Ľudmila Podjavorinská - tvorba

Ľudmila Riznerová-Podjavorinská sa svojím dielom radí v dejinách
slovenskej literatúry do dvoch oblastí a súčasne do dvoch vývinových
období. Do roku 1918 na rozhraní medzi realizmom a modernou jej dielo
prevažne súvisí s tvorbou pre dospelých, po národnom oslobodení s
vývinom intencionálnej literatúry pre deti.

V literatúre pre deti skoloňovala všetky 3 literárne rody

Epiku, lyriku, dramatické útvary. Dala si určité ciele v detskej literatúre.
Naučiť deti správnej spisovnej slovenčine - didaktický moment. Nechápe
svojho čitateľa ako objekt, ale ako subjekt /do textu kóduje jeho
záujmy./.
Na začiatku 30 -tych rokov sa uzatvára prozaická tvorba Ľ.
Podjavorinskej zbierkou rozprávok ČAROVNÉ SKIELKA /1931/ a románom
BARÁNOK BOŽÍ /1932/.
Využíva niektoré prvky a postupy ľudovej rozprávky.

Poézia Podjavorinskej pre deti

1908-1909 uverejnila pod pseudonymom
Teta Ľudmila prvé verše v časopise Zornička. Je to obdobie už jej
umeleckého vyvrcholenia v oblasti tvorby pre dospelých.

Poéziu delíme do viacerých okruhov

1. vlastenecká poézia pre deti
V roku 1909 s touto tematikou
uverejnila báseň ORÁČ.Vyjadruje v nej bezhraničnosť vykorisťovania a
útrap slovenského ľudu.
BABIČKIN KOLOVRÁTOK - ide o obraz určitých stránok našej národnej psychiky. Spája obraz babičky s čarom ľudových rozprávok.
Typická je báseň ŠKOVRÁNOK - je spojený so životom národa. Vtáčik
vyletí z hniezda a letí k slnku a pri tomto lete spieva pieseň, ktorá
sa mení na zlatú rozprávku.

2. verše o deťoch. Je to najväčší okruh.
KYTKA VERŠOV PRE SLOVENSKÉ DETI /1920/ - básnická zbierka obsahuje verše, ktoré boli výlučne s námetmi z destkého života..
KLÁSKY /1947/ - Pieseň siroty, Žiaľ siroty. Je tu opísané náboženské chápanie smrti..

Napísala aj

VERŠÍKY PRE MALIČKÝCH /1930/,MEDOVÝ HRNIEC /1930/,VERŠOVANÉ ROZPRÁVKY ZAJKO-BOJKO /1930/,ČIN-ČIN /1943/

Podjavorinská povýšila básnickú tvorbu pre deti na umenie a posunula je k centru tvorivých záujmov celonárodnej literatúry.