Ľudovít Štúr 7

Nar. v Uhrovci, v rodine ,základné vzdelanie získal od otca aj latinčinu, lýceum in BA, kde sa prihlásil do Spoločnosti reči a literatúry československej, po odchode brata z lýcea odchádza aj on na miesto pisára na panstvo grófa Zaya v rodnom Uhrovci, po čase sa opäť vracia do BA, stáva sa zapisovateľom neskôr miestopredsedom Spoločnosti,24. apríla 1836 sa uskutočnil pamätný výlet na Devín, kde chcel Štúr obnoviť pamiatku našej samostatnosti, všetci zúčastnení si vybrali slovanské mená pr. Štúr- prijal meno Velislav, Manifest slovenčiny- Nárečia slovenskuo alebo potreba pisanja v tomto nárečí- je bojom proti tým čo presadzujú maďarčinu...
K dohode o uzákonení spisovnej slovenčiny

Došlo medzi Štúrom Hurbanom a Hodžom na fare v hlbokom v r. 1843. J. Hollý ich rozhodnutie schválil.. Za základ spis.sl. si vybrali stredoslovenské nárečie , ktoré sa im videlo najčistejšie slovenské jadro...
Začal vydávať prvé slovenské noviny

Slovenské národňie novini, s literárnou prílohou- Orol Tatranský... V r. 1848 sa na podnet Štúra schádzajú zas v L.Mikuláši a sformujú žiadosť– Žiadosť národa slovenského- žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch, školách v rámci Uhorska. Uhorská vláda neakceptovala požiadavky a vydala na nich zatykač, utiekli do čiech,,, Štúr objasnil myšlienky Žiadosti i na slovenskom zjazde v Prahe, kde našiel pochopenie. Vo viedni sa utvára Slovenská národná rada na čele so Štúrom Hurbanom a Hodžom , ktorá organizovala povstanie proti uhorskej vláde.
Štúr bol poslancom za mesto Zvolen a známe je jeho reč na Uhorskom sneme.