Lety do Vesmíru
Lety do Vesmíru
Dopravné prostriedky:
Najčastejąím vesmírnym dopravným prostriedkom je v súčasnosti raketoplán. Na jeho pohon sa vyuľíva skvapalnený kyslík a vodík. Čoraz viac sa na lety do vesmíru vyuľívajú raketoplány ako rakety, pretoľe sa dajú pouľi» niekoµko krát a tým sú aj náklady na jeden let omnoho niľąie. Rakety musia ma» niekoµko pohonných stupňov, ktorých väčąina zhorí a nedajú sa viac pouľi». Vľdy sa musia robi» nové rakety, čo je veµmi nákladné.
Raketoplány by nedokázali prekona» gravitáciu, a preto musia pri ątarte nies» obrovskú nádrľ z palivom a dve pomocné rakety. Pomocné rakety sa dajú pouľi» znova avąak palivová nádrľ len raz.
Raketoplány sú pokryté ąpeciálnymi keramickými doątičkami, pretoľe pri vstupe do atmosféry vzniká trenie, ktoré spôsobuje prehrievanie. Normálne majú doątičky bielu farbu, no keď sa v atmosfére rozľhavia, ľiaria na červeno. Pri tomto vstupe sa preruąí aj rádiové spojenie. Raketoplán obvykle obsahuje hydraulické rameno na prenáąanie nákladu.
Prvý raketoplán je Enterprise, ktorý bol vyuľitý len na skuąobné účely. USA má v súčasnosti k dispozícii 4 raketoplány : Columbia, Discovery, Atlantis a Endeavour.
Ako zdroj paliva pre druľice sa na úplnom začiatku kozmickej éry vyuľívala energia z batérii. Neskôr sa pouľívalo konvenčné palivo, ktoré sa spaµovalo, ale aj jadrový pohon. Ten je vąak nebezpečný, lebo môľe explodova» a zamori» veµké územie na Zemi. V súčasnosti má kaľdá druľica solárne články, a tak sa jej zdroje nemôľu vyčerpa».
V blízkej budúcnosti bude dostupný nový druh kozmického lietadla, ktoré by malo ma» omnoho niľąie náklady na údrľbu, oveµa vyąąiu bezpečnos» a bude môc» by» pouľívané veµmi často.
História letov:
Prvé rakety existovali v Číne uľ pred skoro 1000 rokmi. Ich vzhµad sa nezmenil aľ 19. storočia. V roku 1903 navrhol ruský vedec Konątantín Ciolkovskij, ľe rakety poháňané kvapalným palivom by mohli dosiahnu» kozmický priestor. Neskôr začali niektorí konątruktéri experimentova» s týmito látkami a roku 1926 americký vedec Robert Goddard uskutočnil 1. Úspeąný ątart rakety s kvapalným palivom. Cez 2. svetovú vojnu riadili vývoj nemecké vojenské kruhy a vznikla raketa V 2. Maximálna výąka, do ktorej bola schopná vyletie» raketa V 2 bola 160 km, čo znamená ľe prvá prenikla do kozmického priestoru.
Po 2. sv. vojne začali SSSR a USA súperi», kto ako prvý postaví raketu schopnú nies» jadrovú náloľ. Vývojom vznikali tak výkonné rakety, ktoré sa mohli prestava» na nosiče uľitočného za»aľenia. Z nich vznikli rakety ktoré niesli prvé druľice.
4. Októbra 1957 vtedająí Sovietsky Zväz ohromil celý svet – vypustil 1. umelú druľicu Zeme Sputnik 1 (Sputnik – druľica, satelit). Týmto krokom sa začala nová éra letov do Vesmíru. Na rad mali prís» čoskoro aj µudia. No vtedająí vedci nepoznali vplyvy kozmu na ľivé organizmy a nevedelo sa tieľ či by človek v kozme preľil. Preto na prvé pokusy s letmi do vesmíru boli pouľité zvieratá. Prvým ľivočíchom v Kozme sa stal pes Laika, ktorého vypustil Sovietsky Zväz.. Signály z druľice Sputnik 2 potvrdzovali, ľe Laika počas letu netrpela ľiadnymi poruchami. Avąak keď v druľici doąiel vzduch, uhynula. Na obeľnú dráhu boli vysielané aj iné zvieratá napr. ©impanz Ham, ktorého vypustili USA. Prvým zviera»om, ktoré sa vrátilo z Vesmíru boli v roku 1960 psy Strelka a Bělka. Spolu s nimi leteli aj iné tvory, napríklad krysy, myąi a muchy. Tento a eąte ďaląie dva zvieracie lety ubezpečili, ľe do Vesmíru môľe ís» aj človek.
12. Apríla 1961 sa to stalo skutočnos»ou. Uskutočnil sa prvý let sovietskeho programu Vostok. Na palube kozmickej lode Vostok 1, ktorú vyniesla na obeľnú dráhu rovnomenná raketa, bol prvý kozmonaut – človek vo Vesmíre. Bol ním sovietsky vojenský letec Jurij Alexejevič Gagarin. Jeho kozmická loď sa skladala z guµovitej kabíny a prístrojového modulu. Na obeľnej dráhe Gagarin 1 krát obletel Zem. Celý let bol riadený zo Zeme, lebo sa eąte nevedelo, ako bude Gagarin reagova» na beztiaľový stav. Let trval len 108 minút. Potom sa loď Vostok v priestore otočila a záľihom motora spomalila tak, ľe začala klesa» na do atmosféry. Kabína sa oddelila a pomocný modul neskôr zhorel v hustej atmosfére. Asi 7 km nad Zemou sa Gagarin katapultoval a dopadol na padáku blízko kabíny. Po návrate sa okamľite stal národným hrdinom a jeho let oslavovali na celom svete. Tragicky zahynul v roku 1968 pri skuąobnom lete.
Po Gagarinovom lete sa uskutočnilo eąte 5 letov programu Vostok aľ do júna 1963. Na palube bol vľdy len jeden človek.
Na opačnej strane v USA sa začal v roku 1961 podobný program – Mercury. Prvé dva zo ąiestich úspeąných letov boli suborbitálne – kozmické lode nedosiahli takú rýchlos», aby sa udrľali na obeľnej dráhe. Tretí let aj ďaląie tri sa zdarili. Tretí let programu Mercury bol pilotovaný Johnom Glennom. Letel na lodi Friendship 7, ktorá ako aj ďaląie mala záchrannú raketu pre prípad zlyhania. Glenn trikrát obletel Zem a jeho let trval takmer pä» hodín.
V roku 1964 Sovietsky Zväz uskutočnil program Voschod. Obidva jeho lety boli rekordné. Voschod 1 vyniesol prvýkrát do na obeľnú dráhu viac ako 1 človeka – hneď troch. Posádku tvorili pilot, lekár a vedecký pracovník. Voschod 2 s dvojčlennou posádkou uskutočnil prvý výstup do kozmického priestoru.
Uľ roku 1961 americký prezident Kennedy prehlásil, ľe do konca desa»ročia Američania pristanú na Mesiaci. Preto ďaląie programy NASA boli zamerané na prípravu pristátia µudí na Mesiaci.
V rokoch 1965 –66 prebiehal v USA program Gemini, ktorý poslúľil k vyskúąaniu nových prvkov, ktoré by sa dali vyuľi» v programe Apollo. Lety programu Gemini vytvorili ďaląie nové rekordy, napríklad týľdeň v Kozme alebo prvé spojenie lodí na obeľnej dráhe. Novinkou lodí programu Gemini bolo napríklad to, ľe mohli sami manévrova» v priestore.
Sovietsky Zväz sa tieľ venoval výskumu Mesiaca. V rokoch 1959 – 1976 boli vysielané sondy Luna, ktoré nám priniesli veµa nového o Mesiaci. Luna 2 bola 1 sonda, ktorá dopadla na Mesiac, Luna 9 na ňom prvýkrát pristála a Luna 10 sa stala jeho prvou druľicou.. Súčas»ou programu boli aj prvé mesačné vozidlá – Lunochody.
USA vyslali na Mesiac hneď niekoµko druhov sond. Séria Ranger mala za úlohu pristá» na Mesiaci a odosla» zábery s povrchu Mesiaca. 3 úspeąné sondy Ranger 7, 8 a 9 pomohli vedcom vybra» miesto pre pristátie lodí Apollo. Sondy Lunar Orbiter mali za úlohu obieha» okolo Mesiaca. Jednak pomohli zmapova» takmer celý Mesiac a jednak pomohli urči» miesto pre pristátie lodí Apollo. Sondy Surveyor mali pristá» na Mesiaci a skúma» mesačnú pôdu a overi», či je mesačný povrch dos» pevný.
Program Apollo, ktorý bol zahájený v roku 1961 mal za ciel dopravi» µudí na Mesiac. V marci 1969 boli uskutočnené záverečné prípravné lety Apollo 9 a 10.
V júli 1969 sa vydala prvá kozmická loď s µudskou posádkou na Mesiac – Apollo 11.Posádku tvorili Neil Armstrong, Edwin „Buzz” Aldrin a Michael Collins.Na obeľnú dráhu kozmickú loď Apollo vyniesla raketa Saturn 5. Bola to najsilnejąia raketa aká bola kedy postavená. Loď Apollo sa skladala z lunárneho, sluľobného a veliteµského modulu. Po vynesení na obeľnú dráhu 2 krát obletela Zem. Vtedy sa s pomocou zvyąnej časti rakety Saturn 5 odpojila od obeľnej dráhy Zeme a nasmerovala smerom na Mesiac. Let trval 3 dni. Potom sa loď Apollo naviedla na lunárnu obeľnú dráhu. Lunárny modul sa odpojil od orbitálneho a s pomocou vlastného motoru mäkko pristál. Onedlho vystúpil po schodoch na mesačný povrch Neil Armstrong a povedal : „ Je to malý krok pre človeka, ale veµký krok pre µudstvo. “ Potom strávil spolu s Edwinom Aldrinom 22 hodín na Mesiaci, z toho 2 a pol mimo modul. Túto ich „prechádzku“ sledovala asi miliarda µudí na celom svete. Pri návrate sa lunárny modul vzniesol z povrchu Mesiaca a dopravil kozmonautov do orbitálneho modulu na obeľnej dráhe. Nepotrebný lunárny modul bol odhodený a zvyąok lode namieril k Zemi. Nad Zemou sa loď rozpojila a veliteµský modul dopadol do mora na padákoch. Kozmonauti boli 3 dni drľaní v karanténe.
Po Apolle 11 nasledovalo ďaląích 5 pristátí na Mesiaci. Posledné 3 výpravy mali zo sebou aj ąpeciálne mesačné vozidlo – Lunar Rover. Dosahovalo rýchlos» 15 km/h a bolo poháňané akumulátormi. Apollo je doposiaµ najväčąí uskutočnený vesmírny program.
V júli 1975 doąlo po prvýkrát k spolupráci SSSR a USA v programe Apollo – Sojuz. Kozmická loď Apollo sa na obeľnej dráhe spojila so sovietskou loďou Sojuz. Bol potrebný ąpeciálny spojovací modul, pretoľe kaľdá loď mala inú atmosféru.