liptov

1. Úvod
Tému Liptov – stredisko cestovného ruchu som si pre moju prácu vybrala, pretože ma cestovanie vždy zaujímalo a takisto mám rada región, v ktorom žijem. Taktiež v budúcnosti by som sa chcela venovať tejto téme profesionálne. Mnohé zo stredísk som osobne navštívila, a preto môžem porovnávať, čo môže poskytnúť turistom v oblasti služieb krajina obklopená horami na severnom Slovensku a iné centrá cestovného ruchu vo svete. V mojej práci som sa zamerala na základnú charakteristiku stredísk, ktoré majú čo ponúknuť turistom, ktorí sa zaujímajú o kultúrne pamiatky, športovým nadšencom, či milovníkom prírody a hôr. V tejto práci tiež podávam pár návrhov na zlepšenie služieb, ktoré by mohli pomôcť v rozvoji regiónu Liptov a jeho zatraktívneniu pre turistov.
Verím, že po prečítaní mojej práce si ktokoľvek uvedomí závažnosť tohto problému a porozmýšľa nad tým, ako môže priamo alebo nepriamo pomôcť.

Cieľ práce : naším cieľom je, aby sa čitatelia tejto práce všeobecne oboznámili s rozvojom cestovného ruchu v regióne Liptov. Chceli sme poukázať na služby, ale hlavne na to, aby si čitatelia uvedomili, akým spôsobom sú informovaní o tejto problematike. Snažili sme sa, aby naša práca obsahovala popis jednotlivých najväčších stredísk cestovného ruchu na Liptove.
2. Metodika práce
Informácie a materiál pre moju prácu som zbierala postupne. Na začiatku som sa obrátila na internetovú stránku o Liptove, kde som našla stručnú charakteristiku. Ďalej som vyhľadávala potrebné informácie v odborných časopisoch, príručkách a náučných letákoch. Navštívila som aj knižnicu, kde mi bol ponúknutý všeobecný turistický sprievodca Liptovom. Obrátila som sa aj na Informačné centrum v Liptovskom Mikuláši, kde mi poskytli tiež nejaké informácie. Po preštudovaní jednotlivých materiálov a kníh, z ktorých som vybrala podstatné informácie, som začala prácu vypracovávať. Moja práca sa člení celkovo do desiatich kapitol, ktoré majú jednotlivé podkapitoly.
3. Všeobecne o Liptove
Územie Liptova leží na severe Slovenska v blízkosti slovensko-poľskej štátnej hranice. Okres má horský a podhorský charakter. Stredom sa tiahne Liptovská kotlina, ku ktorej z južnej strany nadväzuje severná časť Nízkych Tatier, zo severnej časti Západné Tatry. „Bez poznania svojej najbližšej domoviny nepochopíš ani ostatný šíry svet.“
3.1. Pôdy
Najrozšírenejšie sú hnedé pôdy (kambizeme) oglejené. „Rozšírené sú najmä v západnej časti Liptovskej kotliny.“ Vyskytujú sa s hnedými pôdami, od ktorých sa líšia len rôzne intenzívnymi znakmi oglejenia a vyšším obsahom humusu. Pôdna reakcia a obsah živín závisia na poľnohospodársky využívaných plochách od hnojenia. „Podľa zrnitosti zloženia sú to stredne ťažké až ťažké pôdy.“
Prevažne poľnohospodársky sa využívajú aj ilimerizované pôdy (luvizeme). Sú to oglejené pôdy, ktoré vystupujú najmä na úpätí Vysokých Tatier.
Na vápencoch, travertínoch a dolomitoch sú rozšírené rendziny. Sú to stredné až ťažké pôdy, na ktoré nadväzujú nivné pôdy. V nivných pôdach s pomalým odtokom podzemnej vody sú rozšírené glejové pôdy a rašelinové pôdy. Na oblasti nenarušené záplavami sa viaže lužná pôda. Na zamokrených miestach sú potrebné hydrotechnologické opatrenia.
3.2. Podnebie
Vznik kotliny a aj susedných pohorí, možno datovať od jávskeho vrásnenia. „Predpaleogénne pohoria, vytvorené na tomto území hercýnskym a alpským vrásnením, boli denudáciou zarovnané ešte pred paleogénom. Horotvornými procesmi sa súvrstvia vápencov zhrnuli do megantiklinál – Fatra, Tatra a Chočské vrchy. Medzi nimi vznikli megasynklinály – Liptovská a Spišská kotlina.“
Dno kotliny buduje centrálnokarpatský paleogén. Vyskytujú sa tu vápenaté a piesočnaté zlepence.
Štvrtohory sú charakteristické vo vývoji kotliny ako striedavé vyrovnávanie nív a ich opätovné rozčlenenie. Výsledkom činnosti je systém riečnych terás a náplavových kužeľov. Len v sedlách alebo na širokých chrbtoch pahorkov sú zachované eluviálne sedimenty. Deluviálne sedimenty sú na flyšových horninách. Kvartérne sedimenty tvoria väčšiu časť kotliny. Podobne ako predchádzajúce formy aj táto je zaradená do terás prekrytých sprašovými hlinami. „Riečne náplavy sú viazané na nivu Váhu a nivy jeho prítokov. Z najväčšej časti sú nekarbonátové.“ Karbonátové riečne náplavy sa vyskytujú v nivách potokov prameniacich v Chočských vrchoch. Materiál riečnych náplav je dobre vytriedený a dobre odvodnený. V horných častiach je zahlinený a pokrytý rôzne hrubou vrstvou náplavových hlín.
3.3. Rozloha a počet obyvateľov
V rozlohe a počte obyvateľov tvorí približne tretinu Žilinského kraja Liptovský región. Liptov má rozlohu viac ako 2000 km2. Kultúrne a hospodárske centrá Liptova sú Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Takmer 50% celkovej plochy Liptova tvoria lesy. Vyviera tu množstvo kyseliek a teplých minerálnych prameňov hlavne v obciach Bešeňová, Likavka, Kvačany, Žiar, Pribylina, Závažná Poruba, Liptovský Ján a inde. Región je známy aj liečenými kúpeľmi. Počet obyvateľov je cca 140 000 ľudí.
3.4. Hydrologické pomery
„Povodie horného Váhu, do ktorého patria všetky rieky a horské potoky Liptova, má charakteristický vejárovitý systém riečnej sústavy.“ Koryto Váhu, ktorý pramení ako Biely Váh v Zelenom lese a ako Čierny Váh na severe, v Kráľovej Hole, je 30 – 80 m široké a 1 – 3 m hlboké. Je schopné odvádzať len veľmi veľké jednoročné vady 80 – 180 m3.s-1. Spádové zlomy sú na prítokoch Váhu a sú v oblasti prechodu do kotliny. Na Váh sa viažu na vyústenia väčších horských prítokov, napr. Boce, Smrečianky atď. Pravostranné prítoky a prítoky východnej časti majú väčší spád a v závislosti od toho sa vyznačujú väčším transportom splavenín. Celkove sa pohyb splavenín pohybuje na 100 tisíc m3 za rok.
Povrchovými tokmi odtečie približne 63% zrážok. Najviac zrážok odvádzajú bystrinné toky, ako sú napr. Belá (73%), Boca (72%) a iné. V letných mesiacoch sú prietoky relatívne vyrovnané. Tento všeobecne platný ročný režim ovplyvňujú najmä zrážky. Nízku alebo vysokú vodnatosť tokov môžu v ktoromkoľvek mesiaci vyvolať vysoké alebo nízke zrážky.
„V liptovskej kotline najväčšie povodne spôsobujú letné búrky.“ Letné prívalové vody sú nepravidelné a intenzívne. Jarné búrky, spojené s topením snehu v horských polohách, nespôsobujú veľmi veľké povodňové vlny. Letných povodní je v Liptovskej kotline viac ako jarných. Výnimku tvorí len povodie Belej a niektorých ďalších pravostranných prítokov Váhu.
4. Najväčšie strediská cestovného ruchu na Liptove
4.1. Najvýznamnejšie lyžiarske strediská
V zimnej sezóne sú vyhľadávanými zimnými strediskami Demänovská kotlina, Maliné, Jasná, Chopok, Bocká dolina, Jánska dolina. „Na území Liptova sa nachádza 30 lyžiarskych stredísk.“
Demänovská dolina – Jasná (950 – 2024 m)
Jedno z najväčších stredísk zimných športov sa nachádza 15 km od Liptovského Mikuláša v Demänovskej doline. Stredisko sa nachádza na území Národného parku Nízke Tatry, na severných svahoch Chopka a Derešov. Sú tu terény pre zjazdové lyžovanie, skialpinistov a bežecké lyžiarske trate. Je tu taktiež možnosť večerného lyžovania. Pri údolnej stanici lanovky Jasná – Luková je vybudovaná U – rampa pre snowboardistov.
Návštevníci tu môžu nájsť kabínkovú lanovku, päť sedačkových lanoviek, 11 vlekov a 14 zjazdoviek.
Malinné Brdo – Skipark Ružomberok (545 – 1209 m)
Lyžiarske prímestské stredisko sa rozkladá na úbočiach Veľkej Fatry juhozápadne od Ružomberka. Tvoria ho dve navzájom prepojené lokality – Hrabovo a Malinné. Na severnom svahu 1209 metrov vysokého vrchu Malinné Brdo je rovnomenné lyžiarske stredisko s horským hotelom, stanicou horskej služby, ubytovacími a stravovacími zariadeniami, kabínkovou lanovkou a lyžiarskymi vlekmi. Nájdeme tu lanovku, osem vlekov, deväť zjazdoviek a turistická bežecká lyžiarska trať.

Smrekovica (1310 – 1375 m)
Vysokohorské lyžiarske stredisko (17 km od Ružomberka) leží v hlavnom hrebeni pohoria Veľká Fatra. Svahy Smrekovice poskytujú ideálne lyžiarske terény. Na Smrekovici sú tri lyžiarske zjazdovky, dlhá turistická bežecká trať a dve dlhé rekreačné bežecké trate.
Žiarska dolina (800 – 1550 m)
Lyžiarske stredisko sa nachádza za obcou Žiar, v ústí Žiarskej doliny na južných svahoch Západných Tatier. Sú tu stredne náročné lyžiarske trate a terény vhodné pre skialpinistov. Konajú sa tu skialpinistické preteky. Je tu päť lyžiarskych zjazdoviek, jedna dlhá rekreačná bežecká trať a štyri vleky.
Čertovica (900 – 1145 m)
Významné lyžiarske stredisko sa nachádza 18 km južne od Liptovského Hrádku na rozhraní strednej a východnej časti Nízkych Tatier. Stredisko ponúka možnosti pre zjazdové i bežecké lyžovanie a lyžiarsku turistiku. Sú tu ubytovacie a stravovacie zariadenia, skiservis, športové zariadenia. Lyžiarom slúži osem zjazdoviek, šesť vlekov, dlhá rekreačná bežecká trať a tri dlhé turistické bežecké trate. V neďalekej Vyšnej Boci sú vhodné podmienky pre menej zdatných lyžiarov.
Závažná Poruba – Opalisko (694 – 920 m)
Stredisko leží v bočnom hrebeni Nízkych Tatier pod vrchom Poludnica. Sú tu tri lyžiarske zjazdovky, dlhá pretekárska lyžiarska bežecká trať, turistická lyžiarska bežecká trať a rekreačná lyžiarska bežecká trať. Je tu možnosť nočného lyžovania, umelého zasnežovania tratí.