Írsko

Írsko
Všeobecné informácie
Názov Írsko
Štátne zriadenie Parlamentná republika
Rozloha 70 285 km
Pocet obyvatelov 3,49 milióna
Mena Írska libra
Úradný jazyk Írština, anglictina
Rocný prírastok 0,6% (1992-2000)
Hustota zaludnenia 49,6 obyvatelov na km
Hlava štátu Mary McAleeseová (od 11.11.1997)
Clenstvo EU, Rada Európy, OECD
OBSE, OSN, EBRD, IBRD, IMF
Hlavné mesto Dublin - 1008240 obyvatelov
Poloha 6° - 11° východnej dlžky
51° - 55° severnej šírky
Podnebie Dublin január 5°C 77 mm
júl 15°C 66 mm
Dosiahnutý stupen vývoja Urbanizácia 65%
Gramotnost 99%
Obyv. na 1 lekára 633
História
Najstaršie známe dejiny siahajú do roku 8000 pred n. l. V období doby brondzovej sa s
miestnymi výrobkami obchodovalo po celej Európe. Okolo r. 300 pred n. l. na územie
dnešného Írska prišli Kelti. V 5. storoci Íri prijali krestanstvo. V období po rozpade
rímskeho impéria, pocas výpadov Vikingov, sa ostrov stal centrom krestanstva v tejto
casti Európy. V roku 1014 Vikingov definitívne porazil Brian Bora, prvý král celého
Írska. V r. 1172 Írsko prepadli a podmanili si anglickí rytieri – odvtedy sa datuje boj
Írov za slobodu a nezávislost. RoztržkaAnglicka s rímskokatolíckou cirkvou, ku ktorej
došlo v roku 1533, posilnila odpor írov, k Anglicku, ktorý boli pevný katolíci.
Nasledovalo množstvo protianglických povstaní podporovaných katolíckym Španielskom
a Francúzkom. Vrla írov utieklo do Európy. Povstanie írov v Ulstere viedlo v roku 1641
k masakru tisícou kolonistou. Takú istú odplatu pripravili írom parlamentné vojská pod
vedením Olivera Cromwella. Dalšie povstanie vedené zosadeným katolíckym králom
Jakubom II bolo v bitke, v roku 1690, pri rieke Bovne porazené protestanskou armádou
krála Wiliama III. Za anglickej vlády bolo írsko rozdelené na panstvá, ktoré vlastnili
velkostatkári žijúci mimo Írska a obrábali ju írsky rolníci V rokoch 1846 – 1851 bola
úroda zemiakov, základnej Írskej potraviny, znicená pliesnou. Viac ako 1 mil. Írov
zomrelo od hladu a ešte viac emigrovalo, hlavne do Spojených Štátov Amerických.OD
roku 1870 zacalo silniet hnutie za nezávislost Írska. V britskom parlamente viedol toto
hnutie Charles Stewart Parnell. V roku 1914 získava Írsko i napriek odporu ulsterských
protestantov autonómiu. V r. 1937 nezávislost a v r. 1949 opúšta Commonwealth.
Írovia sa nikdy nevzdali nároku na Severné Írsko. - Dnes je Írsko stabilná demokracia.
Hlavou štátu je prezident, ktorý zvoláva a rozpúšta Eirechats – dvojkomorový
parlament.
Hospodárstvo:
Polnohospodárstvo:
Polnohospodárstvo zamestnáva asi 11 % práceschopného obyvatelstva a je pomerne
produktívne Väcšina Írskych firiem sú malé rodinné usadlosti. Na obmedzenej ploche
kvalitnej ornej pôdy sa pestuje predovšetkým jacmen pšenica a zemiaky. Rezhodujúca
je však živocíšna výroba, ktorá má k dispozícii viac ako 2/3 rozlohy Írska. Štavnaté
pastviny v nížinách poskytujú takmer po celý rok potravu velkému poctu hovädzieho
dobytka, vo vyžších polohách ovciam. Mäso mlieko a mliecne výrobky tvoria takmer
šestinu Írskeho exportu.Rozloha lesou je obmedzená a pestovanie sa obmädzuje na
rýchlo rastúce ihlicnany. V 70. rokoch sa s vládnou pomocou modernizoval morský
rybolov. Pomerne stále výdatné ložiská sú pod kontrolou, aby nedošlo k ich
vydrancovaniu. Další potenciálny zdroj prímov, chov lososov v riekach, je v súcasnej
dobe ohrozený znecistením životného prostredia. Miera sebestacnosti (%)
Írsko 1990 Írsko 1992 EU - O 1990 EU - O 1992
Hovädzie mäso 903 1034 110 113
Bravcové mäso 129 133 105 103
Hydina 107 105 105 105
Mlieko 350 335 112 108
Maslo 1292 974 125 104
Mlieko v prášku 1950 1830 149 108
Syry 438 463 106 110
Vajcia 92 88 102 102
Obilie 108 110 100 120
Ovocie 15 15 88 neuvadza sa
Zelenina 85 80 106 neuvadza sa
Priemysel:
Nerastná zdroje Írska nie sú velké. Taží sa sádrovec, rudy zinku, olova a striebra.
Hlavný zdroj paliva, rašelina, má obmedzené priemyselné využitie. Rieky ako Shannon
a Erne však umožnujú výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárnach. V
posledných rokoch sa rozvíja tažba zemného plynu z šelfu Írskeho mora. Írska mena
Írska 5 - -librová bankovka, na ktorej je znázornená Catherine McAuley
Írska 10 -librová bankovka, na ktorej je znázornený James Joyce
Írska 20 -librová bankovka, na ktorej je znázornený Daniel O´Connell
Írska 50 -librová bankovka, na ktorej je znázornený Douglas Hyde
Írska 100 -librová bankovka, na ktorej je znázornený Charles Stewart Parnell
Povrch:
Írsko je 483 km dlhé, 274 km široké a jeho hranice tvorí asi 5000 km pobrežia. Jeho
rozloha je 70285km2 Asi 80% povrchu Írska vyplnuje mierne zvlnená nížina, z jej
vápencového podložia sa zdvíhajú s relatívne velkým prevýšením vrchy, ktoré sú 500 –
900 metrov vysoké. Plochou najväcšie pohorie je Wicklow južne od Dublinu a
Macgillicuddys Reeks s najväcšou horou Írska prevyšujúcou 1000 metrov na
juhozápade. Kontinentálny ladovec zanechal v zemi mnoho ladovcových jazier (logh),
ale aj pomerne neúrodné aj ked kamenité pôdy. Najdlhšie rieky – Liffey, Blackwater,
Clare a Shannon sú široké a vodnaté. Velké plochy majú aj rašeliniská a slaniny.
Celé západné pobrežie je velmi clenité a miestami skalnaté. Najmä juhozápad
charakterizujú hornaté polostrovy oddelené hlbokými zátokami ako Dingle, Kenmare a
Bantry. .