Lepšia skúsenosť

Potrebujeme vždy znovu a znovu poznávať Krista a každý deň prežívať skúsenosti, ktoré sú v súlade s jeho učením. Tak môžeme získať dokonalejšie a hlbšie poznanie. Božím zámerom s nami je, aby sme ustavične rástli v poznaní i v cnostiach. Boží zákon je ozvenou jeho hlasu, ktorý pozýva: „Vystúpte vyššie. Buďte svätí a stále viac sa posväcujte.“ Náš kresťanský charakter sa môže zdokonaľovať každý deň.

Tí, ktorí vstúpili do služby Majstrovi, potrebujú oveľa vyššiu, hlbšiu a širšiu skúsenosť než si mnohí predstavujú. Aj keď sú už členmi veľkej Božej rodiny, majú len slabú predstavu o tom, čo znamená hľadieť na Božiu slávu a meniť sa od slávy k sláve. O Kristovej dokonalosti majú tiež nejasnú predstavu. Napriek tomu sú ich srdcia naplnené radosťou. Spasiteľovu lásku túžia cítiť plnšie a hlbšie. Ich srdce túži po Bohu. Duch svätý pôsobí v tých, ktorí chcú, aby v nich pôsobil, pretvára a mení tých, ktorí mu to dovolia. Pestujte duchovné myslenie a sväté spoločenstvo. Čoskoro uvidíte prvé lúče Božej slávy. Ako budete v poznaní Pána napredovať, presvedčíte sa o tom, že „chodník spravodlivých (503) je ako úsvit, ktorého jas rastie až do bieleho dňa“. (Prísl 4,18)

Radosť v Hospodinovi
Kristus povedal: „Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná.“ (Ján 15,11)

Kristus mal stále pred očami výsledok svojho poslania. V jeho živote na zemi, plnom námahy a sebaobetovania, ho posilňovalo vedomie, že to všetko nerobí zbytočne. (365) Svojou obeťou obnovil v ľuďoch Boží obraz. Zdvihol nás z prachu, pretvoril náš charakter podľa vzoru svojho charakteru a svojou slávou ho urobil krásnym. (504)

Kristus videl námahu svojho života a bol spokojný. Zahľadel sa do večnosti a videl šťastie tých, ktorí vďaka jeho poníženiu dostanú odpustenie i večný život. Bol ranený pre ich prestúpenia, zmučený pre ich neprávosti, znášal trest pre ich pokoj. Jeho ranami boli uzdravení. Počul jasot vykúpených. Počul, ako vyslobodení od hriechu spievajú pieseň Mojžišovu a Baránkovu. Aj keď ho ešte čaká krst krvou a hriechy sveta budú naňho, ktorý je nevinný, ešte len vložené, aj keď tieň nevýslovných múk naňho ešte len dopadne, pre radosť, ktorú videl pred sebou, sa rozhodol podstúpiť kríž, pohŕdanie i hanbu.

Takúto radosť by mali prežívať všetci jeho nasledovníci. Naša odmena nie je obmedzená až na čas konečného vyslobodenia, i keď potom bude veľkolepá a slávna. Už teraz môžeme vierou prežívať Spasiteľovu radosť. Máme vytrvať ako Mojžiš, ktorý akoby videl Neviditeľného.

Cirkev teraz prežíva zápas. Musíme čeliť svetu, ktorý upadol do temnoty modlárstva. (505)

Deň víťazstva sa však blíži. Vôľa Božia sa bude uskutočňovať tak na zemi, ako i v nebi. Spasení nebudú poznať iný zákon než zákon neba. Všetci spolu budú tvoriť jednu šťastnú rodinu. Každý jej člen bude oblečený v rúchu chvály a vďačnosti – v rúchu Kristovej spravodlivosti. Celá príroda vo svojej nádhere vzdá Bohu chválu a úctu. Svetlo z neba ožiari celý svet. Mesiac bude svietiť ako slnko a slnečné lúče budú sedemkrát silnejšie, ako sú teraz. Život bude plynúť v radosti. Hviezdy rána budú spievať a synovia Boží jasať. Boh a Kristus jednomyseľne vyhlásia: „Už nikdy nebude hriech ani smrť.“

Tento obraz budúcej slávy, nakreslený Božou rukou, by jeho deťom mal byť veľmi vzácny. (366)

Postavte sa na prah večnosti a počúvajte, ako milo budú privítaní tí, čo v živote spolupracovali s Kristom a považovali za prednosť a česť trpieť pre neho. Spolu s anjelmi položia svoje koruny k Vykupiteľovým nohám a budú volať: „Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie... Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva a vláda na veky vekov.“ (Zj 5,12.13)

Potom sa vykúpení pozdravia s tými, ktorí ich priviedli k oslávenému Spasiteľovi. Spolu budú chváliť toho, ktorý zomrel, aby mohli mať život, ktorý pochádza od Boha. Boj je zavŕšený. Skončili sa všetky zápasy a súženia. Vykúpení stoja vôkol Božieho trónu, (506) nebesami znie pieseň víťazstva. Všetci radostne spievajú: „Hoden je Baránok, ten zabitý,“ on nás vykúpil.

„Potom som videl veľký zástup, ktorý nikto nemohol spočítať, z každého národa, kmeňa, ľudu a jazyka stáli pred trónom a pred Baránkom. Oblečení boli do bieleho rúcha, v rukách mali palmové ratolesti a mohutným hlasom volali: Spása nášmu Bohu, sediacemu na tróne a Baránkovi.“ (Zj 7,9.10)

„Toto sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej. Preto sú pred trónom Boha a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme, a ten, čo sedí na tróne, bude ich ochraňovať. Nebudú už lačnieť ani žízniť, nebude na nich (507) dorážať slnko, ani akákoľvek horúčava, lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, bude ich pásť, bude ich vodiť k prameňom vôd života a Boh im zotrie z očí každú slzu.“ (Zj 7,14-17) „A smrti už viac nebude, ani smútku, ani náreku, ani bolesti už nebude, lebo prvotné sa pominulo.“ (Zj 21,4)

Len s pohľadom stále upretým na neviditeľné skutočnosti budeme môcť správne oceniť veci večné i časné a viesť druhých k lepšiemu životu. (367)

Na vrchu s Bohom
Boh nás nabáda: „Vystúpte ku mne na vrch.“ Skôr než sa Mojžiš mohol stať Božím nástrojom na vyslobodenie Izraela, mal stráviť štyridsať rokov na horskej samote v spoločenstve s Bohom. Skôr než odniesol Božie posolstvo faraónovi, rozprával sa s anjelom v horiacom kri. Skôr než mu bol daný, ako zástupcovi ľudu, Boží zákon, Boh ho pozval na vrch, aby videl jeho slávu. Skôr než vykonal spravodlivosť nad modloslužobníkmi, bol postavený do skalnej trhliny a Pán povedal: „Vyslovím pred tebou svoje meno: Hospodin.“ (2 Moj 33,19) „I prešiel Hospodin popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, ...ktorý však nenecháva bez trestu.“ (2 Moj 34,6.7) Skôr než Mojžiš zomrel a zodpovednosť za Izrael prevzal iný, zavolal ho Boh na vrch Pisga a ukázal mu krásu zasľúbenej zeme.

Skôr než Ježiš vyslal svojich učeníkov, pozval ich, aby s ním vystúpili na vrch. Skôr než nastali slávne Turíce, strávili učeníci so Spasiteľom poslednú večeru, (508) stretli sa s ním v galilejských horách, rozlúčili sa s ním na Olivovom vrchu, kde dostali zasľúbenie od anjelov, spolu sa modlili a rozjímali v hornej sieni.

Keď sa Ježiš pripravoval na nejakú veľkú skúšku alebo dôležitú prácu, vyhľadával samotu v horách a strávil tam noc na modlitbách so svojím Otcom. Noc na modlitbách predchádzala povolanie apoštolov, Kázanie na vrchu, premenenie, smrteľný zápas v súdnej sieni a na kríži i slávne vzkriesenie.

Prednosť modlitby
I my si musíme určiť čas na modlitbu a rozjímanie nad Písmom, aby sme duchovne pookriali. Neceníme si silu, vplyv a účinok modlitby tak, ako by sme mali. Modlitba a viera dokážu to, čo nedokáže žiadna moc na svete. Len (368) málokedy sa dostávame do rovnakej situácie dvakrát. Každý deň nás zastihnú nové okolnosti a skúšky. Aby sme ich dobre zvládli, na to nám predošlé skúsenosti nestačia. Stále musíme mať svetlo, ktoré prichádza od Boha.

Kristus ustavične posiela posolstvo tým, čo počúvajú jeho hlas. Keď Ježiš prežíval smrteľný zápas v Getsemane, spiaci učeníci nepočuli jeho hlas. V podvedomí nejasne cítili prítomnosť anjelov. Neuvedomovali si však význam a slávu tejto udalosti. Ospalosť a ľahostajnosť ich pripravili o očividný dôkaz, ktorý ich mohol posilniť pred nastávajúcimi ťažkými skúškami. Aj dnes sa stáva, že práve tí, čo potrebujú Božie rady najviac, ich nedostanú, pretože nie sú spojení s nebom.

Kvôli pokušeniam, ktorým sme denne vystavení, je modlitba nevyhnutnosťou. Nebezpečenstvo číha na každom kroku. (509) Pokušenie dolieha zvlášť na tých, ktorí sa snažia zachrániť druhých od hriechu a záhuby. Keďže sú v stálom styku so zlom, musia sa pevne primknúť k Bohu, aby sami nepodľahli. Pomaly, ale isto, klesá ľudstvo stále nižšie a nižšie. V krátkej chvíli rozhodnutia určuje človek svoj večný údel. Jediný hriech, nad ktorým nezvíťazíme, nás zbaví ochrany. Jediný zlozvyk, proti ktorému sa rozhodne nepostavíme, sa premení na oceľovú reťaz, ktorá spúta celého človeka.

Dôvod, pre ktorý sa vo chvíli pokušenia mnohí ocitnú sami, je ten, že nemajú vždy pred očami Pána. Ak dovolíme, aby náš vzťah s Bohom bol narušený, strácame ochranu. Ani všetky dobré úmysly a správne predsavzatia nám nepomôžu zvíťaziť nad zlom. Musíme sa stať mužmi a ženami modlitby. Naše modlitby nesmú byť povrchné a príležitostné, ale úprimné a vytrvalé. Nie je nutné pri modlitbe si vždy kľaknúť. Zvyknime si rozprávať sa (510) so Spasiteľom, keď sme sami, prechádzame sa alebo konáme všednú prácu. V tichej modlitbe prosme Boha neustále (369) o pomoc, svetlo, silu a poznanie. Každý náš nádych i výdych nech je modlitbou.

Ako Boží spolupracovníci sa musíme s ľuďmi stretávať tam, kde sú. Možno sú obklopení tmou, ponorení v nerestiach alebo nakazení zlou morálkou. Ak však svoj zreteľ upierame k tomu, ktorý je naším slnkom i štítom, potom zlo, ktoré nás obklopuje, nás nenakazí. Nebudeme zahanbení, ak pri svojej práci na záchrane ľudí, rútiacich sa do záhuby, dôverujeme Bohu. Kristus v srdci a v živote – to je naša istota. Jeho prítomnosť v nás vyvolá odpor k všetkému zlu. Náš duch sa stotožní s jeho duchom do tej miery, že s ním budeme jedno v myslení i zámeroch.

Vierou a modlitbou sa zo slabého a hriešneho Jákoba stal človek silný v Bohu. Aj my sa takto môžeme stať ľuďmi vysokých a šľachetných cieľov, ktorí žijú čistým životom a nenechajú sa ničím odviesť od pravdy, práva a spravodlivosti. Všetci sme pod tlakom naliehavých povinností a starostí. Čím náročnejšie je vaše postavenie a väčšia vaša zodpovednosť, tým viac potrebujete Ježiša.

Nezúčastňovať sa na spoločných bohoslužbách je vážnou chybou. Je to prednosť, ktorú by sme nemali podceňovať. Tí, ktorí opatrujú chorých, si často nemôžu dovoliť využiť túto prednosť. Ak však ich starostlivosť nie je práve nutná, návštevu modlitebne by zanedbať nemali.

V službe chorým, viac než v akejkoľvek inej činnosti, závisí úspech od obetavosti a oddanosti našej práci. Tí, na pleciach ktorých spočíva zodpovednosť, by mali chodiť tam, kde na nich bude (511) hlboko pôsobiť Boží duch. Práve preto, že vaše postavenie je zodpovednejšie než postavenie iných, musíte viac než iní túžiť po pomoci Ducha Svätého a po poznaní Boha.

Nič nepotrebujeme v našej práci viac, než praktické výsledky osobného vzťahu s Bohom. Náš život by mal dokazovať, že sme v Spasiteľovi (370) našli pokoj a odpočinok. Kristov pokoj v srdci bude žiariť z tváre a presvedčivo znieť z hlasu. Spoločenstvo s Bohom zušľachtí charakter i život. Ľudia budú na nás vidieť, ako videli na učeníkoch, že sme boli s Ježišom. To dá tomu, kto pracuje pre Boha, silu, akú mu nemôže dať nič iné. O túto silu sa nesmie dať okradnúť.

V živote musíme rozmýšľať i konať, ticho sa modliť i zodpovedne pracovať. Sila, ktorú získame zo spoločenstva s Bohom, spojená s úprimnou snahou ovládať svoje myslenie, nás pripraví na každodenné povinnosti a pomôže nám zostať pokojnými za každých okolností.

Božský Radca
Mnohí, keď sa dostanú do ťažkostí, si myslia, že musia ísť za nejakým priateľom, porozprávať mu o svojich problémoch a poprosiť ho o pomoc. Zmocňujú sa ich pochybnosti a upadajú do depresie. Aj vtedy však vedľa nich stojí predivný Radca a vyzýva ich, aby mu dôverovali. Ježiš unesie každé naše bremeno. Hovorí: „Poďte ku mne a dám vám odpočinok.“ Máme teda prosiť o pomoc nespoľahlivých ľudí, ktorí sú závislí od Boha ako my, a nie od samotného Krista? (512)

Možno si uvedomujete slabé stránky svojho charakteru i svoju nedostatočnosť v porovnaní s veľkosťou Božieho diela. Aj keby ste však mali najlepšie rozumové schopnosti zo všetkých ľudí, pre vašu prácu by to nestačilo. Náš Pán Spasiteľ hovorí: „Bezo mňa nemôžete nič konať.“ (Ján 15,5) Výsledok akejkoľvek našej snahy je v Božích rukách. Nech sa stane čokoľvek, pevne a vytrvalo mu dôverujte.

Všetko, čo robíte v zamestnaní, vo voľnom čase s priateľmi i v manželstve, robte s vážnou, úprimnou modlitbou. Ukážete tým, že ctíte Boha a Boh poctí vás. Ak nemáte odvahu, modlite sa. Ak ste zmalomyseľnení, nerozprávajte o tom s ľuďmi, nesťažujte im život. Všetko povedzte (371) Ježišovi. Vystrite ruky pre pomoc. Vo svojej slabosti sa chyťte Božej sily. Proste o pokoru, múdrosť, odvahu a viac viery, aby ste uvideli jas Božieho svetla a tešili sa v jeho láske.

Odovzdanie a viera
Ak sme sa pokorili a vyznali svoje hriechy, Boh sa nám môže a chce ukázať. Teší sa, keď mu ako dôvod, prečo by nám mal udeliť väčšie požehnanie, pripomíname predošlé prejavy jeho milosti a požehnania. Urobí viac, než len splní očakávania tých, čo mu úplne dôverujú. Pán Ježiš vie presne, čo jeho deti potrebujú i koľko Božej sily venujeme pre dobro svojich blížnych. Dá nám všetko, čo použijeme v prospech druhých i na svoje vlastné zdokonalenie.

Musíme mať menšiu dôveru v to, čo dokážeme urobiť sami, a viac veriť tomu, čo Pán môže urobiť pre nás a skrze nás. (513) Nepracujeme totiž na svojom vlastnom diele. Konáme Božie dielo. Podriaďme svoju vôľu i svoj život Bohu bez akýchkoľvek výhrad. Neurobme jediný kompromis so svojím ja. Potom zistíme, čo znamená byť slobodným v Kristovi.

Samotné počutie sobotných kázaní, opakované čítanie Biblie alebo jej výklad verš za veršom neprospejú nám ani tým, čo nás počúvajú, ak pravdy Biblie neuplatníme v praktickom živote. Rozum, vôľa i city musia byť pod kontrolou Božieho slova. Pôsobením Ducha Svätého sa príkazy Písma stanú zásadami života.

Ak Pána prosíme o pomoc, svoju úctu mu vyjadríme vierou, že jeho požehnania i dostaneme. Je nám k dispozícii všetka moc a všetka múdrosť. Máme o ne iba prosiť.

Stále si uvedomujte Božiu prítomnosť. Vo dne v noci premýšľajte o Božom charaktere. Tak spoznáte jeho krásu a budete sa radovať z jeho dobroty. Vo vašom srdci bude horieť plameň jeho lásky. Bude sa vám zdať, že vás držia mocné ruky. V Božej sile a v jeho svetle môžete pochopiť a urobiť viac, než ste si kedy mysleli. (372)

„Zostaňte vo mne“
Kristus nás vyzýva: „Zostaňte vo mne a ja vo vás. Podobne ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne... Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič konať... Ak zostávate vo mne a ak aj moje slová zostávajú vo vás, proste, čo len chcete, a stane sa vám. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a že sa stávate mojimi učeníkmi.

Ako si mňa zamiloval Otec, tak som si zamiloval aj ja vás. Zostaňte v mojej láske!

Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie, (514) aby vaše ovocie zostávalo, a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“ (Ján 15,4-16)

„Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas, a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ (Zj 3,20)

„Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok, na ktorom bude napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane.“ (Zj 2,17)

„Tomu, kto zvíťazí, dám rannú hviezdu.“ (Zj 2,26-28) „Napíšem naň meno svojho Boha i meno mesta svojho Boha... i moje nové meno“ (Zj 3,12) (515)

„Jedno robím“
Kto Bohu dôveruje, bude môcť spolu s Pavlom povedať: „Všetko môžem v Kristu, ktorý ma posilňuje.“ (Fil 4,13) Nech sme sa v minulosti dopustili akýchkoľvek chýb a zakúsili akékoľvek prehry, s Božou pomocou sa môžeme nad to všetko povzniesť.

S apoštolom môžeme povedať: „Jedno robím: Zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu za víťaznou cenou, totiž za Božím povolaním, do neba, v Kristu Ježišovi.“ (Fil 3,13.14) (516) (373)