Britské ostrovy sa skladajú z ostrovov Veľká Británia, Írsko, Orkneje, Hebridy, Shetlandy, Man, Scilly a z viac jako 5 000 menších ostrovov. V súčasnosti sa na nich rozprestierajú samostatné štáty: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Írska republika.
Ostrov Írsko
Írska republika:
Rozloha: 70 282 km2
Počet obyvateľov: 3 548 000
Hustota osídlenia: 50 obyvateľov na km2
Hlavné mesto: Dublin – 1 024 000 obyvateľov
Úradný jazyk: Írština, angličtina
Dovoz: Stroje, textil, dopravné prostriedky, železo a oceľ, chemikálie, potraviny, zvieratá, krmivo pre zvieratá
Vývoz: Dobytok, mliečne výrobky, farebne kovy, strojné výrobky, zariadenia na spracovanie dát
Mena: 1 Írska libra = 100 pencí
Hrubý domáci produkt: 50 955 miliónov US dolárov
Štátne zriadenie: Republika
Severné Írsko:
Rozloha: 14 120 km2
Počet obyvateľov: 1 578 000
Hlavné mesto: Belfast – 279 000 obyvateľov
(Nasledujúci text zahŕňa ako Severné Írsko tak i Írsku republiku)
Poloha: 51°27´- 55°25´severnej šírky
6° - 10°30´západnej dĺžky
Írska republika zaberá väčšinu ostrova Írsko, len jeho severovýchodná časť Severné Írsko patrí Británii. Ostrov Írsko je od ostrova Veľká Británia oddelený prielivom sv.Juraja a Írskym morom. Medzi Severným Írskom a Írskou republikou sa ťahá suchozemská hranica. Východné pobrežie obmýva Severné more.
Povrch: Centrálna rovina, obklopená pohoriami, leží v nadmorské výške menšej než 100 m. n. m. a je tvorená prevážne vápencom pokrytým ľadovcovými nánosmi ílu a piesku. Rovina je bohatá na jazerá a bažiny. Veľká časť tejto oblasti bola prispôsobená pre poľnohospodárske účely. Väčšina okolitých pohorí sú rozdelené horské masívy, najvyššou horou je Carntuohill (1 041 m) v pieskovcovom pohorí Macgilicuddys
Reeks na juhozápade územia. Na juhovýchode sa rozkladá žulové pohorie Wicklow s najvyššou horou Lugnaquilla (916 m). Ďalšie žulové pohorie – Mourne – leží na juhu Severného Írska a jeho najvyššia hora Slieve Donard dosahuje výšku 851 m. n. m. Úplne na severe leží čadičové pohorie Antrim. Pozdĺž pobrežia sú rozmiestnené stovky čadičových veží známych ako Giant´s Causeway (chodník obrov). Najväčším jazerom je jazero Neagh o rozlohe 396 km2.
Podnebie: Írsko je ovplyvňované juhozápadnými vetrami, prinášajúcimi zrážky a teplým Golfským prúdom. I keď týmto vplyvom nestoja v ceste žiadne pohoria, má celé územie mierne, vlhké podnebie, ktoré je len na východe o niečo suchšie. Priemerná teplota vzduchu v zimnom období sa pohybuje medzi +4°C na východe a na západe územia +7°C. Na juhovýchode sa vďaka miernemu podnebiu darí stredomorským rastlinám. V lete je priemerná teplota vzduchu 14 – 16°C. Ročné priemerné množstvo zrážok je 100 cm v západných nížinách, 75 cm na východe.
Turistický ruch: Zisky z turistického ruchu tvoria hlavnú časť príjmu zeme, obzvlášť v Dubline a v západnej časti pozdĺž miest Killarney a Galway. Každý rok navštívi Írsko asi štyri milióny turistov.
Doprava: Dublin je spojený hlavnými železničnými traťami s mestami Sligo, Galway, Tralee a Killareney na západe a s mestami Cork, Waterford a Wexford na juhu. Významné trate Severného Írska spájajú Belfast s Larne, Lodonderry a Dublinom. Omnoho dôležitejšia pre osobnú i nákladnú prepravu je cestná doprava. Severné Írsko má 23 670 km ciest, Írska republika 92 300 km. Lodná doprava pri pobreží je dôležitá pre spojenia Dublinu, Dun Laoghaire a Belfastu. Medzinárodnú dopravu zaisťujú letiská v Belfaste, Dubline, Shannone a Corku.
Poľnohospodárstvo: V Severnom Írsku sa darí pastvinám a pestujú sa tu krmné plodiny pre dobytok, ktorý je základom írskeho poľnohospodárstva. Spolu je tu asi 7 mil. hovädzieho dobytku, 9 mil. oviec a 1,3 mil. ošípaných. Nadbytočné mlieko je využívané na výrobu smotany, masla a syrov. V okolí Belfastu sa pestuje zelenina. V Írskej republike je 14% pôdy využitej pre pestovanie jačmeňa, pšenice, zemiakov, cukrovej repy a iných plodín.
Ťažba surovín a
výroba energie: Írsko má niekoľko uhoľných baní, väčšina uhlia a ropy potrebných pre výrobu elektrickej energie však musia dovážať. Väčšina el. energie (87%) je vyrábaná tepelnými elektrárňami. V oboch častiach Írska sa ťaží žula, pieskovec, čadič, vápenec, štrk a mramor. Ťažia sa tiež niektoré kovy, obzvlášť zinok a olovo.
Priemysel: Rozšírený je potravinársky priemysel, obzvlášť výroba mliečnych produktov, pivovarnícky a závody na spracovanie mäsa. Dôležitý je tiež textilný, strojárenský priemysel. Priemysel severného Írska je závislý na dovoze surovín zo zahraničia. Najviac je zastúpený strojárenský, textilný a potravinársky priemysel.