Luba Hajkova

Luba Hajkova



Narodila sa 3. augusta 1946 v Levoci v rodine evanjelickeho farara. Do zakladnej a strednej skoly chodila v Spisskej Novej Vsi, kde roku 1964 zmaturovala na strednej polnohospodarskej technickej skole. V tomto obdobi bola spoluzakladatelkou amaterskeho divadla poezie malych javiskovych foriem, kde posobila ako autorka, scenaristka, recitatorka i reziserka. V rokoch 19641969 studovala dramaturgiu na Vysokej skole muzickych umeni v Bratislave. Po skonceni studia sa zamestnala v literarnodramatickej redakcii Ceskoslovenskeho rozhlasu v Bratislave, kde pracovala az do roku 1982. V rokoch 19821991 bola dramaturgickou filmu pre deti a mladez v Slovenskej filmovej tvorbe. Od roku 1992 je spolumajitelkou vydavatelstva H&H v Bratislave.

Literarne tvorit zacala v 70. rokoch najma v oblasti rozhlasovych literarnych zanrov. Prvu rozhlasovu hru Liahne napisala roku 1970 spolu s Dusanom Kuzelom. V tomto obdobi publikovala prve poviedky aj v Slovenskych pohladoch a Romboide. Rozsiahlejsiu prozu zo zivota sucasnej rodiny Letokruhy publikovala v rovnomennom zborniku roku 1984. Knizne debutovala zbierkou poviedok S laskou na zaciatku slova (1988). Skuma v nich eticky rozmer cloveka a cez osudy postav smeruje k zovseobecneniu pocitov, skusenosti a nazorov sucasnej modernej zeny tuziacej po sebarealizacii. V novele Vela slnka, malo lasky (1991) na pribehu medzigeneracneho konfliktu protagonistov upozornila na suvislosti medzi ludskym egoizmom a drancovanim prirody, ktore sa v konecnom dosledku tragicky obracia proti cloveku. Zo zivota sucasnej rodiny tematicky cerpa kniha Nikto ma nema rad (1994). Nasledujuca kniha Drz ma za ruku (1994) je literarnym prepisom zivotneho pribehu holandskej obcianky slovenskeho povodu. Autorka znova nastoluje problem intimnych vztahov sucasnej rodiny, tentoraz vsak na spolocenskom a politickom pozadi.

Pre rozhlas napisala stereopoviedky Junove rano (1983), Vecer v mrtvom ramene (1984), Nedorozumenie (1986), desatdielnu rozhlasovu prozu Obrat proti vetru (1988) a hru Feauture (1990). Samostatne vydala aj viacere dramaticke kompozicie a pasma Romanca, Carymary, malujeme, Nevsedna laska, vsedny den, Zvonceky a niektore ine. Dramaturgicky participovala na filmoch pre deti a mladez Letny strom radosti (1984), Sykorka (1986), R.S.C. (1989) a Drotarska piesen (1991).