Literárna moderna

1. Literárna moderna svetová


Začiatok modernej svetovej lit. Spadá do konca 19. storočia ako odpoveď na protirečenia spoločnosti a výraz individuálneho stvárňovania skutočnosti. Vytvára sa pocit samoty uprostred ľudí (anonymné žitie vo veľkých domoch), absencia rodinných kontaktov -> vedie k frustrácii. Mesto je v ostrom protiklade k vidieku a prírode.


Zosilňuje sa kritika malomeštiactva a kritika moci. Silnie odmietanie symbolov štátnej moci. Vytvára sa bohéma – nový životný štýl umelcov a intelektuálov, a s ňou aj motív tuláctva.
Často básnici provokujú svojím vzťahom k cirkvi. oplyvnila ich pocit .
Schopenhauera (veľmi silný pesimizmus, nedôvera voči objektívnym hodnotám sveta)
Nietzcheho (priniesol do filozofie stránku individuality človeka – silnú osobnosť) L’art pour l’art – čisté umenie


Parnasizmus

Lit. smer z konca 19. St., ktorý sa snažil o dokonalú krásu lit. diela precíznou formou a rozmanitosťou žánrov bez spätosti básne so spoločenskou realitou.
Lit. moderna mala


2. Základné smery

a.) symbolizmus

Vznikol ako popretie parnasizmu a naturalistického realizmu v literatúre koncom 19. a zač. 20. st. Jeho podstatou bola myšlienka, že skutočnosť nemožno poznávať iba racionálne, ale i pomocou intuície. Neopisuje vonkajší a vnútorný svet básnikov priamo, ale pomocou symbolov. Autori od skutočnosti unikali do sna a podvedomia, nadradili ducha nad hmotou.


Charles Baudelaire

Vydal jedinú básnickú zbierku – kvety zla, komponovanú ako dramatické dielo. - Vyspovedal sa zo sklamania, smútkov, zúfalstva, ale i vzbury - Vyznal sa z ľúbostných citov, zo svojského poňatia krásy – chápal ju ako zmes protikladov - tvár veľkomesta, pocity a filozofiu moderného človeka vyjadril vo forme sonetov báseň Mrcina – naturalisticky opisuje krásnej žene rozkladajúcu sa mrcinu, pripomína jej, že po smrti bude presne tak vyzerať aj ona - provokuje témou, vytvára pocit hnusu obrazmi, pesimizmus báseň Albatros – albatros je symbolom básnika, lebo majú rovnaký osud. Letia v ústrety človeku, aby mu priniesli posolstvo o blízkosti pevniny a ľudí a námorníci (svet) ich dokážu zraziť k zemi.



Parížský spleen

Cudzinec, Opíjajte sa, Pes a flakón Jean Arthur Rimband Básnik voľnosti a nespútanej fantázie, zbierka Pobyt v pekle – prevažujú tu básne v próze V halucinačných obrazoch vyjadruje zúfalstvo, ale i nádej v hľadaní drsnej životnej pravdy. - zbierka Iluminácie – využíva predstavy, vízie a symbolistické obrazy, ktoré sú spomienkami na detstvo, na cesty po svete ale i rozhorčeným výkrikom proti sociálnej nespracodlivosti. Paul Verlaine zmyslový, náladový, bezprostredný, básnik „hudobník“ zámerne organizoval verše zo zvukomalebného (eufonického) hľadiska Saturnské básne – parnasizmus ovplyvnil tieto básne; melancholické verše znejú ako hudba - popri lyrických krajinomalebných polohách sa v tejto prvotine uplatnili aj motívy lásky, smútku a túžby


b.) impresionizmus

Vyprofiloval sa ako výtvarný a hudobný smer, ale ovplyvnil aj tvorbu básnikov. Básnik zachytáva svoje dojmy, pocity, „prchavosť chvíle“; zobrazuje sluchové a zrakové dojmy napr. z krajiny, nálady, zážitky, lyrické opisy, jasné farby – far. asociácie; slovo chápe ako hudobný element a zdôrazňuje hudobnosť verša


2. Literárna moderna slovenská (1900 – 1918)

Básnici sa inšpirovali najmä franc. symbolizmom, ale tvorivé zdroje nachádzali aj v romantizme prevládali krátke lyrické básne – vyjadrovali svoje dojmy a zážitky z prírody, úvahy o sociálncyh otázkach Ivan Krasko

Nox et solitudo – noc a samota

1. básnická zbierka Stotožňuje sa s lyrickým hrdinom, má pochmúrne nálady, ktoré spája s prírodnými motívmi Prevládajú témy osobného smútku, domova, matky, nenaplnenej lásky Topole – báseň, topoľ symbolizuje osamelého, smutného človeka; topole stoja osamotené, bez lístia uprostred šíreho poľa tak ako smutný, nešťastný človek bez niekoho, kto by mu pomohol; hrdo prijíma rany osudu


Zmráka sa

Báseň, zmrákaním sa, chýlením sa k noci symbolizuje plynúci čas svojho života, do ktorého vstupoval s ideálmi a nádejami Zhon života pochoval ušľachtilé očakávania alebo plány, ostalo len čakanie a viera, že raz sa to zmení; až teraz s ľútosťou zisťuje, že čakal márne, až zostaral Už je pozde – báseň, spomína na milovanú ženu, až keď láska skončila Vesper dominicae (z lat. nedeľný večer) V cudzom meste si privoláva v spomienkach obraz matky, ktorý si v nedeľu pri starom stole prespevuje duchovnú pieseň Jehovah (Jahve – starý židovský Boh) Posiela najhroznejšie kliatby na svoj vlastný národ, ak sa nepreberie z pasivity



Verše

Zbierka básní, v popredí je ľúbostný zážitok, ktorý postupne prekonáva a spája svoj žiaľ s národným a sociálnym útlakom Otcova roľa – tulák symbolizuje človeka, ktorý sa po rokoch vracia domov – na otvocu roľu Ktosi blízky – symbolicky vyjadrený láskavým okom, vráskou na čele – my vyčíta, že starootcovskú pôdu nechal bez obrancu Otrok – hlási sa k svojej matke – otrokyni, pretože nevyrastala slobodne na svojom, žil pod bičom otrokára, ktorý vládol nad ich úhorovým poľom.


Avantgarda

Názov pre moderné umelecké smery a školy v rôznych druhoch umenia na zač. 20. st. 1. predvojnová expresionizmus - vznik v Nemecku zveličuje záporné javy a chce zmeniť svet pomocou lásky zaoberá sa psychológiou jednotlivca využíva kontrasty, deformáciu futurizmus - vznik v Taliansku zaznamenával minulosť, obdivoval výdobytky vedy a techniky poézia využívala onomatopoje (zmukomaľbu), kakofóniu (neľubozv. zoskupenie hlások.); zrušila sa interpunkcia; preferovali sa slovesá kubizmus - vznik vo Francúzsku (Picasso, Braque) zobrazovali skutočnosť pomocou stereometrických útvarov básnici využívali voľné asociácia predstáv, bez logickej nadväznosti, pomocou typografickej úpravy básní kubofuturizmus - šírenie v rokoch 1910 – 1930 predstavuje spojenie statických a dynamických prvkov využívali nové témy a hovorový jazyk.

Základným dielom svetovej avantgardy je dielo G. Apollinaira Alkoholy

S úvodnou piesňou Pásmo podľa tohto diela sa pásmom nazýva typ básne s mnohými témami.
Sled základných tém: - obraz nového sveta, ktorého cenníky sú novodobé denníky - obraz nemenovanej ulice v priemyselnej štvrti Paríža, ktorú autor miluje pre jej atmosféru - spomienka na detstvo, pocity v kostole pred obrazom Panny Márie a jej syna - predstava nového sveta dvadsiateho storočia - cestopis po miestach, ktoré navštívil – Taliansko, Holandsko, Čechy - večerné zvábenie lacnou putikou, pozoruje ľudí v nej


Dadaizmus

Vznik vo Švajčiarsku, 1916 jeden zo zakladateľov – T. Tzara revolta proti vojne odmietaním estetických tradícií v umení deštrukcia jazyka, ktorý dopĺňali zmesov zvukov predchodca surrealizmu surrealizmus - vznik 20. roky vo Francúzsku ako reakcia na 1. sv. vojnu. manifest zostavili: Breton, Éluard, Aragon opierali sa o povedomie, náhodu, sen, vízie básne bez pravidelného rytmu, rýmu prozaici – zápisy snov, denníkové zápisky – ich interpretácia konštruktivizmus - vznik v Rusku, 1915 spojený s rozvojom techniky a racionálnym plánovaním v lit. kladie dôraz na sujet, konštruktívne diela, úsporné a logic. vyjadrovanie


Poetizmus

Vznik 20. roky v Čechách do popredia staval aktívny vzťah k životu, emócie, fantáziu, rýchle striedanie asociácií, poznávanie exotických krajín ovplyvnil tvorbu J. Smreka a L. Novomeského Moderné a avantgardné smery


Symbolizmus

Z gréc. symbolon – znak, náznak nová forma romantizmu, priama reakcia na naturalizmus. básnik nezobrazuje svet priamo, ale prostredníctvom rôznych obrazov - symbolov metafory, alegórie, personifikácia filozoficky vychádza zo subjektívneho idealizmu (popiera, že objektívna realita existuje nezávisle od vôle človeka) skutočnosť nemožno poznávať iba racionálne, ale i pomocou intuície (vnuknutia) z mrav. hľadiska nadraďuje jednotlivca nad celok a pochybuje o možnosti lepšieho života – pesimizmus na prelome storočí vzniká samostatný prúd symbolizmu, v ktorom prevládajú pocity smútku a smrti.

Dekadencia

Verše symbolistov sú veľmi melodické a ich slovník je niekedy ťažko pochopiteľný, využívajú cudzie slová z rozličných oblastí kultúry, filozofie a vedy najvýznamnejším predstaviteľom je Charles Baudelaire Impresionizmus - z lat. impressio - dojem vznikol v polovici 19. storočia vo francúzskom maliarstve (Manet, Monet, Renoire, Cézanne), neskôr sa prejavil aj v literatúre (Verlaine, Proust) zobrazuje zážitky, nálady, lyrické opisy a jasné farby básnici využívajú eufóniu (ľubozvučnosť) a farebné asociácie - začiatkom 20. storočia prestal symbolizmus zohrávať zjednocujúcu úlohu - časť umelcov začala vytvárať tzv. čisté umenie alebo umenie pre umenie (umenie je niečo vzácne, čo nemôže pochopiť každý) a vytýčila si nový filozofický, spoločenský a umelecký program .

Avantgarda

Hlavné znaky avantgardného hnutia:
1. Umelci sa nechcú zmieriť so sociálnymi a politickými pomermi, veria, že svet sa dá zmeniť a bojujú proti vládnucim kruhom
2. Pridržiavanie sa konkrétneho života (nie nadzemského) a materialistickej filozofie
3. Namiesto reflexie (uvažovania) hlásajú potrebu aktivity.

Avantgardní umelci vypovedali boj umeleckým tradíciám
4. Experimentovanie – vznik skupinových programov, ktoré sa vydávali v osobitých manifestoch Futurizmus z lat. futurus - budúci patrí medzi prvé avantgardné smery vznikol v Taliansku (T. Marinetti) obdivoval výdobytky vedy a techniky poézia využívala onamotopoje (zvukomaľbu), kakofóniu (neľubozvučné zoskupenie hlások), zrušila interpunkciu, preferovala slovesá (dynamickosť).


Kubizmus

Z lat. cubus – kocka umelecký smer, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia vo Francúzsku založili ho P. Picasso a G. Braque, ktorí zobrazovali skutočnosť pomocou stereometrických útvarov básnici využívajú voľné asociácie predstáv, bez logickej náväznosti, pomocou typografickej úpravy básní


Kubofuturizmus

Z lat. cubu – kocka, futurus – budúci umelecký smer, ktorý sa šíril v rokoch 1910 – 1930 predstavuje spojenie statických a dynamických prvkov využíva nové témy a hovorový jazyk najvýraznejšie sa prejavil v tvorbe G. Apollinaira, ktorý vytvoril báseň - pásmo Expresionizmus z lat. expressus – výrazný, názorný vznikol v Nemecku začiatkom 20. storočia zveličuje záporné javy, chce zmeniť svet pomocou lásky zaoberá sa psychológiou jednotlivca, využíva kontrasty, prechádza ku karikatúre a deformácii hlavnými predstaviteľmi sú Remarque