Lesby a gayovia

Lesby a gayovia
Nie je možné, že si homosexuáli si homofóbiu a diskrimináciu vymýšlajú, aby pre seba
získali nadštandartné výhody ?
Ludia s inou ako heterosexuálnou orientáciou sa neusilujú o žiadne nadštandartné
výhody, chcú jednoducho iba žit plnohodnotný život bez diskriminácie, bez strachu z
nepriatelských postojov príslušníkov majority, bez obáv z fyzických útokov, bez
psychického tlaku a predsudkov svojho okolia. Homosexuáli, lesby, bisexuáli a
bisexuálky sú od okamihu, kedy si zacnú uvedomovat svoju orientáciu, vystavení
mnohým formám stresových situácií. Prvou je samotné vedomie vlastnej odlišnosti,
ktorú okolie casto považuje za nieco zvrátené, chorobné a hriešne. Prirodzená túžba
cloveka po akceptácií druhými ludmi tak naráža na prekážku v podobe nevedomosti a
predsudkov, s ktorými sa stretáva aj medzi najbližšími osobami. Gejovia, lesby,
bisexuáli a bisexuálky sú tak velmi casto konfrontovaní s pocitom izolovanosti, ktorý
zanecháva nezmazatelné stopy na ich duši. Obzvlášt tažko to dopadá na mladých ludí,
ktorí v prípade, že prejavia svoju orientáciu narážajú na negatívne reakcie svojich
rovesníkov, ucitelov, vychovávatelov a co je najhoršie, zväcša aj vlastných rodicov,
ktorí na odlišnost vlastného dietata reagujú zväcš sklamaním, odmietnutím, citovým
vydieraním, snahou problém riešit liecením, atd. Jedna štúdia uvádza, že až 26 percent
mládeže s inou ako heterosexuálnou orientáciou bolo nútených opustit domov v
dôsledku zdôverenia sa so svojou odlišnostou vlastným rodicom (Ivana Cervenková,
Dôsledky homofóbie a heterosexizmu, Neviditelná menšina, 2002). V prípade, že sa
mladý clovek svoju odlišnost rozhodne utajovat, vystavuje sa velkému psychickému
tlaku, ktorý pochádza predovšetkým z popierania seba samého, z vnútorného pocitu
izolácie a z vedomia svojej vylúcenosti zo spolocenstva, v ktorom žije. S negatívnymi
postojmi a predsudkami sa geyovia, lesby a bisexuáli stretávajú všade aj v prípade, že
svoju odlišnost nedávajú najavo. Nadávky ako buzerant, teploš, homoš patria k
najponižujúcejším a zároven velmi casto používaným nadávkam, rovnako ako rôzne
hanlivé poznámky, vtipy a príbehy o ludoch s odlišnou sexuálnou orientáciou. S
hanlivým a zosmiešnujúcim zobrazením homosexuálov a lesieb sa možno bežne
stretnút aj v masmédiách. K dôsledkom, ktoré prinášajú predsudky a homofóbne
myslenie rozšírené v majoritnej spolocnosti, patrí aj fyzické násilie.
Podla výskumov sa jedna pätina až jedna štvrtina gayov, lesieb, bisexuálok a
bisexuálov stretla aspon raz s násilým motivovaným nenávistou k odlišnej sexuálnej
orientácii. Násilie môže mat podobu útokov neznámych osôb, u mladých ludí nie je
ojedinelé šikanovanie zo strany rovesníkov a dokonca aj zo strany ucitelov,
vychovávatelov apod. Ludia s odlišnou sexuálnou orientáciou sa tiež stávajú tercom
útokov pravicových extrémistov, neonacistov a fašistických skinheadov, kedže podla
ich ideológie patria popri ludoch s odlišnou farbou pleti, s odlišnou národnou identitou
ci protirasistickým postojom k „rasovému odpadu.“ Okrem verbálnych a fyzických
útokov sú casto gejovia, lesby, bisexuáli a bisexuálky vystavovaní diskriminácií v
zamestnaní, v náboženskom živote, v styku s políciou a úradnou mocou atd. Štát a
zákony na Slovensku diskriminujú príslušníkov sexuálnych menšín tým, že im
neposkytuje rovnakú ochranu a rovnaké práva, ako ostatným obcanom. Týka sa to
najmä práva na právoplatný zväzok s partnerom alebo partnerkou rovnakého pohlavia,
ktorý by bol ekvivalentný k heterosexuálnemu manželstvu. Dalším nezmyselným
obmedzením je právna norma, ktorá znemožnuje homosexuálnym a lesbickým párom
adoptovat si dieta, o ktoré sa jeho rodicia nemôžu alebo nechcú starat (o tomto
probléme sa viac docítate nižšie.). Na Slovensku tiež neexistuje žiadny zákon, ktorý by
chránil ludí pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a preto gayovia, lesby,
bisexuáli a bisexuálky ani vo väcšine prípadov neoznamujú prípady sexuálnej
diskriminácie na polícii. Rôzne formy homofóbie, predsudkov a spolocenského tlaku sa
podpisujú pod vysoké percento sebevrážd medzi mládežou s inou ako heterosexuálnou
orientáciou. Výskumné štúdie o samovražednom správaní uvádzajú, že riziko správania
medzi homosexuálnou a bisexuálnou mládežou je niekolkorát vyššie ako v bežnej
populácii (Marianna Šipošová, Gejská, lesbická a bisexuálna mládež, NoaD 2002). Ludia
s homosexuálnou alebo bisexuálnou identitou v dôsledku diskriminácie a nepriatelských
postojov okolia castejšie zakúšajú psychické tažkosti, depresie, úzkosti a podobne. V
komunite mladých gayov, lesieb, bisexuálov a bisexuáliek je tiež zaznamenaná zvýšená
miera konzumácie alkoholu alebo zneužívania omamných látok, ako následok snahy
zmiernovat obrovské psychické napätia, ktorým casto títo ludia trpia. Homofóbia a
diskriminácia je žial zdokumentovaným a nevyvrátitelným faktom, rovnako ako
myšlienkové stereotypy, predsudky a prejavy nenávisti u mnohých príslušníkov
heterosexuálnej majority voci menšine. Známe sú tiež rôzne tragické dôsledky
homofóbie.
Priznat si uvedené fakty je prvým dôležitým krokom na ceste k tolerantnej spolocnosti,
ktorá nediskriminuje ludí na základe ich sexuálnej orientácie, ale umožnuje každému
bez obáv prejavit svoje city, náklonnost a lásku. Nie je pravda, že homosexualita je
zvrhlost a choroba, ktorú treba predovšetkým liecit, nie podporovat?
Psychológovia, psychiatri a další odborníci z oblasti duševného zdravia sa zhodujú v
tom, že homosexualita nie je choroba, duševná porucha ani citový problém.
Homosexualita bola v minulosti považovaná za duševnú chorobu, lebo spolocnost i
odborníci z oblasti duševného zdravia mali skreslené informácie o homosexualite, a to
preto, že väcšina štúdií sa zaoberala len gejmi a lesbickami v liecení. Ked výskumníci
zhromaždili údaje o homosexuáloch, ktorí neboli liecení, myšlienka homosexuality ako
duševnej choroby sa ukázala byt nepravdivá. Velmi objektívny vedecký výskum za
posledných 35 rokov ukazuje, že homosexuálna orientácia nesúvisí s citovými ani
sociálnymi problémami. V roku 1973 potvrdila Americká asociácia psychiatrov význam
nového výskumu vyškrtnutím termínu "homosexualita" z oficiálneho zoznamu
duševných a citových porúch. V roku 1975 vydala Americká psychologická asociácia
(APA) rezolúciu, podporujúcu tento krok (Americká psychologická asociácia (APA) je
renomovaná vedecká a odborná organizácia v USA, reprezentujúca psychológiu a
najväcšiu asociáciu psychológov na svete. Clenská základna zahrna 132 000
praktických lekárov, vedcov, vzdelávacích pracovníkov, konzultujúcich lekárov a
študentov). Po prvotnej deklasifikácii homosexuality ako duševnej poruchy bolo toto
rozhodnutie následne potvrdené dalšími vedeckými výskumami a zaciatkom 90-rokov
dvadsiateho storocia odstránila homosexualitu zo zoznamu chorôb aj WHO
(Medzinárodná zdravotnícka organizácia). Kedže homosexuálna orientácia nie je
duševná choroba, neexistuje žiadny lekársky dôvod pokúšat sa o konverziu lesieb a
gejov k heterosexuálnej orientácii. Niektorí jedinci však môžu chciet zmenit svoju
orientáciu alebo orientáciu niekoho iného (napr. rodicia by mohli chciet liecbu svojho
dietata). Niektorí terapeuti, ktorí sa takýmto druhom liecby zaoberali, tvrdia, že liecbou
zmenili klientovu sexuálnu orientáciu (z homosexuálnej na heterosexuálnu). Bližšie
skúmanie ich správ však ukazuje na faktory, ktoré vzbudzujú pochybnosti: mnoho
takýchto tvrdení prichádza skôr od organizácií s ideologickým náhladom na sexuálnu
orientáciu, než od výskumníkov z oblasti duševného zdravia, liecba a jej výsledky sú
zle zadokumentované a doba, pocas ktorej bol klient po liecbe sledovaný, je príliš
krátka.
V roku 1990 APA oznámila, že vedecké dôkazy neukazujú, že by konverzná liecba
fungovala a upozornujú na to, že môže spôsobit viac škôd ako úžitku. Zmena sexuálnej
orientácie jedinca neznamená iba jednoduchú zmenu jeho sexuálneho chovania.
Vyžadovala by zmenu jeho cítenia a sexuálnych túžob i zmenu jeho sebaponímania a
sociálnej identity. Hoci niektorí lekári z oblasti duševného zdravia sa o konverziu
sexuálnej orientácie pokúšajú, iní pochybujú o etike snahy o terapeutickú zmenu
vlastnosti, ktorá nie je poruchou a je velmi dôležitá pre identitu jedinca. Nie všetky
lesby a gejovia, ktorí vyhladávajú terapiu, chcú zmenit svoju sexuálnu orientáciu.
Gejovia a lesby môžu usilovat o odbornú radu z rovnakých dôvodov ako ktokolvek iný.
Môžu vyhladat pomoc psychológov k coming outu, alebo k vyrovnávaniu sa s
predsudkami, diskrimináciou a násilím. Homosexuály a lesbicky by v žiadnom prípade
nemali vychovávat deti, lebo im dajú zlý príklad a mohli by ich morálne pokazit.
Gejovia, lesby, bisexuáli a bisexuálky môžu byt zodpovednými rodicmi, ktorí dajú
detom dostatok lásky, starostlivosti a pripravia ich na plnohodnotný život v dospelosti.
V otázke výchovy dietata gejmi, lesbami alebo bisexuálmi panuje hned niekolko mýtov,
na základe ktorých si mnoho ludí myslí, že ludia s inou ako heterosexuálnou orientáciou
by nemali vychovávat deti. Vedecké štúdie ako aj praktické skúsenosti dokázali, že
žiaden z týchto mýtov nie je pravdivý. Podla prvého mýtu môžu rodicia s inou ako
heterosexuálnou orientáciou ohrozit normálny vývoj detí a ich duševné zdravie.
Výskumy zaoberajúce sa touto otázkou však nic podobné nepotvrdili. V šúdiach, ktoré
skúmali rôzne aspekty duševného vývinu detí, napr. inteligenciu, úzkost, strach,
problémy v správaní, emocionálne problémy, sebavedomie, morálnu zrelost a iné, sa
nezistili žiadne významné rozdiely medzi detmi heterosexuálnych, homosexuálnych a
bisexuálnych rodicov. Druhým mýtom je tvrdenie, že deti vyrastajúce u rodicov gayov,
lesieb, bisexuálov alebo bisexuálok majú väcšie sklony k iným ako hetreosexuálnym
vztahom. Homosexualita sa totiž nedá naucit, je to vrodená dispozícia, podobne ako
farba ocí alebo vlasov. Väcšina homosexuálov napokon vyrastala v heterosexuálnom
prostredí, u rodicov s heterosexuálnou orientáciou a stali sa homosexuálmi bez toho,
aby ich to niekto „naucil“. „Štúdie, v ktorých skúmali sexuálnu orientáciu stoviek detí
GLB (Gayov, lesieb a bisexuálov) rodicov nepotvrdili, že by medzi detmi GLB rodicov
bolo viac homosexuálne orientovaných. Tieto výsledky spochybnujú nie len samotný
mýtus, ale aj teórie o naucenej povahe homosexuality, resp.
teórie o zvedení, z ktorých vychádza.“ Paula Jójárt, Výskumy o gejských a lesbických
rodinách, Neviditelná menšina, NoaD 2002. Tretím je mýtus o sexuálnom zneužívaní,
ktorý sa zakladá na mylnej predstave, že rodicia s homosexuálnou, lesbickou alebo
bisexuálnou orientáciou majú väcšie sklony k sexuálnemu zneužívaniu svojich detí.
Císla však hovoria nieco iné – podla štatistík má naprostá väcšina zneužití detí (až
95%) heterosexuálny charakter, pricom sa jedná prevažne o zneužitia dievcat mužmi.
Viacerí odborníci potvrdili, že geji, lesby a bisexuáli nezneužívajú deti vo väcšej miere
ako heterosexuáli. Štvrtý mýtus vychádza z predpokladu, že „zdravý“ psychosexuálny
vývin je podmienený prítomnostou navzájom sa doplnajúcich heterosexuálnych
modelov otca a matky, resp. mužského a ženského vzoru. Podla tohoto mýtu chlapci
vyrastajúci v GLB rodinách nebudú dost „chlapskí“ a dievcatá dost „dievcenské“. GLB
rodina sa tým vlastne stavia na úroven osamelých heterosexuálnych rodicov, ktorí sa
starajú o deti sami, bez partnera, resp.partnerky. Prvým chybným východiskom tohoto
mýtu je predpoklad, že tradicné rodové roly sú jediným správnym základom zdravého
psychosexuálneho vývinu. Netradicnost sa prezentuje automaticky bez akéhokolvek
odvôvodnenia ako nieco negatívne. Druhý omyl vyplýva z ignorovania faktu, že v
otázkach rodových rolí majú na deti najväcší vplyv rovesníci, väcší ako samotný
rodicia. „Štúdie nepotvrdili problémy s pohlavnou identitou a rodovou rolou, t.j. väcšina
detí GLB rodicov menovala kamarátov rovnakého pohlavia a volila príslušné hracky
rovnako ako deti heterosexuálnych rodicov. V jednej štúdii dokonca matky vyjadrili
presvedcenie, že hlavný vplyv na preferencie detí nemali rodicia, ale súrodenci a
rovesníci.“ Paula Jójárt, Výskumy o gejských a lesbických rodinách, Neviditelná
menšina, NoaD 2002 Jedným z najvážnejších argumentov hovoriacich v neprospech
výchovy detí rodicmi s inou ako heterosexuálnou orientáciou je sociálna izolácia a
nepriatelské reakcie voci takýmto detom zo strany ich okolia a rovesníkov. Jedná sa o
prejavy homofóbie prenesené na dieta vychovávane gaymi, lesbami alebo bisexuálnymi
rodicmi. Je možné, že sa podobné problémy vyskytujú, v žiadnom prípade však vinu
nemožno klást na samotných rodicov a tento argument nemožno ani používat ako
obhajobu diskriminácie geyov, lesieb, bisexuálov a bisexuálok, ktorí chcú vychovávat
deti. Homofóbia a predsudky sú problémom majority – heterosexuálne orientovanej
väcšiny – a preto ich musí riešit predovšetkým samotná majorita.
V tomto prípade by mala pozornost zamerat nie len na obete diskriminácie a
predsudkov, ale aj na vinníka, ktorým je velká cast spolocnosti. Jediné co môžeme v
tomto prípade urobit je poskytnút gayom, lesbám,bisexuálom a bisexuálkom, ktorí
vychovávajú deti našu podporu, vyjadrit im solidaritu a bojovat voci predsudkom v nás
samotných, v našom okolí a v celej spolocnosti. V súcasnosti je na Slovensku tažké
presne odhadnút pocet GLB rodín. Ak by sme vychádzali z percentuálneho zastúpenia
takýchto rodín v štátoch Západnej Európy a USA a porovnali ich s údajmi Štatistického
úradu SR o scítaní obyvatelstva z roku 2001, dospeli by sme k poctu cca 13 600 a 34
000 GLB rodicov, ktorý v našej krajine vychovávajú svoje deti aj bez právnej úpravy
ich vztahov. Väcšina z nich sa stali rodicmi pocas heterosexuálnych manželstiev, to
znamená ešte pred tým, ako otvorene priznali svoju sexuálnu orientáciu. V niektorých
západných krajinách je tiež možné, aby sa geji, lesbické ženy a bisexuáli stali rodicmi
na základe adopcie, pestúnskej starostlivosti o dieta alebo dohode o náhradnom
materstve. Na Slovensku takáto možnost neexistuje aj napriek tomu, že by bola urcite
velkým prínosom najmä pre deti vyrastajúce bez rodicov v detských domovoch a
ústavoch. Z uvedených faktov vyplýva, že gejovia, lesby, bisexuáli a bisexuálky môžu
byt zodpovednými rodicmi, ktorí dajú detom dostatok lásky, starostlivosti a pripravia
ich na plnohodnotný život v dospelosti. Táto skutocnost sa iba umocní, ak sa podarí v
našej spolocnosti zvýšit toleranciu k odlišnostiam v sexuálnej orientácií a obmedzit
všetky formy diskriminácie a homofóbie. Neobávate sa, že ak by sme umožnili
registrované partnerstvo homosexuálom a lesbám, ohrozili by sme fungovanie
normálnej, zdravej rodiny, ktorá je základom štátu ?
Práve naopak - keby partnerské zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktoré existovali,
existujú a budú existovat bez ohladu na právny stav, dostali zákonný rámec, prispelo
by to k väcšej stabilite spolocnosti. Homosexuáli a lesby sú ludia, ktorým nevyhovuje
tradicné hetrosexuálne manželstvo, jednoducho preto, že sa prirodzene cítia lepšie v
partnerstve s osobou rovnakého pohlavia. Niektorí z nich majú skúsenost s
heterosexuálnym manželstvom, do ktorého vstupujú zväcša kvôli spolocenskému tlaku,
v snahe prispôsobit sa normám alebo preto, že nepoznajú inú alternatívu. V takomto
zväzku však musia potlácat vlastné pocity, túžby a zapierat svoju sexuálnu orientáciu,
co takmer vždy napokon vedie k rozpadu takýchto manželstiev.
Snaha vmanipulovat gayov a lesby do heterosexuálneho manželstva teda v žiadnom
prípade neprospieva vytváraniu stabilnej rodiny a znemožnuje vznik plnohodnotného
partnerstva. Ak majú gayovia a lesby možnost otvorene a slobodne žit v súlade so
svojou orientáciou, v mnohých prípadoch vytvárajú stabilné páry, ktoré žijú v
dlhorocnom zväzku. Niektoré tieto páry by privítali možnost svoj vztah legálne upravit,
co im žial naše zákony zatial neumožnujú. Registrované partnerstvo by mohlo
znamenat právny prostriedok pre vytvorenie rovnakých podmienok existencie
sexuálnych menšín v súlade s duchom našej ústavy, ktorá hovorí o rovnosti práv a
slobôd všetkých ludí a zarucuje všetkým rovnakú dôstojnost. Návrh zákona o životnom
partnerstve bol prerokovávaný aj v Slovenskom parlamente koncom roku 2001, v
hlasovaní však neprešiel. Legalizácia vztahu homosexuálnych alebo lesbických párov
nijako nemôže ohrozit fungovanie tradicnej rodiny ani heterosexuálnych zväzkov. Nie je
žiadny dôvod obávat sa, že by tento právny akt akokolvek zasiahol do života ludí, ktorí
sa narodili s heterosexuálnou orientáciou a prirodzene vyhladávajú heterosexuálne
manželské zväzky. Jedinou zmenou oproti súcasnosti by bolo to, že ludia ktorí dnes
neoficiálne žijú v partnerskom zväzku, by mohli tento zväzok zlegalizovat v rámci
právneho aktu, ktorý by im priznal takmer rovnaké práva a povinnosti ako sú priznané
heterosexuálnym párom. Možno predpokladat, že keby partnerské zväzky osôb
rovnakého pohlavia, ktoré existovali, existujú a budú existovat bez ohladu na právny
stav, dostali zákonný rámec, prispelo by to k väcšej stabilite spolocnosti.
Homosexualita prispieva k prehlbovaniu populacnej krízy. Homosexuáli nemôžu plodit
deti ako normálni obcania, takže keby boli všetci homosexuáli, ludstvo by vymrelo ?
Nie je žiadny dôkaz, ktorý by poukazoval na významný nárast homosexuality v našej
spolocnosti, rovnako ako neexistujú fakty, ktoré by dokazovali spojitost nízkej
pôrodnosti s poctom inak ako heterosexuálne orientovaných jedincov. Obvinovat za
nízky populacný prírastok na Slovensku homosexuálov a lesby je nezmyselné.
Populacná kríza je problémom heterosexuálnych párov, ktoré sa z vlastnej vôle alebo
kvôli ekonomickým tlakom rozhodujú mat dieta neskôr a priviest na svet menší pocet
detí, ako tomu bolo v minulosti. Všeobecne známym je fakt, že v modernej spolocnosti
dochádza k znižovaniu pôrodnosti v závislosti na zvyšovaní životnej úrovne, zvyšovaní
vzdelanosti, rastúcej potrebe venovat viac casu kariérnemu postupu v zamestnaní,
snahe realizovat sa mimo tradicných rodinných povinností atd.
Nie je žiadny dôkaz, ktorý by poukazoval na významný nárast homosexuality v našej
spolocnosti, rovnako ako neexistujú fakty, ktoré by dokazovali spojitost nízkej
pôrodnosti s poctom inak ako heterosexuálne orientovaných jedincov. Nemožno ani
tvrdit, že by sa všetci gayovia, lesby, bisexuáli a bisexuálky úplne vzdávali akýchkolvek
rodinných záväzkov. Mnohí by naopak velmi radi vychovávali deti, ktoré sa dostali do
detských domovov, alebo také, o ktoré sa samotní rodicia nedokážu postarat. Prekážku
im v tom však vytvárajú právne normy nášho štátu.
________________________________________ __________________________
Zaujmav linky k refertu: