Írsko

Írsko
Írska republika zaberá pät šestín druhého najväcšieho ostrova Britských ostrovov,
ktorý leží asi 80 km od západného pobrežia Velkej Británie. Predelujú ich: Severný
prieliv, Írske more a prieliv Sv. Juraja. Rozlohu má 70 300 km2, pocet obyvatelov asi 3
mil. 600 tis. Je to krajina zelených lesov, nízkych pohorí, pasienkov a lúk, vdaka comu
si vyslúžila pomenovanie Smaragdový ostrov. Je zmesou troch dávnych kultúr:
keltskej, normandskej a anglosaskej.
POVRCH
Podobne ako Velká Británia, aj Írsko bolo postihnuté dvojitým vrásnením. Koncom
silúru došlo k mohutnému kaledónskemu vrásneniu, ktoré postihlo dve tretiny ostrova
na severe, juh bol deformovaný mladším – hercýnskym vrásnením na konci devónu a
zaciatkom karbónu.
Írsko má celkovo nižší povrch než Velká Británia. Nížinný reliéf je predovšetkým vo
vnútrozemí, zatial co nevysoké pohoria a vrchoviny zaclenené do mnohých menších
masívov zaberajú periférnu polohu, ohranicujú takmer celý ostrov a spadajú k pobrežiu
skalnatými abráznymi zrubmi. Pohorie Wicklow – južne od Dublinu – je široké 15-20
km a je plošne najväcším žulovým masívom Britských ostrovov (Lugnaquillia, 926 m).
Jeho vrcholy sú holé a iba hlboké, úzke údolia zvané gleny patria k niekolko málo
zalesneným oblastiam. Susedná pahorkatina Wexford je pokracovaním Waleského
Kambrického pohoria. Je to dost izolovaný, relatívne suchý kút Írska, bez mociarov a
so suchými letami. Juh a juhozápad vyplna rad dlhých, rovnobežných, väcšinou holých
chrbtov z cerveného pieskovca, ktoré sú od seba oddelené úrodnými údoliami. V pohorí
Macgillicuddys Reeks je najvyšší vrch celého ostrova – Carrantuohill, 1040 m. Asi 80%
povrchu Írska vyplna mierne zvlnená Centrálna nížina, ktorá má podložie z
karbónskych vápencov, ktoré sú kryté silnou vrstvou glaciálnych sedimentov – štrkov,
pieskov, ílov; delí sa na 4 casti:
1. vlastná nížina – mierne zvlnená, mociarovitá. Okolo bažín a mociarov sú pasienky s
najpriaznivejšími podmienkami na chov dobytka.
2. západný okraj – tam, kde vystupujú vápence, sú iba pasienky pre ovce, ostatné
casti pokrývajú dubové lesy, lúky a polia.
3. vápencová vrchovina – v grófstve Clare, plochy s chudobnými pasienkami.
4. južný okraj – nízke pohoria porastené trávou a nížiny medzi nimi.
Centrálna nížina má v karbónskych vápencoch mnoho krasových oblastí. Hlavne na
západ od toku rieky Shannon je holý kras s rozsiahlymi škrapovými poljami, pretože
pleistocénne odstránili z vápencov pokryvné útvary. Napr.
v grófstve Clare je velká krasová oblast The Burren so suchými údoliami, ponormi,
jaskynami a poljami. Polje The Carran s rozlohou 3 km2 je najväcším na Britských
ostrovoch.
Najväcší vplyv na vývoj povrchových tvarov malo pleistocénne zaladnenie. Pri prvom
velkom zaladnení pokryl pevninský ladovec celý ostrov. Šíril sa z miestnych vrchov a zo
Škótska cez Írske more; pri druhom sa ladovce objavili len na okrajových vrchoch.
Ladovcová cinnost sa tu prejavila výraznejšie ako vo Velkej Británii, co potvrdzujú
pocetné morény, ladovcové jazerá (lough = loch) a kary, ktoré ležia pri pobrežiach už
vo výške 237 m n.m.
Západné pobrežie je mierne skalnaté a velmi clenité, umožnuje zakladanie prístavov.
Hlavne juhozápad charakterizujú hornaté polostrovceky oddelené hlbokými zátokami,
napr. Dingle, Kenmare, Bantry (lov ustríc). Nachádzajú sa tu aj pocetné ostrovy,
najväcší z nich je Achill (Acail), 14,5 km2. 15% rozlohy zaberajú rašeliniská, mocné až
6 m, a slatiny.
PODNEBIE
Je výrazne oceánske, vlhké, s malými amplitúdami (vplyv Golfského prúdu), letá sú
chladné, zimy mierne – mimo pohorí bez snehovej pokrývky. Priemerná januárová
teplota je najnižšia v Centrálnej nížine (+ 4°C), všade inde dosahuje 6-7°C.
Zrážky, tie sú viac ako dostatocné. Do 750 mm/rok spadnú v okolí Dublinu a v
záveterných polohách na východe krajiny; 750-1000 mm v Centrálnej nížine; cez 2500
mm spadnú v juhozápadných horách a v pahorkatinách západného pobrežia. Silné
západné až juhozápadné vetry – bránia rastu stromov.
VODSTVO
Jazerá a rieky okrem mociarov zaberajú skoro 1400 km2. Jazerá pretekané riekami
pôsobia ako výborné rezervoáry, napriek tomu však u väcšiny riek nachádzame znacné
výkyvy vodného stavu.
Najviac jazier je na severozápade štátu. Takmer pri pobreží leží najväcšie – Corrib
(Lough Coirib), spojené podzemným tokom s blízko položeným jazerom Mask (Lough
Measca). Dalšími sú Ree (Lough Ribh) a Derg (Lough Deirgdheire) – pretekané
najdlhšou riekou Britských ostrovov – riekou Shannon. Jej tok vznikol prepojením
niekolkých glaciálnych zníženín, ktoré dodnes vyplnajú velké jazerá. Shannon je dlhá
350 km (splavných je 200), preteká nížinou a len v krátkom úseku horného toku, kde
je vybudované vodné dielo Ardnacrusha (energiou zásobuje takmer celé Írsko), má
charakter horskej rieky. Casté zákruty, nepravidelné brehy, ploché ostrovceky,
rozlievanie sa do jazier a mociarov – sú charakteristickými prvkami všetkých riek.
Väcšinou sú krátke, vodnaté, majú nízke rozvodia a dajú sa prepájat prieplavmi (napr.
prieplav Midhe).
Na juhu sú väcšie rieky Suir a Blackwater; dalšími sú Liffey a Clare. Majú atlantický
režim: sú napájané prevažne daždovou vodou a len v horách sa nie velmi prejavuje
podiel vody z topiaceho sa snehu. Odtok v priebehu roka je nevyrovnaný.
Najvodnatejšie sú zimné mesiace - hlavne január a február – sú najbohatšie na zrážky,
a pokial sú to zrážky snehové, sneh sa rýchlo roztápa. V chladnom polroku preto
odteká okolo 70% celorocného množstva vody. Najmenej vody je v letných mesiacoch
– menej prší a vodu riekam odoberajú rašeliniská, ktorými vela riek preteká.
REGIÓNY
Írsko je vyspelý priemyselný štát s významným podielom polnohospodárstva, v ktorom
prevláda živocíšna výroba (najpocetnejší je dobytok, potom ovce, ošípané a kone).
Administratívne sa delí na 26 grófstiev, ktoré sú zoskupené do 4 provincií (Donegal,
Connaught, Leinster a Munster). Hospodársky ho môžeme rozdelit na severný región,
južný región a oblast hlavného mesta.
SEVER zaberajú provincie Donegal, Connaught (Connachta) a severná cast Leinsteru.
Nachádzajú sa tu pomerne chudobné pasienky. Na svahoch sa chovajú ovce. Hovädzí
dobytok sa vykrmuje pre anglické trhy. Dôležitou plodinou sú zemiaky, dalej jacmen a
pšenica. Rozsiahle mociare vyradujú množstvo pôdy z hospodárskeho využitia. Na
severovýchode sa vyskytujú pasienky bez mociarov. Na pobreží prekvitá morský
rybolov – je najdôležitejším zdrojom výživy obyvatelstva. Lovia sa lososy, slede,
tresky, makrely.
Najväcším mestom je prístav Galway (An Ghaillimh) – potravinársky priemysel.
Dundalk (Dun Deálgan) – velmi dobré spojenie so Škótskom, pivovar, výroba
železnicného zariadenia a lokomotív. Sligo (Sligeach)
JUH zaberá južná cast provinicie Leinster a Munster. V údoliach sa chová prvotriedny
hovädzí dobytok, na svahoch ovce a vo Wexfordskej pahorkatine sú statky
špecializované na výkrm ošípaných. V tejto casti Írska s relatívne suchými a horúcimi
letami a úrodnou pôdou sa darí pšenici a jacmenu, v nížinách cukrovej repe a
zemiakom, ovosu len na juhu. Cork (Corcaigh) – leží pri hlbokej zátoke; vyváža
polnohospodárske produkty a dováža uhlie a stroje. Okrem toho je tu oceliaren,
Fordova automobilka a opravovna, mlyny, pivovar, mäsové konzervárne a chemický
priemysel. Cobh – dôležitý prístav, Wexford (Loch Garman) – osobný prístav pre rýchle
spojenie s Anglickom, závod na výrobu strojov. Limerick (Luimneach) – 3. najväcšie
írske mesto, v ústi rieky Shannon; potravinársky a textilný priemysel, výroba umelých
hnojív.
Waterford (Port Láigre).
DUBLIN A OKOLIE (Dubh Linn – Cierna mláka; Báile Átha Cliath – Mesto pri riecnom
brode) – hlavné mesto leží v nížine v grófstve Louth (medzi pohorím Wicklow a nízkou
pahorkatinou), ktorá zasahuje priamo k Írskemu moru. Je najväcším sídlom, sústreduje
najviac priemyselných závodov: pivovar St. James’ Gates Brewery, liehovary, mlyny,
závody na výrobu trvanlivého peciva, vlnených látok, odevov, topánok a nábytku.
V okolí sú mliekárenské farmy.
________________________________________ __________________________
Zdroje: