Laszlo Koncsol

Laszlo Koncsol

Narodil sa 1. juna 1936 v Drahnove, okres Trebisov. Zakladnu skolu navstevoval v rodnej obci, v Blatnom Potoku a v Dunajskej Strede. Maturoval na Madarskom gymnaziu v Komarne roku 1954. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave studoval odbor madarcinaslovencina. Po skonceni studii od roku 1959 ucil na strednej a potom na Zakladnej skole v Rimavskej Sobote a v Gemerskej Vsi. Od roku 1963 pracoval ako zodpovedny redaktor madarskej sekcie Slovenskeho vydavatelstva krasnej literatury (neskor Tatran). Roku 1966 sa stal redaktorom literarneho casopisu Irodalmi Szemle (Literarny obzor). Tu posobil do roku 1974. V rokoch 19751977 bol v slobodnom povolani. V rokoch 1978 az 1979 pracoval ako korektor v Polygrafickych zavodoch BratislavaKrasnany. Od roku 1979 opat zil ako spisovatel v slobodnom povolani. Napokon od roku 1985 pracoval ako samostatny administrativny pracovnik na druzstve v Orechovej Potoni.

Popri redaktorskej praci sa Laszlo Koncsol velmi intenzivne venoval aj literarnokritickej tvorbe a vypracoval sa na uspesneho esejistu. Roku 1978 vydal subor eseji a kritik Kiserletek es elemzesek (Experimenty a rozbory). Vybery z autorovej esejistiky a recenzistiky tvoria aj knihy Ivek es palyak (Obluky) z roku 1981, Nemzedekem utjain (Cestami mojej generacie, 1988) a Tormelek (Ulomky, 1992).

V esejistike a literarnokritickej tvorbe sa orientuje najma na madarsku narodnostnu literaturu na Slovensku. Napisal knizku o klasickej poetike a formach s nazvom Utemezo (Rytmizator, 1990).

O sirokom spektre Koncsolovych literarnych zaujmov svedci aj jeho kriticka tvorba venovana slovenskej a ceskej literature a prekladatelska praca. Prekladal z viacerych slovenskych autorov (J. Kral, M. Rufus, V. Sikula, P. Vilikovsky, P. Jaros). Prelozil basne V. Beniaka (Igric, 1978), prozy D. Tatarku (Demon suhlasu, 1970), J. Johanidesa (Balada o vkladnej knizke, Nepriznane vrany, 1981), R. Jasika (Na brehu priezracnej rieky, 1982), reportaze R. Kaliskeho (Obzalovany, vstante!, 1964), eseje M. Rufusa (Basnikov hlas, 1981), verse V. Nezvala (1966) a ine. Do madarciny prelozil aj vyber z poezie Pala Bohusa (1985) a je autorom a prekladatelom antologie z poezie vojvodinskych slovenskych autorov Melyfold (Preliacina), ktora vysla roku 1982 v Novom Sade, podobne ako vyber z P. Bohusa a detska poezia Michala Babinku Madargeresznye (Vtacnica, 1987).

Ako basnik sa predstavil knihami versov pre deti. Prvou bola basnicka kompozicia Szinmuzsika, fenyvarazs (Farebna hudba, svetelne caro, 1981), druha ma nazov Vizesnaplo (Mokry dennik, 1984). Historicku studiu vydal roku 1986 pod nazvom A Baratsag Korus (Chor priatelstva).

Najma z cias posobenia v Orechovej Potoni pochadzaju rekonstrukcie kriminalnych pribehov na zaklade udajov z kronik a inych archivalii, ku ktorym zbieral material v Statnom oblastnom archive Bratislava. Vysli pod nazvom Kacsa, Kacsa, boszorkany vagy! (Kacica, Kacica, si bosorka!, 1992).

Roku 1993 zalozil a rediguje ediciu Csallokozi Kiskonyvtar (Mala zitnoostrovska kniznica, vydavatelstvo Kalligram).