Louvre

Louvre
Múzeum v Louvri je výnimocné situovaním do mohutných historických priestorov, kde
môžeme pozorovat architektonickú rozmanitost. Nachádza sa v centre starobylej casti
mesta Paríž, pozdlž pravého brehu Seiny.
Múzeum zaberá prevažnú cast paláca, ktorý je tvorený komplexom budov, nádvorí,
galérií a pavilónov. Zacal sa stavat v polovici 16.storocia -v období vrcholnej
renesancie- na mieste stredovekého hradu. V podzemí sú priestory, kde je možné
vidiet základy tohto hradu, ktoré boli verejnosti sprístupnené po roku 1989, kedy bol
dobudovaný nový - originálny vstup do múzea - sklená pyramída, ktorú doplnajú dve
menšie po stranách a navzájom sú prepojené mramorovým obložením v ktorom sú
umiestnené fontány. V pyramíde sú umiestnené pohyblivé schody smerom do
podzemia, kde je umiestnené informacné centrum múzea. Tu si môže každý návštevník
sám zvolit expozície, o ktoré má záujem. Jednotlivé krídla majú svoje názvy (napr.
Richelieu), v informacnom sprievodcovi sú rôznofarebne oznacené a je tam uvedený
grafický popis jednotlivých miestností (napr. Napoleonove izby, Grécke umenie, Rímske
umenie, Korunovacné klenoty atd.). Návštevník tak nie je viazaný na "prikázaný smer
prehliadky", ale v prípade otázok sa môže obrátit na sprievodcu, ktorý je prítomný v
každej expozícii. Zbierkové predmety sú rôznorodé, dá sa povedat, že všetko co kedy
clovek svojim umom a zrucnostou dokázal vytvorit, môžeme dnes vidiet v Louvri.
Po prehliadke múzea môžu návštevníci vojst do mnohých obchodíkov so suvenýrmi,
starožitnostami alebo replikami slávnych diel, ktoré sa nachádzajú priamo v podzemí
paláca. Louvre sa stal múzeom už v roku 1793, v roku 1882 sa tu otvorili brány prvej
umelecko-muzeologickej školy Ecole du Louvre. Súbor stavieb bol dokoncený koncom
19. storocia a zachoval si celkovú jednotu, i ked v priebehu troch storocí sa vystriedalo
na nom viacero architektov a stopu tu zanechali aj štýly nastupujúcich generácií. Starý
Louvre, Nový Louvre sú prepájané galériami, z nich každá má tri vnútorné nádvoria,
volne sa rozbiehajú do hlavicovite rozšírených stavieb Pavilónu Flóry a Marsanovho
pavilónu. Po definitívnom prestahovaní dvora do Versailles roku 1678 sa Louvre stal
tvorivým centrom a miestom verejných podujatí venovaných umeniu. Už v roku 1697
boli v priestoroch Velkej galérie umiestnené zbierky modelov opevnených francúzskych
miest a roku 1699 výstava Maliarskej a sochárskej akadémie. V rokoch dozrievania
plánu múzea, ktoré by bolo prístupné širokej verejnosti, bola idea encyklopedistického
hnutia a slúžil ako pokus pre cinnost, z ktorej sa vyvinula moderná muzeológia.
Cast paláca nazvaná Velká galéria sa stala múzeom už v roku 1793, ked vydal Národný
konvent dekrét o vytvorení Ústredného múzea umení (Musée Central des Arts), kde sa
vyhradzuje právo palác Louvre vyhradit pre umelecké a prírodovedné pamiatky.
Myšlienka velkého múzea sa stretla s medzinárodným nadšením, no v skutocnosti s
kritikou a tak bolo múzeum v roku 1796 zavreté. Práce na znovu otvorení múzea
pokracovali v roku 1799 a vrcholili otvorením Múzea starožitností. Roku 1800 sa
sprístupilo prvé mimomaliarske oddelenie Louvru - Múzeum starovekého umenia. Za
prvého riaditela múzea bol menovaný Vivant Denon. Tiež sa rozhodlo o zmene názvu
na Musée Napoléon, a to v rokoch 1803 - 1815. Napoleon ako cisár sa pricinil o
rozšírenie múzea až na 19 sál, prácami poveril Perciera a Fontaina. V tom case sa
pristúpilo k rozsiahlym stavebným úpravám priestorov a ich výzdobe. V roku 1811 sa
otvorila Sála riek (na pocest narodenia rímskeho krála). V roku 1819 sa otvorili tri
krídla na prízemí a západné, južné a východné na prvom poschodí spolu s dvoma
monumentálnymi schodiskami Kolonády. V roku 1833 sa otvorilo dalších devät nových
sál na prvom poschodí južného krídla, vyhradených predmetom z Egypta, nazvaných
Múzeum Karola X. Roku 1852 sa cisár Napoleon III. ujal rozvoja múzea a na stavebné
práce uvolnil 25 miliónov frankov. Ukoncil sa tak velký projekt a priestor vyhradený pre
múzeum sa výrazne rozšíril. Na druhej strane sa však do priestorov Louvru nastahovali
aj rozlicné inštitúcie, úrady, co bolo v rozpore s programom z roku 1848, podla ktorého
sa mal Louvre zasvätit umeniu a vedám. Múzeum sa premenovalo na Cisárske múzeum
Louvre (Musée Imperial du Louvre).
Na prvom poschodí Kolonády cisár zriadil Múzeum panovníkov. V roku 1857 bola
otvorená aj budova Nového Louvru, kde sa postupne budovali rôzne sály. V polovici
19.storocia sa v Louvri na prízemí Štvorcového nádvoria usporiadalo 6
mimomaliarskych expozícií: Grécko-rímske pamiatky, Moderné sochárstvo, Americké
múzeum, Asýrske pamiatky, Múzeum odliatkov, Egyptské pamiatky, neskôr renesancné
sochárstvo a Sála bronzov. Architekt Lefuel robil dalšie stavebné zásahy po požiari a
povstaleckom hnutí a zacal rekonštrukciu Velkej galérie a tiež Pavilónu a krídla Flóry,
ktorého 40 sál zaplnil roku 1875 Geografickou výstavou. Riaditel múzeí Henri Verne
vypracoval roku 1926 plán úplnej reorganizácie výstav, zahrnujúci aj stavebné práce.
Tento plán sa podarilo dokoncit až v povojnovom období. Roku 1933 sa slávnostne
otvorila priestranná sála Školy Louvru, neskôr dalších 40 nových alebo
zrekonštruovaných sál. Až po II. svetovej vojne sa pokracovalo s realizáciou druhej
casti programu prestavby, kedy sa sprístupnili obnovené sály Daruova, Mollienova a
Dennonova. V roku 1969 sa otvoril Pavilón Flóry. Velkí zberatelia z radov panovníkov:
František I. z Valois, Henrich IV. Bourbonský, Mária de Medici, kardináli Richelieu a
Mazzarin, Ludovít XIV Bourbonský. Títo zhromaždili skvosty talianskej renesancie,
francúzskeho a európskeho "zlatého" 17. storocia.
Významné udalosti: V roku 1765 bola v znesená požiadavka založenia múzea a
formulovala sa ako jasný muzeologický program v IX. Zväzku Diderotovej Encyklopédie
v zmysle novej myšlienky o využití korunných zbierok pre rozvoj umení a vied. Diderot
navrhol v prízemí Louvru sochárske diela, vo Velkej galérii malby, v severnom trakte
modely pevností a inde kabinety prírodopisu a medailí. V roku 1819 bola otvorená
Velká výstava priemyselných výrobkov, ktorá je umiestnená v troch krídlach Starého
Louvru, v roku 1823 nová expozícia priemyselných výrobkov. V roku 1895 bolo
založené Združenie národných múzeí, združujúce Louvre a 11 francúzskych múzeí. V
roku 1933 bol vydaný generálny katalóg múzea, ktorý uvádza 173 000 diel zo zbierok
rozlicných oddelení, vrátane maliarskych zbierok .
Pestrost zbierok Louvru sa dá pripísat dlhodobému zhromaždovaniu umeleckých diel z
celého sveta. Základné poslanie - byt permanentným inšpirujúcim východiskovým
bodom pre rodiace sa umenie, sa stalo krédom aj pre mnohé iné múzeá sveta. Dnes
Louvre vlastní obrovské množstvo zbierkových predmetov a vyše 5000 diel maliarskeho
umenia. V posledných rokoch však Louvre zaznamenáva pokles návštevnosti. V roku
2000 eviduje múzeum 6,1 milióna návštevníkov, v roku 2001 vidiet pokles na 5,2
milióna, co odborníci odôvodnujú aj septembrovými udalostami v USA.
Louvre – od roku 1793 patrí k najslávnejším múzeám na svete. V jeho zbierkach
nájdeme obrazy z 13. – 19. st., štýlový nábytok zo 17. – 19. st. a tiež grafickú zbierku
bankára Jamesa de Rthschilda. Sklenou pyramídou, slúžiacou ako hlavný vchod,
vysokou 22m (675 okien) prejdeme do pavilónov ako Richelie, Sully, Denon, palác,
ktorého najstaršie casti sú z r. 1200. Starý Loure – dvor v tvare štvorca obkolesený
budovami. Najstaršia cast paláca je Lescotova fasáda – majstrovské renesancné dielo.
Samotné múzeum skrýva skvosty ako obraz Mona Lisa od Leonarda da Vinci, sarkofág
z Cervetera zo 6. st. pred n. l., asýrske okrídlené zvery z 8. st. pred n. l., fragmenty
sôch z aténskej Akropoly, Michelangelových Spútaných otrokov, Dürelov Autoportrét,
diela Boticelliho, Giotta, Raffaela, Rembranta., Goyu atd.
CO MOŽEME NÁJST V MÚZEU ?
1.Etruské umenie
2.Orientálny starovek.
3.Egyptský starovek
4.Grécke sochy
5.Antické bronzové figúry
6.Zbierka rímskych sarkofágov z 2. a 3.stor. n.l., fresky a mozaiky zRíma a Grécka
7.Grécka keramika
8.Skulptúry z 12.-19. storocia
9.Španielske maliarstvo z 14.-18.stor.
10.Nemecké a holandské pozdnogotické a renesancné maliarstvo
11.Flámske a holandské maliarstvo zo 16. a 17. stor.
12.Talianske maliarstvo 13.-16. stor.
13.taliansky majstri 17. storocia
14.Francúzke maliarstvo 16.-19. storocia
15.Remeselnícke umenie a nábytok
16.Zvyšky francúzskeho korunovacného pokladu