liptov

4.2. Vodné plochy, termálne pramene
Okrem množstva teplých minerálnych prameňov sú na Liptove aj svetoznáme kúpele. Pramení tu množstvo riek a potokov. Najdlhšia Slovenská rieka Váh preteká stredom Liptova. Pozostatky ľadovcovej činnosti na tomto území dokladuje niekoľko horských jazierok. Najznámejšie sú Vrbické pleso, Račkové plesá a Jamnicke plesá. Najnavštevovanejšou vodnou plochou je Liptovská Mara pri Liptovskom Mikuláši. Sú tu vhodné podmienky pre splavovanie a rafting na Váhu a na Belej. Oblasť Liptova je známa aj teplými prameňmi, niektoré z nich sú v súčasnosti využívané pre rekreačné účely.
AQUAPARK TATRALANDIA
Najväčší celoročný vodný park s ubytovaním poskytuje turistom stráviť voľné chvíle v liečivej termálnej vode s teplotou 36 – 38 °C. V areáli je deväť termálnych bazénov, 21 šmýkačiek a exkluzívny vitálny svet Tatra – Therm – Vital. Vedľa areálu turisti nájdu komfortné ubytovanie v Holiday Village Tatralandia.
Thermal park Bešeňová
Blahodárne účinky horúceho prameňa v lokalite Bešeňovej využívali už starovekí Kelti. Z hĺbky 1987 metrov tu dnes vyviera voda s teplotou 60,5 °C. Voda obsahuje prvok Lítium, ktorý bezprostredne vplýva na psychickú kondíciu pracovne vysoko zaťažených ľudí.
Kúpele Lúčky
Nachádzajú sa na rozhraní Oravy a Liptova pod Chočskými vrchmi. Dnes sú
známym kúpeľným centrom Slovenska. Prvú kúpeľnú budovu postavil Adam Turjanský v roku 1761. Liečia sa tu hlavne gynekologické ochorenia, ako sú primárna a sekundárna sterilita, infertilita, poruchy vývoja maternice, stavy po gynekologických operáciách a pod. Rozhodujúci činiteľ pri komplexnej liečbe je termálna minerálna voda kúpeľného prameňa Valentína o teplote 32 °C.
Liptovský Ján – TERMÁLNE KÚPALISKO
Na travertínových návršiach sa nachádza oblasť termálnych a minerálnych prameňov. Patria k studeným až veľmi nízko termálnym, veľmi slabo až silno uhličitým, dusíkatým slabo mineralizovaným sírovodíkovým vodám. Obyvatelia obce nazývajú už od pradávna studenšie pramene medokýšmi a teplé teplicou. V pol. 19.st. pri termálnych prameňoch vznikli malé kúpele na liečenie reumy a ženských chorôb. Termálna voda má dokázateľne liečivé účinky, lieči kožné choroby, choroby pohybových ústrojov, látkovej výmeny, ženské, nervové ba aj choroby srdca a ciev.
Vodná nádrž Liptovská Mara
Má rozlohu 27 km2 a hĺbku do 43 m. Je najvýznamnejším strediskom letnej rekreácie v Liptove. Nesie názov podľa jednej z 11 zaplavených obcí. Viaceré hodnotné stavebné pamiatky z týchto obcí sa previezli do Múzea ľudovej architektúry v Pribyline. Rekreačné strediská sa nachádzajú na severnom brehu v Liptovskom Trnovci, Liptovskej Sielnici a Bobrovníku – Tvarožnej. Autokemping Liptovský Trnovec poskytuje výborné podmienky pre vodné športy, rybolov, turistiku. Návštevníci Liptovskej Mary môžu vyskúšať čaro vyhliadkovej plavby osobnou motorovou loďou, ktorá premáva v daných termínoch a v danú hodinu. (tab. č.1)
Tabuľka č.1 :
4.3. Historické a kultúrne pamiatky
Tabuľka č.2:
Počet národných kultúrnych pamiatok

Okres/Región Počet nehnuteľ-ných NKP Počet nehnuteľ-ných NKP – pam. objekty Počet hnuteľ-ných NKP Počet hnuteľných
NKP –
predmety Spolu NKP
(okrem objektov a predmetov)
Liptovský Mikuláš 122 188 429 981 551
Ružomberok 96 149 103 223 199
Región Liptov 218 337 532 1 204 750

Kostol sv. Mikuláša
Najstaršia stavebná pamiatka z roku 1280 a ranogotická stavba Liptova.
Múzeum Janka Kráľa
„Sídli v bývalej ilešháziovskej kúrii, renesančnej stavbe s trojitou arkádou Expozícia z histórie mesta Liptovský Mikuláš Mikulášska mučiareň – pripomína vypočúvanie a mučenie zbojníka Jura Jánošíka. Predpokladá sa, že v budove dnešného múzea Jánošíka v roku 1713 súdili.
Tatrín a Žiadosti slovenského národa
Expozícia Múzea Janka Kráľa v budove starej evanjelickej fary, kde žil a pracoval kňaz, národovec a politik M. M. Hodža a kde boli sformulované Žiadosti slovenského národa.
Rodný dom Rázusovcov
Expozícia na pamiatku významných literátov súrodencov Martina Rázusa a Márie Rázusovej – Martákovej v mestskej časti Vrbica.

Galéria P. M. Bohúňa
Dielo maliara Petra Michala Bohúňa, staré slovenské umenie 15. až 18 storočia, slovenskí sochári a maliari 19. a 20. storočia.
Synagóga
Pôvodne jednopodlažná stavba z roku 1846, rozšírená a zrekonštruovaná v r. 1906.
Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva
Expozícia : Chránená príroda, Minerály a Kras a jaskyne Slovenska.“
4.4. Jaskyne
„Na Slovensku je známych vyše 4000 jaskýň, pre verejnosť je ich sprístupnených 12. Na území Liptova sú tri sprístupnené jaskyne. Liptov je na krásy podzemných jaskýň mimoriadne bohatý a región zvyknú nazývať aj Liptovský kras. Na severnej strane Nízkych Tatier, v Demänovskej doline sa nachádza Demänovský kras, v ktorom dominuje Demänovský jaskynný systém dlhý asi 35 km. V Demänovskej doline sú sprístupnené dve jaskyne. Demänovská jaskyňa slobody patrí medzi najkrajšie sprístupnené jaskyne v Európe. Okrem veľkého množstva nesprístupnených jaskýň sa v Liptovskom krase nachádzajú aj priepasti a iné krasové útvary. V tesnom susedstve Demänovskej doliny so svetoznámymi jaskyňami sa vyskytujú krasové javy aj v Jánskej doline.“
Demänovská jaskyňa slobody
Na Slovensku je najnavštevovanejšia. Nachádza sa v Demänovskej doline na severnej strane Nízkych Tatier. Je umiestnená v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Ročne ju navštívi približne 150 až 175 000 návštevníkov. Objavená bola v roku 1921 a sprístupnená je od roku 1924. Dnešný vstupný otvor, umelo prekopaný je v nadmorskej výške 870 m.
Podzemné priestory vytvorili ponorné vody rieky Demänovky. Má zaujímavý systém chodieb, podzemných siení a dómov, ako aj pestrú a bohatú kvapľovú výzdobu. Okrem stalagmitov, stalaktitov a kamenných vodopádov sa tu nachádzajú charakteristické, bohato zdobené malé jazierka s kvapľovými leknami na hladine, jaskynnými perlami a inými útvarmi na dne. Vedľa bielych kvapľov sú aj kvaple sfarbené do ružova až červena. Z celkovej dĺžky 8400 m je zatiaľ sprístupnených 1800 m.
Demänovská ľadová jaskyňa
Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny severne od Demänovskej jaskyne slobody. Vytvoril ju podzemný tok Demänovky. Množstvo nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme o jaskyňu vtedajších vedeckých kruhov. Nazývala sa tiež Dračia jaskyňa, kvôli nálezom kostí jaskynného medveďa. V spodných častiach jaskyne sú zaujímavé ľadové útvary. Jaskyňa je dlhá 1750 m, verejnosti je sprístupnených 650 m a turisticky bola sprístupnená v 80. rokoch predminulého storočia. Jaskyňa je taktiež súčasťou Národnej prírodnej pamiatky Demänovské jaskyne.
Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa sa nachádzajú v nádhernej oblasti cestovného ruchu, v Demänovskej doline na území Národného parku Nízke Tatry.
Važecká jaskyňa
Nachádza sa vo Važeckom krase na západnom okraji obce Važec. Vchod je umiestnený v nadmorskej výške 784 m a je dlhá je 530 m. Objavená bola v roku 1922 a sprístupnená je od roku 1934. Kvapľová výzdoba je bohatá na biele stalagmity a stalaktity. Drobná krehká výzdoba a tvary stalaktitov pripomínajú krajinu z rozprávky. Boli tu nájdené kosti jaskynného medveďa. Jaskyňa bola vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku a po rekonštrukcii v r. 1954 je sprístupnených 235 m.
4.5. Folklór a tradície
V minulosti sa obyvatelia Liptova živili roľníctvom, chovom dobytka a oviec. Tieto tradície pretrvali a aj dnes pri prechádzke prírodou môžeme vidieť pasúce sa stáda, prípadne ochutnať mliečne výrobky na salaši. Tradičné mliečne, pekárenské a pečivárenské produkty v Liptove si môžeme zakúpiť v sieti obchodov s potravinárskym tovarom.
Vlkolínec, Pribylina, Východná - to sú zachované obce s ľudovou architektúrou, na ktorú sa tiež nezabúda dodnes.
Vlkolínec
Najzachovalejšia rezervácia ľudovej architektúry na Slovensku je zapísaná do zoznamu UNESCO. Táto obec nie je narušená novou výstavbou. Jediná murovaná stavba v obci je kostolík.
Pribylina
Múzeum bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodnej nádrže Liptovská Mara. Je najmladším múzeom v prírode na Slovensku. Verejnosti bolo sprístupnené v roku 1991. Pravidelne sa tu konajú podujatia približujúce liptovské zvyky.
Východná
Obec, ktorá je známa vďaka folklórnemu festivalu. Tento festival sa koná každoročne prvý júlový víkend už od roku 1953. Prírodný amfiteáter sa stáva dejiskom celoslovenskej prehliadky piesní a tancov nazvanej folklórny festival Východná.
5. Cestovný ruch
Liptov poskytuje priaznivé podmienky pre rozvoj dlhodobého i krátkodobého cestovného ruchu s celoročným využitím prírodných daností. Medzi hlavné rekreačné aktivity patria zimné športy – zjazdové a bežecké lyžovanie, letná a zimná turistika, vodné športy, rybolov, poľovníctvo, návšteva kultúrnych pamiatok. Regiónu na atraktivite pridávajú i pravidelne organizované kultúrno–spoločenské, či športové podujatia celoštátneho a medzinárodného významu ako Folklórny festival Východná, Tatranský vodný slalom, Národný výstup na Kriváň, Liptovský maratón a iné. Počas zimnej turistickej sezóny majú návštevníci k dispozícii približne 69 osobných horských dopravných zariadení. Najvyhľadávanejšie a najlepšie vybavené materiálno-technickou základňou sú nasledovné mestá:

Liptovský Mikuláš – (577 m. n. m., 33 600 obyvateľov)
Mesto je dôležitým nástupným centrom do najvýznamnejších stredísk cestovného ruchu na severnej strane Nízkych Tatier, na južnej strane Západných Tatier a priehrady Liptovská Mara.

Liptovský Hrádok – (637 m. n. m., 8 600 obyvateľov)
Toto mesto má z hľadiska administratívneho i hospodárskeho menší význam. Významnejšie sú pamiatky v meste a jeho okolí. Výhodná je jeho poloha na ceste spájajúcej Liptov s Vysokými Tatrami cez Podbanské. Okrem toho, neďaleko mesta prechádza trasa spájajúca Liptov s Pohroním cez sedlo Čertovica.
Ružomberok – (494 m. n. m., 30 650 obyvateľov)
Mesto má vynikajúce podmienky pre turistiku. Priamo z neho možno robiť výlety do okolitých pohorí – Veľká Fatra, Chočské vrchy. Neďaleko mesta je obec Vlkolínec, ktorá je zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.