Ľudské práva

Sú oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie svojich potrieb a túžob. Sú také podstatné pre ľudský život, že by ich mala rešpektovať každá politická moc. Patria človeku, ako dôstojnej bytosti bez ohľadu na jej občiansku príslušnosť určitému štátu. Veď ľudia sa rodia slobodní a rovnoprávni, majú teda právo na život, česť a ľudskú dôstojnosť. Ľudské práva patria teda aj jednotlivcovi bez štátneho občianstva, bezdomovcom, utečencom. Sú neodňatelné, nescudziteľné, nepremlčatelné, nezrušiteľné.
Zákl. práva a slobody sú ohraničené
K akémukoľvek obmedzeniu možno siahnuť len za podmienok stanovených a kontrolovaných zákonom.
Jadrom filozofie ľudských práv je otázka vzťahu jednotlivca k moci – jednotlivec moc uznáva, tada moc je legitímna, t.j. má nárok na uznanie a poslúchanie, keď rešpektuje ľudské práva a slobody. Základom je presvedčenie, že cieľom politického združovania je dobro človeka, ktorému vytvorená moc má slúžiť.
Takéto chápanie poslania štátu vychádza z predstavy zmluvy medzi spoločnosťou a štátom.


Zmluvná koncepcia obsahuje 4 základné prvky:
Racionalizmus,prirodzený stav, prirodzené právo, spoločenskú zmluvu
Zmyslom spol. zmluvy je usporiadať vzťahy medzi vládnucimi a ovládanými na princípe vzájomnej zodpovednosti.
Keď sa prirodzené práva stanú obsahom medzinárodných dokumentov, ktoré ratifikoval potrebný počet štátov, hovoríme o nich ako o ľudských právach.

O právach môžeme hovoriť len vtedy, ak
Je jasný ich adresát, t.j. subjekt, ktorý ich môže uplatniť
Právo ma jasný obsah, resp. je jasný i jeho predmet
Existuje sankcia za porušenie práva
Existuje sila, ktorá je schopná sankciu vynútiť

Keď štát prijme istý katalóg ľudských práv do svojej ústavy a zákonov stávajú sa z ľudských práv občianske práva a slobody.
Občianske práva umožňujú človeku realizovať sa v politickej , ekonomickej a sociálnej oblasti. Človek ako nositeľ ľudských práv sa stáva aktívnym subjektom a prejavuje sa ako občan, teda ako nositeľ a vykonávateľ občianskych práv. Je aktívnych činiteľom, ktorý rešpektuje legálne opatrenia mocenských subjektov, ale na druhej strane je voči ním rovnoprávny.

V demokratickej spoločnosti

Okrem obč. práv, ktoré je možné do istej miery ovplyvňovať a špecificky formulovať podľa konkrétnych podmienok zákonmi, existujú i občianske slobody – sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania. Za tieto slobody nevďačíme štátu, preto máme právo od neho žiadať, aby nám zabezpečil ich nerušené využívanie.

V súčasnosti tvoria ľud. Práva zložitý a mnohovrstvový systém, v ktorom jednotlivé práva na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú. Najpoužívanejšou klasifikáciou je ich delenie podľa oblasti spoloč. Života, ku ktorému sa určité práva vzťahujú.

Rozoznávame
Osobné práva a slobody – právo na život, súkromie, domov, rodinu, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti
Politické práva a slobody – právo občana zúčastňovať sa na správe a riadení verejných vecí (priamo – nepriamo), pokojne sa zhromažďovať, petičné právo, sloboda prejavu
Sociálno-ekonomické a kultúrne práva . právo na prácu, odpočinok, vzdelanie, na ochranu zdravia


Ľudské a občianske práva
Jednak chráni človeka pred mocenskou ľubovôľou a zneužívaním moci, jednak umožňujú občanom ovplyvňovať mocenské rozhodnutia, činnosť a postup moci.
Ďalšou klasifikáciou je členenie podľa toho, či sa vzťahujú k indivíduu, alebo k určitému spoločenstvu. Podľa subjektu tohto rozoznávame individuálne a kolektívne práva. Väčšina práv má individuálny charakter, k najvýznamnejším kolektívnym právam – právo národa na sebaurčenie a rozvoj.
Najnovšia klasifikácia ľudských práv vychádza zo začleňovanie jednotlivých práv do medzinárodných dokumentov. Hovoríme o 3 generáciách ľudských práv.

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBôD
FZ ČSFR dňa 9. januára 1991 prijalo ústavný zákon č. 23/1991 zbierky, ktorým sa uvádza LZPaS, a ako ústavný zákon. Tento zákon sa skladá z dvoch častí.

Prvá časť - tvorí ústavný zákon, ktorým sa vlastný text ústavy Listiny uvádza
Druhá časť – vlastný text Listiny

Ide o dve časti, ktoré sú navzájom skĺbené, pričom nemožno jednu od druhej oddelovať. Striktne v nich bolo podčiarknuté, že ústavné zákony a iné zákony a predpisy – ich výklad a používanie musia byť v súlade s Listinou. Toto však nebolo splnené, lebo nebol konštituovaný orgán (ústavný súd), ktorému by prináležalo posúdiť, či je konkrétna právna norma v súlade s Listinou, alebo nie, hoci ústavný zákon č. 91/99 zb. o ústavnom súde ČSFR nadobudol účinnosť už 1.4.1991. Sudcovia tohto súdu boli menovaní prezidentom koncom januára 1992 – svoju činnosť začal vo febr. 1992. naším prijatím do Rady Európy (jan. 1992) bola založená príslušnosť Európskeho súdu ľudských práv so sídlom v Štrasburgu a Európskej komisie pre ľudské práva konať aj vo veciach ochrany práv a slobôd občanov našej republiky. SR je členom Rady Európy od r. 1993.

Vlastný text listiny sa skladá
Z preambuly + 6 hláv, ktoré na seba logicky a obsahovo nadväzujú

Hlava Všeobecné ustanovenia
Sú to vlastne interpretačné pravidlá obsahu jednotlivých ustanovení Listiny. Je tu určené postavenie človeka v štáte a spoločnosti tým, že všetkým priznáva a to vo filozofickom i právnom zmysle – sloboda a rovnosť nielen v právnej ale aj v ľudskej sfére. Zdôrazňuje sa, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné (t.j. nemožno ich človeku odňať, nemožno ich nijakým spôsobom odovzdať inej osobe, nezaniknú uplynutím istej doby, ani nijako inak ich nemožno zrušiť). Štát je budovaný na demokratických hodnotách a nesmie uprednostňovať žiadnu ideológiu ako jedinú, vylúčenú, ani žiadne náboženské vyznanie. Povinnosti možno ukladať len na základe zákona.

Hlava Základné práva a slobody delia na dva oddiely
Upravuje záklané ľudské práva a slobody
Upravuje politické práva

Prirodzené ľudské práva sú ľudským jedincom späté ako s hologickou jednotkou. To znamená, že tieto práva sú neodňateľné, nescudziteľné, neporušiteľné, nie sú dané štátom, štátnou mocou, ale existujú nezávisle od štátnej moci a štátu . Štát a štátna moc ich majú len deklarovať a chrániť. Pre túto skupinu prác je typickou črtou ich nezávislosť od štátnych hraníc i medzinárodnoprávna ochrana. V súvislosti s právom na život je výslovne formulovaný zákaz trestu smrti. Osobitná sloboda jednotlivca je chápaná ako možnosť disponovať sebou, svojim časom a konaním, vrátane slobody pohybu. Každýn občan má právo slobodne vstúpiť na naše územie, ako i možnosť územie republiky opustiť. Občana nemožno nútiť, aby opustil svoju vlasť. Medzi základné ľudské práva zara)dujeme i právo na vlastníctvo majetka, právo na ochrau pred neoprávneným zhromaždením, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe

Listina upravuje slobodu myslenia, svedomia náb. myslenia, vyznania, ved. Bádania a umel. Tvorba. Tak ako nemožno nikoho nútiť, aby žil bez vyznania, alebo aby vyznával konkrétne náboženstvo. Nie je možné prikázať občanovi, aby vakonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náb. vyznaním.

Listina zakotvuje tzv. klinické práva
Ktoré boli aj v predchádzajúcich dokumentoch, ale mnohé sa porušovali – sloboda prejavu, volebné právo, zhromažďovacie právo, združovacie právo, právo na správe verejných vecí ... Listina zakotvuje aj nové politické práva – petičné právo, právo na informácie, právo vyjadrovať svoje názory slovom, psmom, tlačou, obrazom, ...




Petičné právo – vyjadriť – vyjadriť sa písomne k verejnému alebo spoloč. Problému, adresovane to na štátny orgán, ktorý je povinný odpovedať na petíciu
Združovacie právo – slobodné združovanie: sa vo spolkoch, spoločenstvách
Právo zakladať pol. Strany a pol. Hnutia (10 000 občanov)
Zúčastňovať sa na správe verejných vecí _ prostredníctvom priamen demokracie – referendum, zast. Demokracie – voľbami (voelbné právo).

Hlava Práva národnostných a etnických menšín
Príslušníkom menšín sa zabezpečuje ochrana ako občanom nášho štátu. Zachováva sa právo slobodne sa rozhodovať o svojej národnosti, rozvíjať vlastnú kultúru, prijímať informácie v materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach.

Hlava Hospodárske, sociálne a kultúrne práva
Vychádzajú z nových ekonom. Prístupov. Poukazujú na sociálne postavenie človeka. Majú prevažne relatívnu povahu – čiže ich stav a úroveň sú do značnej miery určované ekom. Vyspelosťou štátu
Vypúšťa sa deklarovanie práva na prácu
Zakotnvené práo na spravodlivú odmenu za prácu a uspokojivé pracovné podmienky
Právo každého na slobodnú voľbu povolania
Právo na podnikanie
Právo na osobitnú ochranu v pracovnoprávnych vzťahoch (mladiství, zdravotne postihnutí)
právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, chorobe, pri strate živiteľa, hmotnej núdze
Osobitná ochrana rodičovstva a rodiny
Právo na vzdelanie – možnosť vzniku aj neštátnych škôl
Niekto nesmie výkonom svojich práv ohrozovať životné prostredie


Hlava Právo na súdnu a inú právnu ochranu
Prostredníctvom ústavného súdnictva má každý možnosť dovolávať sa ochrany v prípade porušenia práv a slobôd. Medzi právne garancie základných práv a slobôd patrí prezumcia neviny, princíp rovnosti a objektívnosti.

Hlava Spoločné ustanovenia
Ich štruktúra je obdobná ako v iných medzinárodných dokumentoch v ľudských právach a slobodách.
Organickou súčasťou LZPaS je ktorá upravuje zabezpečenie súdnej ochrany práv a slobôd občanov.

ÚSTAVY
29. 2 1920 28.10.1918 .....vznik ČSR
21.7.1939 6.10.1938........Žilinská dohoda
9.5.1948 14.3.1939........samostat. SR
11.7.1960 5.4.1945 .........Košic. vlád. program
3.9.1992 1.1.1993.......... vzik SR a ČR