Liptov (župa)

Liptov (po latinsky: Liptovium, po nemecky: Liptau, po maďarsky: Liptó, po poľsky: Liptów) bol jeden z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva, dnes je to neformálny názov príslušného regiónu, resp. označenie jedného z oficiálnych turistických regiónov Slovenska

Charakteristika

Liptov susedí na východe so Spišom, na juhovýchode s Gemerom, na juhozápade s bývalou Zvolenskou župou, na západe s Turcom a na severe s Oravou a Poľskom. Územie Liptova má prevažne hornatý charakter. Väčšina osád a miest je rozložených okolo rieky Váh v Liptovskej Kotline, ktorá na východe pokračuje do Popradskej kotline (obidve sú časťami Podtatranskej kotliny). Zo severu je Liptov ohraničený hrebeňom Vysokých Tatier a Západných Tatier, z juhu Nízkymi Tatrami a zo západu Chočskými vrchmi a Veľkou Fatrou. Rozloha Liptovskej župy v roku 1910 bola 2247 km².Územie Liptova zodpovedá územiu súčasných okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš s výnimkou obcí Štrba, Štrbské Pleso a Liptovská Teplička, ktoré sú súčasťou okresu Poprad. Viac ako 50% plochy Liptova je pokrytej lesmi



Centrum Centrom Liptova bol Liptovský hrad (Sielnický hrad) v Chočských vrchoch medzi Lúčkami a Bukovinou, po jeho zániku Liptovská Mara (dnes zatopená priehradou), Nemecká (dnes Partizánska) Ľupča a od roku 1677 Liptovský Mikuláš. Liptovský hrad za svoje meno vlastní pravdepodobne svojmu majiteľovi – Ľubotovi, pomaďarčením vznikol tvar Lubtov (Ľubtov), ktorý sa časom zmenil na Liptó (Liptov). Ruiny sú sprístupnené pre verejnosť. Okolo r. 1474 dal uhorský kráľ Matej Korvín hrad zbúrať, odvtedy pustol, dnes sú jeho zájlady zakonzervované.



Rody vládnúcich županov
V dobe, keď sa funkcia župana Liptovskej stolice zastávala dedične, pochádzali župani z týchto rodov:

Ilešházi, (po maďarsky: Illésházy) (od 16. storočia)


Dejiny
Územie Liptova bolo osídlené už v časoch neolitu (pred 6000 rokmi), významný rozmach zažilo aj počas osídlenia Keltmi, čoho dôkazom je aj keltské sídlisko - Havránok, nad Liptovskou Marou. Od 6. storočia je osídlený Slovanmi. Liptov bol súčasťou Veľkej Moravy, po jej rozpade bol postupne počas 11. storočia začlenený do Uhorska. Spočiatku bol Liptov súčasťou Zvolenského domínia (komitátu) (spolu s Turcom a Oravou), okolo roku 1340 sa táto stolica rozpadla na menšie časti a vznikla samostatná Liptovská stolica, ktorá ostala súčasťou Uhorska až do jeho rozpadu v r. 1918. V rokoch 1786-1790 počas panovania cisára Jozefa II. bola spojená spolu s Oravskou stolicou do Liptovsko-Oravskej stolice. Po vzniku Česko-Slovenska sa Liptov stal jeho súčasťou. V r. 1923 boli dovtedajšie župy zrušené a Liptovská župa sa stala súčasťou novovytvorenej Podtatranskej župy so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1928-1939 a 1945-1948 bola táto župa súčasťou Slovenskej krajiny v rámci ČSR.

Počas 2. svetovej vojny sa 1. januára 1940 Liptov stal súčasťou Tatranskej župy v rámci samostatnej Slovenskej republiky (14. marec 1939-1945). V rokoch 1945-1960 sa Liptov stal súčasťou Žilinského kraja, v rokoch 1960-1990 (r. 1990 boli kraje zrušené) Stredoslovenského kraja a od roku 1996 je súčasťou novovytvoreného Žilinského kraja.


Národnosti

Liptov od slovanskej kolonizácie v 6. storočí bol osídlený prevažne Slovanmi (Slovákmi). Pred druhou svetovou vojnou žila na Liptove silná židovská komunita a najmä v mestách aj Nemci, aj keď vždy boli zanedbateľnou minoritou. Dnes na jeho území žijú takmer výlučne len Slováci.

Okresy

Okresy
Liptov bol rozdelený na štyri slúžnovské okresy, ktoré mali na prelome 18. a 19. storočia takéto pomenovania:

Západný (Processus occidentalis)
Severný (Processus septetrionalis)
Južný (Processus meridionalis)
Východný (Processus orientalis), do prvej polovice 18. storočia nazývaný Horný (P. superior)
V roku 1910 bol Liptov rozdelený na tieto okresy:

Liptovský Mikuláš
Liptovský Hrádok
Nemecká Ľupča, dnes Partizánska Ľupča
Ružomberok
Mesto so zriadeným magistrátom:
Ružomberok