Levoca

Levoca
Úvod
Levoca, centrum Spiša, v ktorom po stárocia vytvárali citlivé ludské ruky kamennú i
drevenú nádheru, vkladajúc do nej svoj um, srdce a cit. Je zhmotnená v nespocetnom
množstve umeleckohistorických pamiatok z obdobia gotiky a re-nesancie. Ich kvalita a
bohatstvo kladie Levocu na celné miesto medzi európsky-mi mestami. Scenériu mesta
a jeho neopakovatelnú atmosféru vyhladávajú nielen vnímaví návštevníci, turisti, ale aj
umelci, fotografi a filmári. Natácali tu napr. film Cierne mesto, ktorý sa mne velmi
pácil. Levoca sa rozprestiera vo výške 571 m nad morom, na južnom úpätí Levocských
vrchov, obklopená vencom hôr, z ktorých najznámejšia je pútnická Mariánska hora.
Umelecké a duchovné skvosty, pre ktoré bola vyhlásená za mestskú pamiatkovú
rezerváciu, a tiež prírodné bohatstvo nájdeme nielen v mes-te, ale aj v jeho okolí. Ci sa
vydáme východným smerom, kde leží prekrásna Spišská kapitula, známy Spišský hrad
a dalšie historické a prírodné vzácnosti, južným smerom do Národného parku
Slovenský raj, ci na západ do našich velhôr Vysokých Tatier.
Je to až neuveritelné, že v srdci Európy, v kraji nazývanom Spiš, sa zachovalo tolko
umeleckých pamiatok a príroda nevídanej krásy, kde si každý návštevník nájde nieco
srdcu blízke.
História mesta
Bolo dokázané, že mesto a jeho okolie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej.
Stará Levoca ležala po lavej strane cesty, ktorá vedie z Levoce do Spišskej Novej Vsi,
kde archeológovia vykopali základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov: jeho
dlžka je 23,5 m, šírka lode je 12 m a apsida má nieco vyše 8 m. Bol to kostol sv.
Mikuláša z prelomu 11. a 12. storocia. Dalšia velká osada, ci mestecko sa nachádzala
pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovitým kostolom z 11. storocia. Ked v 12.
storocí a tiež po pustošivých nájazdoch Tatárov v roku 1241 prišli do Levoce nemeckí
kolonialisti, našli tu pôvodné osady - mestecká, ktoré sa spolu s ich novými sídlami stali
základom dnešného mesta.
Najstaršiu listinu, v ktorej sa po prvý raz stretávame s Levocou, vydal uhorský král
Belo IV. v roku 1249 a spísomnil v nej právny akt darovania pozemkov spišskému
prepoštovi. Cítame v nej, že "hranica zeme zvanej Jablonov zostupuje k ceste, ktorá
vedie do Levoce".
V roku 1271 vystupuje už Levoca ako centrum provincie Sasov a spolu s dalšími
spišskými mestami už užívajú práva slobodných královských miest: majú vlastnú
samosprávu, súdnu právomoc, osobnú slobodu, právo tažit rudu, využívat lesy,
vykonávat remeslo, obchodovat a právo skladu, o ktoré viedla Levoca dlhotrvajúci spor
s mestom Kežmarok, ktorému sa ho podarilo získat iba lstou. Spor vošiel do histórie
ako "storocná vojna" a vítazom bola Levoca. V roku 1402 Levocania boli oslobodení od
práva skladu iných miest, v roku 1419 oslobodili panovníci levocských kupcov od
platenia
tridsiatkového cla po celom Uhorsku. Vdaka výhodnej polohe na križovatke obchodných
ciest a za výdatnej pomoci panovníkmi udelených politických i hospodárskych výsad,
zacali plynút do mestských pokladníc i do mešcov kupcov a dalších meštanov financie,
umožnujúce všeobecný rozvoj. Nastalo obdobie rozkvetu architektúry, vzdelanosti,
kultúry, umenia i remesiel. Požiare v rokoch 1550 a 1599 spôsobili velké škody.
Silnému a bohatému mestu sa však podarilo zdolat aj tieto pohromy a udržat si svoje
významné postavenie až do konca 16. storocia.
Levocu obkolesovalo do dnes zachované mestské opevnenie, ktoré sa niekolkokrát
prestavovalo. Architektúra meštianskych domov na námestí postupne prechádzala z
gotickej do renesancnej podoby, ktorú poznáme v súcasnosti. Požiare spôsobili, že z
gotických domov sa nám zachovali len zvyšky, ktoré sa objavujú pri rekonštrukcných
prácach. V renesancnom slohu bola postavená aj radnica. Strediskami duchovnej
kultúry boli náboženské bratstvá a predovšetkým kostoly. V priebehu storocí to boli
postupne kostol sv. Mikuláša, sv. Ducha, kostol sv. Jána a pravdepodobne aj sv.
Alžbety. Najvýznamnejší z nich je však chrám sv. Jakuba európskeho významu. Slúži
ku cti mesta, že už od 15. storocia podporovalo vzdelanost a cast financií dávalo na
školu. Bola tu tiež knižnica, lekáren, kúpele a pôsobili tu lekári. V poslednom storocí
tohto tisícrocia nachádzame Levocu administratívnym centrom župného, neskôr
okresného významu. Je aj mestom škôl. Jej najväcšou cennostou je dedicstvo predkov
- umelecké i architektonické skvosty pre ktoré ju štát už v roku 1950 vyhlásil za
mestskú pamiatkovú rezerváciu. Do obnovených historických budov sa vracia život
vdaka umeleckým reštaurátorom i fortielnym remeselníkom. V štýlových priestoroch
nachádzame centrá spolocenského, kultúrneho i ekonomického života mesta. Historické
pamiatky
V meste je zachované množstvo kultúrno – historických pamiatok - Chrám sv. Jakuba,
Radnica, Evanjelický kostol, stredoveký pranier - klietka hanby a viac ako 60
meštianskych domov pochádzajúcich väcšinou zo 14.-15. storocia tvoriacich Námestie
Majstra Pavla.
Námestie si zachovalo svoj stredoveký tvar obdlžnika o stranách v pomere 3:1, ktoré
patrí k najväcším námestiam tohto typu v Európe a spolu so zachovanými
renesancnými domami svedcí o bohatstve mesta v stredoveku. Najpozoruhodnejšími
zachovanými meštianskymi domami na námestí sú Thurzov dom, Dom Majstra Pavla,
Mariássyho dom, Spillenbergov dom, Krupekov dom, Budova divadla, velký a malý
župný dom, Starý kostol minoritov, Starý kláštor minoritov, Barokový kostol a kláštor
minoritov a vela iných. Chrám sv. Jakuba
Je to trojlodový kostol s mohutnou svätynou. Sklenutý je gotickými krížovými
chodbami. Bol postavený v poslednej štvrtine 14. storocia. Roku 1392 pristavili na
severnej strane kostola kaplnku sv. Juraja. V priebehu dalšieho storocia pristavili
severný a južný vchod. Oba vchody majú krásne bohaté portály s množstvom plastickej
ornamentiky. Západná strana mala vchod pod vežou, ktorý bol zamurovaný za
Vladislava Jagellonského, ked pristavili k tejto západnej strane sedadlá pre mestskú
radu. Nad sedadlami postavili chór s hviezdicovými klenbami, so zábradlím a krásnym
kružbovým ornamentom. Poslednou úpravou v 16. storocí prechádza severná strana
kostola, ked nad kaplnkou sv. Juraja pristavujú r. 1520-1540 bibliotéku, ktorá je
jednou z prvých renesancných stavieb Levoce. Dnešná veža kostola je z neskorších
cias. Pôvodnú vežu niekolké požiare natolko znicili, že v 18, storocí stavajú Levocania
novú vežu, ktorú dokoncili r. 1858. Velkú pozornost si zasluhuje interiér kostola. Sú to
predovšetkým gotické oltáre a z nich najcennejší je hlavný oltár. Svojimi rozmermi sa
radí medzi najväcšie oltáre na svete. Má výšku 18,62 m, celý je z lipového dreva a
vznikol v rokoch 1507-1517 v dielni sochára Majstra Pavla z Levoce. K dalším
pamiatkam patrí oltár Panny Márie snežnej, sv. Petra a Pavla, Jánov oltár, Korvínovský,
t.j. Vir dolorum, sv. Anny a sv. Kataríny, oltár Narodenia, drevené senátorské lavice,
kovová krstitelnica, omšové ozdoby, kalichy, monštrancie a gotické nástenné malby.
Levocská radnica
Jej pôvod siaha do 15. storocia. Budova radnice zhorela v roku 1550, další požiar ju
postihol v roku 1599. V roku 1615 ju rozšírili a pribudovali južnú cast a arkády s
podlubiami na prízemí i poschodí. Na južnej fasáde sa v pravom rohu zachoval zvyšok
pôvodnej malby. Neskôr boli na fasádu medzi okná na poschodí umiestnené dalšie
malby. Predstavujú symboly obcianskych cností: striedmost, opatrnost, udatnost,
trpezlivost a spravodlivost. Budova radnice je dnes spojená s renesancnou vežou, ktorá
bola postavená v rokoch 1656 - 1661 a slúžila ako zvonica. V radnici na poschodí má
svoje expozície Spišské múzeum.
Z obdobia kuruckých vojen sa zachovala aj literárne spracovaná legenda o levocskej
bielej panej, ktorej malba sa nachádza na dverách radnice. Zasadacia sien slúži mestu
na reprezentacné úcely. Klietka hanby
Približne zo 16. storocia, slúžila na trestanie lahších deliktov. Pôvodne stála na mieste
dnešného evanjelického kostola. Neskôr bola majetkom a stála v parku rodiny
Probstnerovcov, v priestore dnešnej nemocnice. Stredoveký pranier rodina darovala
mestu v roku 1933, odkedy stojí pred radnicou. Obchodný dom
Spolu so zlatníckymi dielnami bol castou komplexu budov v parku. Pôvodne tu bola
škola, o com svedcí erb oproti kostolu. V roku 1588 ju prebudovali na školu vyššieho
typu. Nachádzala sa tu tiež mestská zbrojnica. Budovy boli spojené v jeden celok v
rokoch 1587 - 1588. Po prestavbe v rokoch 1810 a 1858 - 1862 slúžila ako reálne
gymnázium, kasíno, cukráren, reštaurácia i byty. Dnes, opät zreštaurovaná, slúži
administratívnym úcelom. Evanjelický kostol
V južnej casti námestia stojí budova v tvare gréckeho kríža s obrovskou kopulou.
Evanjelický kostol má klasicistický štýl a postavili ho podla architekta Antona Povolného
v rokoch 1825-1837. Vo vnútri sa nachádzajú tri empory, na ktorých je organ, archív a
hodnotná knižnica. V kostole sa zachoval vzácny barokový drevený kríž a další, kovaný
kríž. Známy levocský maliar Jozef Czauczik namaloval velký oltárny obraz,
predstavujúci Krista krácajúceho po mori. Mestské divadlo
V pôsobivom prostredí pamiatkových dominánt, na západnej strane námestia, sa
nachádza budova Mestského divadla. Rekonštrukciou bola budove vrátená, zvlášt
divadlu, jej komorná podoba z polovice 19. storocia. V tomto kultúrno - spolocenskom
komplexe sa nachádza kongresová sála, divadelná sála, dve kurzové miestnosti, modrý
salónik. Novootvorené mestské divadlo ponúka širokú paletu divadelných vystúpení,
kultúrnych podujatí, ale aj možnost usporadúvania kongresov, seminárov, školení a
rôznych spolocenských stretnutí. Velký župný dom
Levoca bola od 16. storocia až do konca roku 1922 sídlom Spišskej župy. V rokoch
1806-1826 postavil pre nu architekt z Egru Anton Povolný velkolepú administratívnu
budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil
renesancnému prostrediu Levoce zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za
najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes opät zreštaurovaná budova slúži
administratívnym úcelom.
Bazilika Panny Márie na Mariánskej hore
Dominantu Levoce tvorí strmí kopec s neogotickým kostolom – Mariánska hora. Je to
jedno z najstarších a najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku.
Predpokladá sa, že kaplnka na Mariánskej hore bola výrazom vdaky Spišiakov za ich
záchranu na tomto mieste pocas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. Aj
archeológovia našli hradisko na kopci hned za Mariánskou horou, ktorý sa nazýva aj
dnes Burg – Hrad. Práve tu sa mohli obyvatelia mesta zachránit pred Tatármi v
opevnenom hradisku. Na pamiatku tejto udalosti si postavili kaplnku na kopci pod
hradiskom, kde konali každorocne dakovné procesie spolu s obyvatelmi susedných
obcí. Takto vznikla prvá pútnická tradícia. O rozvoj mariánskeho kultu sa pricinili
minoriti, ktorí si založili v prvej polovici 14. storocia v Levoci kláštor. Kaplnka i pútnické
miesto ostalo v majetku a správe levocských farárov. Už v tomto období sa konali
pravidelné púte na Mariánsku horu, ktorá bola vtedy známa pod týmto menom. V roku
1322 dal pôvodnú kaplnku opravit levocský farár. Kaplnku – kostolík prebudoval a
zväcšil v roku 1470 farár Servácius, aby mohla pojat viac pútnikov. Z týchto cias
pochádza aj neskorogotická plastika Panny Márie na hlavnom oltári. Púte na Mariánskej
hore pokracovali po celé nasledujúce obdobie, pricom neustali ani za reformácie.
Kaplnku opät rozširovali v 18. i 19. storocí. V roku 1841 dal levocský farár postavit
kaplnku pre gréckokatolíkov. Nový kostol pre pútnikov postavili v rokoch 1906 – 1914.
Neogotický oltár vysvätil 2. júla 1922 spišský biskup Ján Vojtaššák. Dnes tu stojí aj
moderný pútnický dom. V roku 1984 bol kostol povýšený na malú baziliku. Mariánsku
horu v Levoci navštívia každorocne tisícky pútnikov, aby tu nacerpali duchovnej sily. V
roku 1995 bola jedným z cielov návštevy Svätého otca na Slovensku.
Záver
Levoca má prekrásne okolie, ktoré poskytuje možnosti príjemných vychádzok a
nenárocných turistických túr. Môžme tu objavit aj množstvo prekrásnych historických
pamiatok.
Každý Slovák by mal vediet, že tu v Levoci sa nachádza najväcší drevený oltár na
celom svete, za ktorý môžme byt všetci pyšní. Vítaný je každý návštevník, ktorý má
úprimný záujem o hodnoty ludského ducha i práce ludských rúk. Snahou je obohatit
návštevníka o estetický zážitok, ale aj o poznatky z oblasti estetiky a kultúry, prispiet
tým k estetickej, ale aj morálnej a kultúrnej výchove, k upevneniu národného
sebavedomia a národnej hrdosti. Otváracie hodiny kostlov a múzeí
Gotický kostol sv. Jakuba, Námestie Majstra Pavla 3
Letné obdobie
Pondelok: 1300 - 1700
Utorok – Sobota: 900 - 1700
Nedela: 1400 - 1700
Zimné obdobie
Utorok – Piatok: 830 - 1600
Radnica – múzeum, Námestie Majstra Pavla 2
Obdobie od: 1. 5. – 31. 10.
Utorok – Nedela: 900 - 1700
Obdobie od: 1. 11. – 30.
4.
Utorok – Nedela: 800 - 1600
Bazilika Panny Márie – pútnický kostol, Mariánska hora
Obdobie od: 15. 4. – 15. 10.
Pondelok – Nedela: 700 - 1700
Zoznam použitej literatúry
I. www.levoca.sk
II. Chalupecký, Ivan: Chrám sv. Jakuba v Levoci. Modrý Peter, 1994. III. Rozložníková,
Virgínia - Péchy, Štefan: Levoca – Sprievodca mestom a okolím. Bambow, 1997.
IV. Chalupecký, Ivan - Rusnák, Emil: Levoca a okolie. Košice, 1985. V. Suchý, Michal:
Dejiny Levoce II. Košice, 1974. .