Lesy na Slovensku

Lesy na Slovensku
Úvod k slovenským lesom a lesníctvu
Slovenská republika patrí ku krajinám s dlhou lesníckou tradíciou. V roku 1762 na
základe rozhodnutia panovnícky Márie Terézie založili v Banskej Štiavnici Akadémiu
banícku a lesnícku. V roku 1824 akadémiu rozšírili o Lesnícky ústav, ktorý sa stal
prvým ústavom vyššieho vzdelávania tohto typu na svete. Koncom 19. storocia založili
v Banskej Štiavnici samostatný Výskumný lesnícky ústav, taktiež ako jeden z prvých v
Európe.
Lesy v Slovenskej republike pokrývajú okolo 2 miliónov hektárov, co predstavuje 40%
z celého územia. Z toho je asi 40% lesov štátnych a 60% lesov neštátnych. Z
neštátnych lesov pripadá najviac na lesy spolocenstiev (viac ako polovica), dalej sú to
lesy súkromné, obecné a cirkevné.
Pocas predchádzajúcich 40 rokov vzrástla celková výmera lesov na Slovensku viac ako
o 10%. Celkové porastové zásoby dreva sa takmer zdvojnásobili, v súcasnosti
predstavujú 190 m3 na hektár.
V Slovenskej republike, rovnako ako aj v ostatných európskych krajinách, výrazne
narástlo poškodenie lesných porastov. Najzávažnejším faktorom poškodzovania
slovenských lesov sú emisie pochádzajúce z miestnych zdrojov, ale aj zo zahranicia,
ako aj celkové klimatické zmeny. Vela problémov spôsobil nedostatok vlahy v
predchádzajúcich rokoch.
Drevinové zloženie lesov
Rozšírenie drevín v lesoch pomerne tesne nadväzuje na makroreliéf územia. Nížiny a
pahorkatiny južného a východného Slovenska obsadili listnáce a v horách stredného a
severného Slovenska prevládajú zmiešané lesy s dominanciou ihlicnanov.
Pôvodné zastúpenie drevín (Grék, 1988) sa viacrocným hospodárením pochopitelne
zmenilo. Podstatne narástol podiel smreka a borovice, velmi pokleslo zastúpenie jedle,
ale aj duba. Dnešné obdobie charakterizuje najmä rast smreka a mimoriadny úbytok
chúlostivej jedle, našej donedávna najproduktívnejšej dreviny.
Koncepcia cielového zastúpenia drevín vychádza zo základných princípov lesného
hospodárstva - z princípu maximálneho, trvalého, bezpecného a hospodárneho plnenia
verejnoprospešných a produkcných funkcií lesa. Komplexne zohladnuje rozhodujúce
aspekty a zásady, ktorými sa realizujú princípy lesného hospodárstva.
Súcasné úsilie je zamerané na zachovanie jedle na vhodných stanovištiach, na
zvyšovanie podielu smrekovca a cenných listnácov a na zvýšenie odolnosti proti imisnej
zátaži.
Z ekologického hladiska sa uplatnia v cielovom zastúpení drevín princípy:
· ochrany biodiverzity, teda zásada pestovania drevinovo zmiešaných porastov,
· pestovania drevín zodpovedajúcich lesným stanovištiam,
· zmiernenia dopadu imisií a pôsobenia ostatných škodlivých cinitelov podporou
odolnejších drevín,
· eliminovania jednostranného využívania stanovíšt pri zvýšení podielu
vysokoproduktívnych drevín prímesou biologických drevín v záujme zachovania trvale
udržatelného rozvoja,
Z ekonomického hladiska sa presadzujú tieto zásady:
· v stanovišti zodpovedajúcom zastúpeniu drevín sa v únosnej miere zvyšuje podiel
ekonomických drevín (smrek, smrekovec, dub a cenné listnáce),
· pestovanie je zamerané na zvyšovanie kvality drevín a na dopestovanie kmenov
velkých dimenzií (európsky listnatý juh je zdevastovaný a európsky sever poskytuje
ihlicnany malých dimenzií),
· drevná produkcia smeruje k využívaniu dreva s jeho nenahraditelnými vlastnostami,
ciže je orientovaná na mechanické a len v menšej miere na chemické spracovanie
dreva. Pestovanie lesov a škodlivé cinitele
V súcasnosti sa presadzuje ekologizácia pestovnej cinnosti, dôslednejšie uplatnovanie
prirodzenejších pestovných metód, s dôrazom na stanovištu primerané zmiešané
porasty, zvýšený podiel prirodzenej obnovy, väcšie uplatnovanie výberného
hospodárskeho spôsobu predovšetkým v ochranných lesoch a lesoch osobitného
urcenia. Vzhladom na zásadné zmeny vo vlastníctve lesov je tento trend v jednotlivých
regiónoch Slovenska rozdielny. Negatívne zmeny ekologických podmienok v lesných
ekosystémoch sú dôsledkom dlhodobého vplyvu antropogénnych faktorov (najmä
imisií) a synergického pôsobenia abiotických a biotických škodlivých cinitelov. Ich
vzájomným pôsobením dochádza k negatívnym zmenám a k znižovaniu stability
lesných ekosystémov Preto v súcasnosti u nás a v celej strednej Európe považujeme
antropogénne škodlivé faktory (a z nich najmä imisie) za najvýznamnejšie tak z
hladiska hospodárskeho, ekologického ako aj environmentálneho. V záujme zmiernenia
negatívneho vplyvu imisií Ministerstvo pôdohospodárstva SR pristúpilo k ozdravovaniu
najviac poškodených lesov imisiami v roku 1993.
V imisne oslabených ekosystémoch sa prírodné škodlivé cinitele prejavujú výraznejšie
ako v tzv. normálnych podmienkach. Na nepriaznivom zdravotnom stave lesov majú
významný podiel abiotické a z nich najmä klimatické cinitele (dlhotrvajúce suchá,
vietor, sneh, námraza, mráz a iné). Na celkových tažbách tieto cinitele dosahujú
priemerne rocne podiel 20-30%, v extrémnych rokoch až 60% (najviac mechanicky
pôsobiace škodlivé cinitele - vietor, sneh, námraza). Podiel tejto skupiny škodlivých
cinitelov na zalesnovacích stratách priemerne rocne je asi 25%. Ochrana proti tejto
skupine škodlivých cinitelov spocíva hlavne vo fytotechnických opatreniach (stanovištne
a proveniencne vhodné drevinové zloženie, správna výchova a obnova porastov,
budovanie spevnovacích prvkov už od zakladania lesov). Z biotických škodlivých
cinitelov sú to najmä živocíšne (lesné stavovce a hmyz), ale aj rastlinné (huby a
nežiadúca vegetácia) škodlivé cinitele.
Zver spôsobuje (hlavne viacnásobným odhryzom výhonkov) priemerne rocne
zalesnovacie straty okolo 32% z vykonanej umelej obnovy a v mnohých prípadoch je
limitujúcim faktorom zastúpenia drevín - najviac poškodzuje jedlu, tis, javor, jasen, co
je zvlášt nebezpecné v imisných oblastiach a v rezerváciách.
Na následky obhryzu a lúpania kôry sa priemerne rocne predcasne likvidujú porasty
(najmä smrekové) na redukovanej ploche viac ako 400 hektárov.
Prvoradým predpokladom zásadného zníženia škôd spôsobovaných zverou je
znižovanie pocetných stavov a úprava sociálnej štruktúry jednotlivých druhov (hlavne
raticovej) zveri na normované (biologicky únosné) stavy. Za najefektívnejší (najlacnejší
a najúcinnejší) spôsob ochrany sa považuje:
· proti odhryzu výhonkov domáci novovyvíjaný repelent (výtažok z lesných rastlín)
Floroantifaun, ktorý je ekologicky najcistejší a rukáv z polyetylénovej sietoviny
upevnený na celý stromcek pomocou dvoch kolíkov,
· proti obhryzu a lúpaniu kôry zranovanie kôry schwartzwaldským zranovacom (najmä
na smreku) a ovíjanie kmenov odpadovými fóliami, respektíve obväzovanie vetvami.
Hmyz ako škodlivý cinitel sa aktivizuje najmä v antropogénne oslabených lesoch, a to
ci už imisiami alebo nevhodným obhospodarovaním lesov.
Za najvýznamnejšie druhy podkôrneho a drevokazného hmyzu sa považuje:
· Lykožrút smrekový (Ips typographus) na smreku,
· Lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus) a ostatné druhy podkôrnikov na smreku,
· Lykokaz borovicový (Tomicus piniperda) a lykokaz borinový (Tomicus minor) na
borovici,
· Drevokaz ciarkovaný (Xyloterus lineatus) na ihlicnatých drevinách,
· Podkôrnik dubový (Scolytus intricatus) na dube,
· Lykokaz sadenicový (Hylastes cunicularius) na smrekových sadeniciach v škôlkach a
výsadbách. Okrem priameho poškodenia mnohé druhy hmyzu spôsobujú aj nepriame
poškodenie (škody) tým, že prenášajú rôzne infekcie a sú tak vektorom rôznych
epifytócií - bakteriózy, virózy, mykózy (tracheomykózy dubov, brestov a i.).
Z rastlinných škodlivých cinitelov sú to najmä drevokazné a tracheomykózne huby,
sypavky a nežiadúca vegetácia. Priemerne rocne sa na následky hubových ochorení
vytaží 30 tis. m3 dreva, ktoré má obmedzené využitie. Nežiadúca vegetácia sa podiela
na zalesnovacích stratách viac ako 11 percentami.
Najdôležitejším opatrením na zníženie škôd spôsobovaných hubovými chorobami je
dodržiavanie zásad hygieny lesov. Tažba a zúžitkovanie dreva
Objem tažby dreva sa stanovuje s ohladom na tažbovú vyrovnanost a trvalost
produkcie lesov. Pre najbližšie roky sa kalkuluje s rocnou tažbou okolo 4 500 tis. m3, z
coho je 3 300 tis. m3 drevo z obnovných a 1 200 tis. m3 z výchovných tažieb.
Stínka a odvetvovanie sa vykonáva motorovými pílami. Priemerná spotreba casu na
tieto dve pracovné operácie je 1,01 h. m-3. Stromy sa odvetvujú väcšinou v poraste.
Drevo sa na odvozné miesto približuje v kmenových dlžkach. Až 93% dreva sa
približuje traktormi, hlavne špeciálnymi lesnými približovacími traktormi. Lanovkami sa
približuje 3% a konmi okolo 4% vytaženého dreva. Z kmenov sa sortimenty vyrábajú
väcšinou motorovými pílami na lesných skladoch.
Na mechanizovaných centrálnych manipulacných skladoch sa vyrobí okolo 24%
sortimentov, alebo priamo na mechanizovaných skladoch u odberatela okolo 3%
objemu vytaženého dreva. V posledných rokoch sa zacína používat aj technológia
štiepkovania dreva pojazdnými sekackami s výrobou štiepok z korunových castí
stromov na odvozných miestach. Spôsobu a miestu výroby sortimentov sú
prispôsobené aj prostriedky na dopravu dreva. Sortimenty sa dopravujú na odvozných
súpravách s nosnostou do 12 ton, ktoré sú vybavené hydraulickými rukami. Na
dopravu kmenov sa používajú súpravy s nosnostou do 27 ton. Na dopravu štiepok
velkokapacitné nadstavby a kontajnery s objemom 25 m3. Spotreba casu na všetky
tažbové cinnosti až po dopravu dreva spotrebitelovi je v priemere 3,64 h. m-3. Tažbový
proces je plne mechanizovaný. Používajú sa stroje domácej výroby, okrem motorových
píl, ktoré sú importované. Najrozšírenejšie sú približovacie traktory LKT-81 TURBO,
lanovky LANOR a odvozné súpravy TATRA 815 a LIAZ 111.800.
Používanie mechanizácie v tažbových cinnostiach si vyžaduje správne sprístupnenie
lesov sústavou odvozných a približovacích ciest a liniek. V súcasnosti je vybudovaných
v priemere 10,5 m odvozných ciest na 1 ha, z coho je 4,7 m. ha -1 celorocne
používaných ciest so spevnenou vozovkou a 5,7 m. ha - 1 sezónne používaných ciest
vhodných pre jazdu nákladných áut. Množstvo približovacích ciest a liniek je v rozpätí
od 30 do 50 m. ha - 1.
Hlavný dôraz sa kladie na ekologizáciu používania strojov a technológií a na znižovanie
poškodzovania prirodzeného prostredia pri tažbe, približovaní a doprave dreva.
Domáci drevospracujúci priemysel spotrebuje okolo 97% vytaženého dreva. Zvyšok
predstavuje export doma nevyužitelných sortimentov. Podiel spotreby dreva v
jednotlivých odvetviach drevospracujúceho priemyslu vyplýva z drevinovej skladby a
kvalitatívnej štruktúry vytaženého dreva. Na výrobu dýh, preglejok, zápaliek a iných
špeciálnych drevárskych výrobkov sa používa okolo 2,5% vytaženého ihlicnatého a
6,5% listnatého dreva, v piliarskom priemysle sa využíva okolo 69% ihlicnatého a 36%
listnatého dreva, na výrobu celulózy, drevotrieskových a drevovláknitých dosák 23%
ihlicnatého a 48% listnatého dreva. Okolo 5% vytaženého ihlicnatého a 9% listnatého
dreva sa využíva na energetické úcely.