Lotyšsko

Lotyšsko
HISTÓRIA
Kmenom, ktoré sa usadili pozdlž pobrežia Baltského mora, chýbala centralizovaná
vláda a casto sa stávali koristou silnejších národov. V 13. storocí si ich podmanil
nemecký rytiersky rád Livonských bratov meca, ktorí do pobaltského regiónu prišli, aby
ho dobyli a rozšírili v nom krestanstvo. Do roku 1562 sa krajina stala súcastou
Livonska, kým ju v roku 1629 nedobyli Švédi a vládli nad nou do roku 1721. Neskôr
územie prešlo pod nadvládu Ruska. Do roku 1918 boli Lotyši súcastou Ruska, podarilo
sa im však zachovat si svoj jazyk, kultúru a zvyky.
Pocas ruskej revolúcie v roku 1917 využili príležitost získat nezávislost a 18. novembra
1918 bola vyhlásená Lotyšská republika. Nová republika existovala vyše 20 rokov. Po
období poznacenom politickou nestabilitou sa v podstate pretransformovala na
diktatúru na cele s prezidentom Karlisom Ulmanisom. V roku 1939 okupovali jej územie
ruské vojská a v roku 1940 bolo napokon jej územie pripojené k Sovietskemu zväzu.
Pocas druhej svetovej vojny uzavrelo Lotyšsko spojenectvo s nacistickým Nemeckom,
ktoré kontrolovalo jej územie od roku 1941 až do roku 1944. Zo 70 tisíc Židov, ktorí žili
v Lotyšsku pocas druhej svetovej vojny, 95 % bolo vyvraždených. V roku 1944 sa
Lotyšsko znovu stalo súcastou Sovietskeho zväzu a patrilo medzi jeho
priemyselne najvyspelejšie casti. Po tom, ako v roku 1991 zlyhal puc proti sovietskemu
prezidentovi Michailovi Gorbacovovi, využili pobaltské krajiny príležitost oslobodit sa
spod sovietskej nadvlády. Dna 21. augusta 1991, nasledujúc príklad Litvy a Estónska,
vyhlásilo Lotyšsko svoju nezávislost. Európske krajiny a väcšina ostatných štátov sveta
uznali nezávislost troch pobaltských štátov. USA tak urobili 2. a Sovietsky zväz 6.
septembra. Sedemnásteho septembra sa Lotyšsko stalo clenskou krajinou OSN.
Kvôli tažko skúšanej etnickej identite lotyšského národa v priebehu histórie, zaviedla
nová Lotyšská republika velmi prísne obcianske zákony, ktoré udelenie lotyšského
obcianstva obmedzovali iba na etnických Lotyšov a tých, ktorí žili na jej území pred
rokom 1940.
Výsledkom bolo, že približne 452 tisícom z celkového poctu 740 tisíc Rusov bolo
odopreté lotyšské obcianstvo.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 26 okresov (rajon)
Rozloha: 64 589 km2
Pocet obyvatelov: 2 400 000 (1999)
Hustota zaludnenia: 37 obyv./km2
Hlavné mesto: Riga 910 200 obyvatelov
Iné významnejšie sídla: Daugavpils 129 000 obyv., Liepaja 114 900 obyv., Jelgava 74
500 obyv. Najvyšší bod: Gaizina-Kalns, 311 m
Najvýznamnejšie rieky:: Daugava
Úradný jazyk: lotyština
Mena: lat (1 lat = 100 santimi)
Štátny sviatok: 18. november (den vyhlásenia Republiky – 1918)
Rasové a národnostné zloženie: Lotyši (52 %), Rusi (34 %), Bielorusi (5 %), Ukrajinci
(4 %), Poliaci (2 %), Litovcania (1 %), iné (2 %)
Náboženstvo: evanjelické (44 %), katolícke (20 %), pravoslávne (33 %), iné (1 %),
Urbanizácia: 73 %
Priemerná dlžka života: muži 64 rokov, ženy 75 rokov
Priemerný rocný prírastok: -0,7 percenta
Dojcenská úmrtnost: 2 %
Analfabeti: menej ako 1%
Nezamestnanost: 7 %
Podiel na tvorbe HDP: > polnohospodárstvo 9%, priemysel 33%, služby 58%
HDP: 2300 USD/obyvatel
Leží v severozápadnej casti Baltskej níziny. Väcšina územia nedosahuje ani nadmorskú
výšku 100 m (Stredolotyšská nížina), zvyšok zaberajú mierne pahorkatiny (Kurzemská
a Vidzemská pahorkatina) , ráz krajiny umocnuje mnoho riek a tri tisíc jazierokov Do
povrchu krajiny sa hlboko vrezáva Rižský záliv. Najvyšším bodom je Gaizinkalns (311
m). Lotyšsko bolo v roku 1940 priclenené k Sovietskemu zväzu, nezávislost získalo v
roku 1991. Lotyššsko okrem rašeliny a malých zásob stavebných surovín nemá žiadne
nerastné bohatstvobyv. Vodné elektrárne produkujú 70% spotreby elektrickej energie.
Hlavným priemyselným odvetvím je strojárstvo, co je pozostatkom z cias, ked bolo
súcastou Sovietskeho zväzu. Vyrábajú sa tu lode, vagóny, elektronika a
elektrotechnické zariadenia. Dalším významným odvetvím je potravinársky, chemický,
drevospracujúci a textilný priemysel, ktorý spracováva dovezenú bavlnu a domáci lan.
Významný je rybolov a tažba dreva. Pre lotyšské polnohospodárstvo je typický chov
hovädzieho dobytka ošípaných a hydiny založený na pestovaných krmovinách,
vývozným artiklom je hovädzie mäso a mliecne výrobky. Dalej sa pestuje raž, cukrová
repa, zemiaky, lan a ozimná pšenica.
POCASIE A PODNEBIE
Podnebie je mierne, na východe kontinentálne. Teplé letné obdobie a relatívne mierna
jar a jesen. Velmi chladné zimné obdobie s množstvom snehu. Vodné zrážky sú
rozložené rovnomerne pocas celého roka.