Láska je...

Že manželstvo nemôže fungovať bez lásky, to tvrdí skoro každý. A každá mladá dvojica, ktorá uzatvára manželstvo, je hlboko presvedčená, že je medzi nimi láska až do smrti.

Prečo je teda toľko manželstiev, uzavretých z veľkej „lásky“, nešťastných? Odpoveď je jednoduchá. Ľudia nevedia, čo je láska, pletú si lásku so zamilovanosťou a berú sa prevažne podľa prejavov zamilovanosti, a to mnohokrát vedie až k tragickým následkom. Na prchavých citoch zamilovanosti však nikdy nemožno založiť trvalý manželský zväzok. Zo všetkých prejavov zamilovanosti je zreteľný egoizmus, sústredenie na seba: nebyť sám, mať teplé hniezdočko k uspokojovaniu svojich potrieb, mať nie-koho vedľa seba, kto nás bude svojím zjavom alebo vlast-nosťami citovo okúzľovať, a nakoniec to najpodstatnejšie – byť sexuálne uspokojovaný.

Láska sa naopak nepýta na svoj prospech, ale dáva si otázku: Čím môžem byť pre teba? Láska si váži toho druhého a dokáže sa vcítiť do jeho potrieb. Láska nepozná strach, naopak, láska strach zaháňa. Láska totiž spočíva na dôvere. A práve dôvera je zdrojom istoty a bezpečia. Vzchopiť sa k takej láske nestačí len raz, je to naša každodenná úloha, v ktorej sa musíme neustále cvičiť. Manželstvá stroskotávajú nie tak preto, že partneri sa nehodia k sebe, ale predovšetkým preto, že nemajú vôľu dávať jeden druhému to najlepšie, že každý z manželov myslí predovšetkým na seba, na svoje šťastie, miesto aby sa snažil urobiť niekoho šťastným.

Najväčšia životná múdrosť je láska. Ľudia však väčšinou potrebujú celý život, aby na to prišli. (P. Strauss)

Zamilovanosť je duševným prejavom sexuality človeka. Býva často taká intenzívna, opojná, že človeka zaslepuje a on potom nie je schopný objektívneho hodnotenia. Láska je naopak vidiaca a zvyšuje naše hodnotiace schopnosti. Zamilovanosť je svojím spôsobom chorobou, do ktorej človek upadá. Do lásky nikto neupadá, láske sa musí každý človek svojou vôľou otvoriť, prijať ju a vyžarovať ju. Zamilovanosť je prchavý cit, ktorého hladina sa v človeku ľahko zdvihne a rovnako ľahko poklesne. Je to cit nestály, nevydrží odlúčenie. Charakteristikou pravej lásky je trvalosť, stálosť. V odlúčení neslabne, mnohokrát ešte zosilnie. Zamilovanosť je vášeň, ktorá je v konečnej fáze nasmerovaná na vlastnú pohlavnú slasť. Láska je naopak zameraná na toho druhého a prejavuje sa službou a dobrými činmi. Zamilovanosť nevidí u druhého potrebu duchovného rozvoja – naopak, vníma ho ružovými okuliarmi ako bytosť dokonalú. Naproti tomu je láska zameraná na dobro druhého, predovšetkým na jeho duchovný rozvoj.

Je len jedna skutočná láska, a to láska bez podmienok. Nie je ľahká, aj keď sa k nej každý môže vzchopiť, každý sa v nej môže učiť, rásť a naučiť sa ju. Táto láska je podmienkou šťastného života a tiež jeho cieľom.
Vo vzťahu muža a ženy táto láska hovorí: „Milujem ťa celého i s tými chybami, ktoré poznám, i s tými možnými chybami, ktoré sa doteraz v našich vzťahoch neprejavili. Budem ťa milovať neustále, nech sa s tebou stane čokoľvek.“ Takáto láska je schopná dávať sa pre každého – aj pre toho celkom bezvýznamného človeka. Toto dávanie môže byť zdrojom veľkej radosti. Vo vzťahoch takej lásky nie je prílišný strach či obavy, veľká neistota, žiarlivosť, nátlak... Taká láska sa podstatne líši od lásky s podmienkou.

Nezabudni na ...

Ak sa objaví v tvojom svete niekto, kto sa ti zdá jediným na celom svete, nezabudni... Na čo? No opýtať sa troch „poradcov“ na ich názor. O čo ide?

Opýtaj sa svojho rozumu: Má osoba, ktorá mi padla do oka, vlastnosti, ktoré nasvedčujú, že sme stvorení jeden pre druhého?

Opýtaj sa svedomia: Je osoba, o ktorú mám záujem, taká zodpovedná, že môže v budúcnosti viesť moje deti, mňa i celú rodinu na ceste životom?

Nezabudni na srdce. Opýtaj sa ho: Milujem ho väčšmi ako seba? Chcem jeho dobro? Budem sa vedieť obetovať za neho? Sú city k nemu silnejšie, než k sebe samej?

Stupne vzťahu
1. To je on!
Ktosi vystúpil z davu ľudí a ona cíti k nemu príťažlivosť. Väčšiu než k magnetickému pólu.
2. Aký je?
Spoznáva, kto je, aké má vlastnosti (negatívne i pozitívne), aký je jeho postoj k viere, k životu, aký je jeho postoj k deťom, aké hodnoty uznáva, aké má návyky, čo už prežil? Čo alkohol, drogy alebo fajčenie? Aby sa odhalilo to podstatné, spoznávanie trvá niekedy i celé roky. Je toho naozaj dosť! Ale radšej hamovať, ako banovať.
3. Ach, musím sa rozhodnúť
Z toho, čo sa o partnerovi zistilo, sa urobí rozhodnutie: Ak sú prekážky neprekonateľné a neprijateľné, so vzťahom sa končí. Ak sú prekonateľné, alebo prijateľné, láska môže pokračovať.
4. Ide do tuhého
Ak nastal čas, keď je všetko i všetci pripravení, vzťah sa spečatí manželským súhlasom. Láske sa povie áno. Vysloví sa to pred Bohom, kňazom a dvoma svedkami. Dôsledok? Je to na celú večnosť.
5. Stála škola lásky
Aby láska neochabla, neprestajne sa obnovuje. Manželia žijú jeden pre druhého a vzájomným darovaním seba si vysluhujú sviatosť manželstva. Prijímajú deti, učia sa milovať navzájom... Je to veľká škola lásky.
6. Láska nezanikne
Smrťou láska nekončí. Ak manželia počas života na zemi žili v láske, žijú túto svoju lásku i na druhom svete. Ešte intenzívnejšie. Láska nikdy nezanikne. Bude večná, duchovná...

Je sex dôkazom lásky?

Sex nie je skúškou lásky, lebo táto skúška nič nevyjadrí o láske a nič neprezradí ani o tom, či je láska zrelá pre manželstvo. Ak dvaja chcú využiť pohlavný styk na to, aby vyskúšali, či sa navzájom milujú, treba sa ich spýtať:
Tak málo sa milujete?

Je pravda, že lásku treba dokázať. Ale sex nie je skúškou lásky. Dievča si vyskúša chlapca tým, keď mu povie NIE. Ak chlapec skutočne miluje dievča, dúfa v zjavný alebo tajný odpor dievčaťa a v tom prípade bude ju mať rád a vážiť si ju ešte viac ako predtým. Dievča sa musí preto učiť veľkému umeniu, vedieť povedať NIE, a to bez toho, aby pritom urazilo, odpudilo a zavrhlo chlapca.

V manželstve je prvoradá obeta, schopnosť mať rád, aj keď to niečo stojí. To si treba odskúšať a nie to, či sme schopní uvoľniť svoje pudy.
Sexualita v človekovi funguje aj bez skúšania, veď je v našej prirodzenosti. Ale to, čo nefunguje samo, čo si treba skúšať a učiť sa to, je schopnosť sebaovládania v prospech druhých.

Spôsob zobrazovania partnerských vzťahov medzi mužom a ženou v televíznom vysielaní a v mnohých časopisoch je veľmi úbohé, duchovne prázdne. Neraz sa cez sympatických hrdinov darí vkladať do nášho podvedomia falošné a vo svojich dôsledkoch nebezpečné normy správania sa. Všetci poznáme zákonitosť, že stokrát opakovaná lož sa raz stane pravdou. Ak sa premietne sto filmov, v ktorých sa predmanželská sexuálna aktivita naservíruje v romantickom opare úplnej samozrejmosti, v ktorých sa manželská nevera prezentuje v atmosfére dráždivej zhovievavosti, v ktorých sa nechcené tehotenstvo rieši s jednoduchým „dáme TO preč“ – potom niet divu, že sa v obrovskej časti populácie mnohé mravne neprípustné javy ponímajú prinajmenšom ako čosi, čo „patrí k životu“ a pre čo musí mať „moderný človek“ pochopenie.

Sexualita má pôvod v Božom stvoriteľskom diele, ktoré postavilo človeka na túto zem. Nemusíš tomu veriť, môžeš prijať iný názor, napríklad že ľudská sexualita je obyčajná biologická funkcia nijako sa nelíšiaca od pohlavného pudu psov pobiehajúcich po parku. Môžeš experimentovať a hrať všetky tie psychologické a spoločenské „hry“, aké len chceš. Ale akékoľvek iné schémy alebo funkcie sexuality, okrem tej, ktorú mal na mysli Boh, nevyhnutne vedú k nedostatočnému naplneniu sexuálnej túžby a vzájomnej potreby splynúť, ktorú do nás vložil Boh. Sex je proces ako každý iný. Je úspešný len vtedy, keď rešpektujeme pravidlá hry, keď sa držíme návodu výrobcu.

Často sa hovorí, že ak človek niekoho miluje,
vyjadrí to sexom. Je to jeden z najväčších omylov.
Platí opak: ak svoju lásku nemôžete vyjadriť
inak ako sexom, nie je to pravá láska.

Čo robí muža mužom?

Viete, čo má muž vpísané hlboko vo svojej duši? Čo sa v ňom ukladalo po tisícky rokov? Čo je to, čo má odovzdať ďalším generáciám? Aké črty má mať? Rád by som to povedal tak hlasno, že by sa to ozývalo po celom svete! Jedno slovo – charakter! Charakter robí muža mužom!
Muž má byť pevný. Keď ho stretneš, máš vedieť, na čom si. Má byť ochrancom, žena v ňom hľadá oporu. Muž má svoju lásku prejavovať obetou. Ten muž, ktorý sa nevie obetovať a nevie byť ochrancom, je neužitočný a nebezpečný. Vraj prečo? Lebo nerobí nič pre to, aby sa svet stával lepším! A ešte preto, lebo môže svoju silu zneužiť (koľko sa dnes vraví o týraní slabších, žien a detí!). Zdá sa vám, že takýchto nemužných mužov je dnes veľa? Nie je to novinka... No, sú tu aj iní!

Krása a vznešenosť ženy

Čo na žene tak veľmi fascinuje muža? Čím ho tak silno uchvacuje? Môžeme to nazvať čistotou. V tomto slove je zahrnutá vznešenosť ženy, celá jej nádhera – duchovná i telesná krása, bohatstvo citov, odovzdávanie života, jemnosť a bohatstvo materinskej lásky. To je jej hlavné poslanie. Bez zloby, falše a skazenosti odovzdávať život! Nepoškvrniť ho, ale jasom a vznešenosťou svojej duše obohatiť tento svet.
Pre toto všetko k nej muž cíti úctu. Žena potrebuje často počuť svoje meno: čistá! Čistá v myšlienkach, v citoch, v túžbach, v pohľade na svet. Toto všetko udržuje aj jej telo čisté. Potrebuje to počuť preto, aby čistota v nej silnela a aby si ju stále chránila.
Každý chlapec túžiaci po opravdivej láske, v hĺbke srdca túži, aby ho dievča podržalo. Úlohou dievčaťa je preto pomôcť chlapcovi k pravej láske. Žiadny chlapec si nemôže dovoliť viac, než mu dovolí dievča.


Ak si dojatý až k slzám pri pohľade na utrpenie,
ak cítiš, že ti srdce prudko búcha v prítomnosti
tej alebo onej osoby,
to nie je z lásky, ale z citovosti.

Ak ťa opantala jeho pokojná sila alebo jej čaro,
ak sa očarený oddáš,
to nie je láska, ale porážka.

Ak si vzrušený, nadchýňaš sa jej krásou a hltáš ju
pre pôžitok, ak pokladáš jeho um za pozoruhodný
a vyhľadávaš s potešením rozhovor s ním,
to nie je láska, ale obdiv.

Ak dychtíš zo všetkých síl získať jej pohľad,
nežnosť, bozk, ak si ochotný na všetko,
aby si ju mohol držať v náručí, mať jej telo,
to nie je láska, je to len naliehavé želanie
zrodené z tvojej zmyselnosti.

Milovať neznamená byť iným vzrušený, cítiť
k inému náklonnosť, oddať sa mu, obdivovať ho,
túžiť po ňom chcieť sa ho zmocniť.
Milovať v podstate znamená darovať sa
inému a iným. Milovať, to neznamená cítiť.

Ak s láskou čakáš, až ťa bude hnať tvoja citovosť
budeš na zemi milovať len málo ľudí...
a určite nie svojich nepriateľov.

Milovať, to nie je nijaké pudové pohnutie,
to je vedomé rozhodnutie tvojej vôle ísť
v ústrety iným a darovať sa im.
(Quoist)