvodca Jan (Jean) (od 1964)
Nezávislost 10.5. 1867 (od Zollverein- Nemecká únia)
Ústava 17.10.
1868
Hlasovacie právo všeobecné a povinné od 18 rokov
Clenstvo v medzinárodných organ.: ACCT, Australia Group, Benelux Economic Union,
CE, EBRD, EIB, EU, FAO, G-24, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICCO(s Bel.), IEA, IFAD, IFRCS,
IJO(s Bel.), ILO, IMF, IMO, INRO(s Bel.), INTELSAT, INTERPOL, IOC, IOM, ITTO(s
Lux.), ITU, MTCR, NACC, NATO, NEA, NSG, OECD, OSCE, PCA, UN, UNCTAD, UNESCO,
UNIDO, UPU, WCL,WEU, WHO, WIPO, WMO, WtrO, ZC
Dejiny
Územie dnešného Luxemburska bolo v posledných storociach pred n. l. osídlené
keltskými kmenmi, v 1 storocí pred n. l. ho ovládli Rimania, v 5.-9. storocí bolo
súcastou Franskej ríše, od 10. storocia trvalo priclenené k Svätej rímskej ríši
nemeckého národa. Ako kniežatstvo sa sformovalo v roku 963, od konca 13. storocia
sa orientovalo na Francúzsko. V 14. storocí Luxemburgovci získali vládu v ríši, oporou
ich moci sa stalo Ceské královstvo (ceský král Karol IV. z rodu Luxemburgovcov ho v
roku 1354 povýšil na vojvodstvo). V 15. storocí ho získali Habsburgovci, v 17. storocí
sa stalo cielom francúzskych výbojov a bolo pripojené k Francúzsku. V roku 1815 bolo
vyhlásené za velkovojvodstvo, do 1890 personálna únia s Nizozemskom (mali
spolocného panovníka). Nezávislost získalo v roku 1867 ako neutrálny štát, napriek
tomu ho pocas 1. a 2. svetovej vojny obsadilo Nemecko. V roku 1948 utvorilo s
Belgickom a Holandskom spociatku colné, neskôr i hospodárske združenie BENELUX.
Hospodárstvo
HDP na obyvatela: 31343 USD (1993)
Inflácia : 2,9% (1993)
Nezamestnanost: 2,1% (1993)
Mena : 1 Luxemburský frank=100 centiomov,100 lfr =3,14 USD (30.9.1994)
Vývoz : kovy, kovové výrobky (33%), stroje a aparatúry(16%), umelé hmoty, guma
(13%), sklo, hliník
Dovoz : stroje a aparatúry (16%), dopravné prostriedky (14%), kovy (14%), potraviny
Hlavní obch. partneri : EÚ, USA, Belgicko, Nemecko, Francúzsko
Suroviny železná ruda (v súcasnosti sa už nevyužíva)
Priemysel, penažníctvo (Luxembursko je v súcasnosti siedmym najväcším
bankovníckym centrom sveta, má tretí najväcší pocet bánk v Európe. V roku 1994 ich
bolo 222), potravinárstvo, chemický p., produkty z ocele, strojárenstvo, pneumatiky,
sklo, hliník
Najväcšie lux. banky Banque Generale du L., Deutsche Bank L., Banque International a
L., Banque et Caisse d´Epargne de I´Etat, Dresdner Bank L.
Polnohospodárstvo
34,3% lesy
27,3% pasienky
21,5% orná pôda
16,9% ostatná pôda
Plodiny: jacmen, ovos, zemiaky, pšenica, ovocie, hrozno
Doprava Cesty a železnice sú vo výbornom stave, väcšina ludí vlastní autá. MPZ
Luxemburska je písmeno L. (železnice 281 km, z toho 136 km elektrifikovaných, cesty
4942 km).