Írsko, Obrov chodník

Írsko, Obrov chodník
Názov štátu: Republika Írsko
Štátne zriadenie: republika, parlamentná demokracia
Úradný jazyk: írština (galština), anglictina
Pocet obyvatelov: 3,5 miliónov
Rozloha: 70 284 km2
Hustota osídlenia: 50 obyvatelov/ km2
Prírastok obyvatelstva: 0,6% za rok
Hlavné mesto: Dublin
Írska republika leží na ostrove Írsko v Atlantickom oceáne, západne od britského
hlavného ostrova, od ktorého ho delí Írske more. Zaberá asi 5/6 celkovej plochy
ostrova. Na severe hranicí so severným Írskom, ktoré patrí k Velkej Británií.
“Smaragdový ostrov” zaujme fantastickou krajinou plnou kontrastov. Smaragdový sa
mu hovorí preto, že viac ako 50% plochy pokrývajú lúky a pastviny. Pobrežie je z
väcšej casti velmi clenité a skalnaté. Najväcším mestom je Dublin-450 000 obyvatelov
a Cork-180 000 obyvatelov. Úradným jazykom je írština (galština. S kontinentom a
britským ostrovom Írsko spájajú trajekty. Írsko je krajina mnohých prekvapení. Môžete
tu stretnút mnoho moderne oblecených, veselých zabávajúcich sa mladých ludí a tiež
mladých ludí modliacich sa napr. na kraji cesty. 93 % obyvatelstva je
rímskokatolíckeho vyznania, 3% anglikánov, zostatok presbyteriáni, metodisti a židia. V
žiadnej krajine západnej Európy sa nenachádza tolko zbytkov megalitickej kultúry ako
v Írsku. Írsko je tiež bohaté na zámky, aj ked z mnohých zostali len ruiny, z iných sa
stali luxusné hotely.
Írsko je taktiež známe tzv. Obrovým chodníkom. Podla legendy írsky obor Finn
MacCool postavil cez Atlantik cestu, ktorá viedla z jeho sídla na pobreží severoírskeho
grófstva Antrim až k hebridskému sídlu jeho úhlavného nepriatela Finna Galla.
Nazbieral stovky dlhých kamenných stlpov a zatlkol ich do morského dna; potom si šiel
domov odpocinút pred útokom. Škótsky obor však šikovne prevzal iniciatívu a kým
MacCool spal, dorazil zo svojho ostrovceka Staffa do Írska. MacCoolova žena nahovorila
Finnovi Gallovi, že spiaci obor je jej malé dieta; Finn Gall sa vydesil a ušiel, lebo si
predstavil, aký by potom musel byt velký jeho otec. Ked sa ocitol v bezpecí na šírom
mori, zacal za sebou vytrhávat stlpy, aby cestu nikto nemohol použit.
Vedci síce vysvetlili ako Obrov chodník vznikol, ale aj tak sa dajú korene legendy
velmi lahko pochopit. Už len rozmery tohto výtvoru vyvolávajú dojem, že vznikol
nejakým nadprirodzeným spôsobom. Zo vzduchu naozaj vyzerá ako dláždená cesta,
ktorá sa tahá 275 metrov pozdlž pobrežia a severným smerom zasahuje do vôd
Atlantiku až 150 metrov daleko.
Stlpy sú väcšinou okolo 6 metrov vysoké, ale niekde merajú aj vyše 12 metrov.
Neuveritelné je ich zloženie a tvar – asi 40 000 cadicových stlpov má tvar úplne
pravidelných mnohouholníkov, pricom stlpy k sebe priliehajú tak tesne, že sa medzi ne
väcšinou nedá strcit ani špicka noža.
Od miesta, kde sa MacCoolov chodník stráca v mori, sa 120 kilometrov daleko
nachádza ostrovcek Staffa – jeho príkre štyridsat metrové útesy tvoria presne také isté
cadicové stlpy ako v prípade írskeho chodníka. Šestdesiat metrov do vnútra ostrova sa
tiahne Fingalova jaskyna, ktorú anglický prírodovedec Sir Joseph Banks pomenoval po
Finnovi Gallovi. Aj jej dno, steny a strop tvoria stlpy z cierneho cadica.
Stlpy Obrovho chodníka sa delia na tri plošiny – Velký, Stredný a Malý chodník.
Niektoré útvary dostali navyše ešte osobitné mená, napríklad Stolicka želaní, Vejár,
Komíny a výstižne pomenovaný Obrov organ – tento skalný útvar sa týci do výšky 12
metrová vyzerá skutocne ako píštaly chrámového organa.
Obrov chodník objavil v roku 1692 biskup z Derry.