láska a manipulácia 2

Namiesto osobného rozhovoru
Radšej telefonuje alebo necháva odkazy. Vymýšľa si lži, aby sa dozvedel pravdu. Na jednej strane lichotí a dáva darčeky, aby si získal obľubu, ak sa mu to nepodarí, vyhráža sa alebo vydiera. V partnerskom vzťahu sa často vyhráža dokonca samovraždou, aby z vás dostal vyznanie lásky. Bez ohľadov rozvráti cudzí fungujúci vzťah. Prekážajú mu ľudia, ktorí si dobre rozumejú, takže všade, kde príde – či už do pracovného kolektívu alebo do rodiny, vyvoláva podozrievavosť a rozoštváva ľudí proti sebe.


Brr... Stačilo? A to ešte stále nie sú všetky vlastnosti, podľa ktorých určíte patologickú osobnosť človeka s manipulatívnymi rysmi. Väčšina ľudí zbadá, že sa niečo deje, až vtedy, keď vidí, že ich niekto iný prinútil robiť veci, ktoré by z vlastnej vôle neurobili. Dovtedy sú presvedčení, že taký „milý človek“ predsa nemôže byť manipulátor! No, môže, ako vidíte, nemusí to byť hneď na prvý pohľad rozoznateľný najsilnejší typ takejto osobnosti, ktorým je diktátor.

Vylieči len sebaláska

No a čo robiť, keď človek zistí, že jeden z jeho blízkych je manipulátor? Na túto otázku odpovedá táto aj ďalšia kniha tej istej autorky s názvom NENECHAJTE SO SEBOU MANIPULOVAŤ. Učí zvládať techniky kontramanipulácie, radí aj akým spôsobom sa rozísť (pretože rozchod po dobrom je v takýchto prípadoch nereálny) potom, ako sa už dlho hromadili lži na lži, keď už je jasné, že po búrke a sľuboch polepšenia príde len – ďalšia búrka. A hlavne ako začať znovu, pretože nech už vzťah s manipulátorom trval akokoľvek dlho, ten, kto také spolužitie absolvoval, naň nezabudne nikdy. Najbezbrannejšími obeťami sú vždy deti. Tie manipulátor s obľubou využíva, aby mohol ďalej ubližovať bývalému partnerovi. I keď deti netreba podceňovať, sú schopné všeličo vycítiť a často sa nekompromisne postavia na jednu stranu. Deti však ešte nie sú schopné zvládnuť techniky kontramanipulácie a tak sa treba s nimi trpezlivo a mierne rozprávať namiesto nadávania na bývalého partnera. V mnohých prípadoch však trvá roky, kým sa dokážu zotaviť zo zranení, ktoré utŕžili počas spoločných rokoch strávených s manipulátorom.

„Treba zdôrazniť, že manipulátor sa síce vyhráža, ale sila, ktorú mu dodáva jeho presvedčenie o vlastnej neobmedzenej moci, je neúčinná, ak sa stretne s pevným odhodlaním jeho dovtedajšej obeti nepodvoliť sa, s odporom okolia a s právomocou súdu,“ zdôrazňuje Isabelle Nazare-Aga a dodáva: „Najlepším liekom proti pôsobeniu manipulátora je bez pochybností sebaláska. Overme si, že sme schopní mať radi sami seba a až potom si sľúbme, že TOTO sa už nesmie opakovať!“

Život ako dobrodružstvo

Aby sme neostali len pri takých pesimistických príkladoch, venujme sa aj téme zrelej, manželskej lásky. Pretože zdá sa, že existujú - aj keď ich je vždy menej, ako by bolo žiaduce - manželstvá, ktoré prosperujú po celý spoločný život. Aj keď sa partneri za tie roky poznajú skrz-naskrz, výsledkom ich spolužitia nemusí byť nuda a pohŕdanie, ale naopak, kamarátstvo, vzájomné povzbudzovanie, vernosť a sexuálna spokojnosť.
Nie každá dvojica zvládne plavbu manželstvom v takomto stave

Niektorí nevydržia búrlivé vlny, ktoré sa počas takej dlhej plavby zákonite objavia. Nedokážu už partnera povzbudiť ani od neho získať podporu, namiesto toho prežívajú sklamanie a odmietanie, a pokúšajú sa o nový vzťah s nádejou, že im prinesie dávno stratenú vitalitu. Bohužiaľ, existujú aj také dvojice, ktoré už len apaticky prijímajú svoju únavu, vyčerpanosť a osamelosť ako osud manželstva, ktoré musia pretrpieť do konca. G. Kenneth West v svojich Kapitolách z vývojovej psychológie, ktoré vyšli pod názvom DOBRODRUŽSTVO PSYCHICKÉHO VÝVOJA vyzýva čitateľov svojej knihy k tomu, aby nabrali odvahu a dali prednosť veľkým veciam v svojom živote a ich realizácii, aj keď tým riskujú neúspechy. Je to vždy lepšie ako zaradiť sa k malomyseľným, ktorí neprežijú ani veľa radosti, ani veľa utrpenia, pretože žijú v šedivom prítmí, ktoré nepozná ani víťazstvo, ani porážky (citát Theodore Roosevelta).
Je váš život dobrodružstvo?
A keď áno, tak aké? Desíte sa výzvy k zmene vášho života a k nasadeniu všetkých síl, aby ste zhodili záťaž minulosti, opustili pohodlné zvyklosti, a začali púť do neznáma? Neexistujú žiadne záruky, dokonca ani vtedy nie, keď sa nám zdá, že sme na zmeny pripravení. A tým najväčším dobrodružstvom, pred aké nás život môže postaviť, je láska.

Výprava za láskou

Ako vybudovať „dokonalý vzťah“? Prečo si tak veľa ľudí vyberá nevhodných partnerov a prečo sa polovica manželstiev končí rozvodom a mnohé ďalšie postrádajú vitalitu? Aké vlastnosti majú dvojice, ktoré si udržujú výnimočné manželstvo?


Západná kultúra stavia na obraze romantickej lásky, ktorou sú zaplavené filmy, televízne seriály, knihy i časopisy. Uisťujú nás, že na každého z nás niekde čaká ten správny partner, s ktorým uzavrieme dokonalý a výlučný vzťah na celý život. Na Východe ešte prežíva iný model, dopredu dohovorené svadby, ktoré dali dohromady rodičia, náboženskí predstavitelia, niekde dokonca i astrológovia. Tam, kde sa novomanželia po prvýkrát stretnú až v deň sobáša, sa o vášnivej láske nedá hovoriť. Skúsenosti však potvrdzujú, že ide o stabilnejšie vzťahy, ktoré sa často menia vzájomným úsilím oboch partnerov na vyrovnané kamarátstvo, prípadne tichú, pozornú lásku.
A ako sa darí v našich končinách romantickej láske?

No, nie ktovieako. Výsledkom sú v nemalom počte prípadov manželstvá končiace rozvodom, manželstvá bez života. Ako to, že sa vízia jedinečného vzťahu stane po pár rokoch kameňom na krku? Nuž, láska mení svoju tvár, a ak to nepochopíme, ak chceme žiť len z podstaty a podľa optiky zamilovaného človeka na prahu dospelosti, nedivme sa. Najčastejšie sa podceňuje budovanie intimity, toho „my“, ktoré si dvojica vytvára, pocit pripútanosti, ktorý umožňuje, aby sa dvaja ľudia cítili ako pár alebo ako jednotka, navzájom sa podporovali, vychutnávali spoločne strávený čas a delili sa o majetok. Dôležitá je aj vášeň a telesná príťažlivosť, a nejde len o samotný sex, to, čo by ani po rokoch nemalo chýbať, je túžba sa dotýkať, bozkávať a objímať.

Ak na začiatku stačili dve slová: „Milujem ťa“, tie sa veľmi skoro musia začať meniť na odhodlanie zostať v manželstve bez ohľadu na prekážky. Preto je dobré, ak človek najskôr sformuje svoju identitu, aby mohol bezpečne prejsť do vzťahu s niekým iným. A na to potrebuje najmenej dva roky života po ukončení vzdelávania, dva roky samostatného života „na vlastné triko“. Paradoxne sa stále potvrdzuje, že až keď človek dokáže žiť sám, dokáže úspešne žiť aj s niekým iným. Tých, ktorí vstupujú do manželstva príliš skoro, váha problémov, ktoré tam na nich čakajú, ľahko rozdrtí. Predovšetkým teda poznaj samého seba, aby si vedel, kto si, čo v živote chceš, kam ideš, čomu veríš. Odpoveď na tieto otázky totiž jedného dňa dostihne každého človeka. A omnoho ťažšie sa na ne odpovedá vtedy, ak už má za sebou záväzky voči partnerovi, deťom a zamestnaniu.

Keď hodiny tikajú

Jedna z najnovších psychologických teórií tvrdí, že tým najzávažnejším dôvodom pre výber partnera je u väčšiny ľudí správne načasovanie. Ak sú splnené aspoň minimálne požiadavky, ľudia si berú toho človeka, s ktorým práve chodia vtedy, keď sa rozhodnú, že „hodiny výstražne tikajú“, že je čas uzavrieť manželstvo. Zrelý človek si je vedomý, že čas plynie, ale nenechá sa ním poháňať. Načúva predovšetkým svojmu vnútornému hlasu a dopraje výberu partnera, rastu vlastnej identity i budovanie životaschopného vzťahu toľko času a energie, koľko si všetky tieto úlohy vyžadujú.


Spolieha sa na seba a jeho zdravá sebadôvera mu zabráni, aby vstupoval do závislých alebo nezdravých vzťahov. Múdry človek aj krízu a nešťastie premení na inšpirujúci príklad pre ostatných, tých, ktorí stratili kontakt so svojim vnútorným radcom. Vie, že ho čaká povinnosť pestovať vzájomnú lásku nielen v časoch osláv, ale aj v ťažkých dňoch, zdieľať práve s týmto jediným človekom svoje nádeje, sny, bolesti a obavy. A povinnosť pred zvodnými lákadlami iným vzťahov si zapchávať uši voskom a priväzovať sa lanami k sťažňu manželskej lode, ako to robil Odyseus v známom Homérovom epose, keď on a jeho námorníci začuli spev Sirén. Bez tohto odhodlania a sebazaprenia ešte nikto nevybudoval domov.


Niekedy sa dvojica rozvedie bez toho, aby sa dobre pozrela na všetky možnosti, ktoré by ich manželstvo mohli oživiť. Inokedy však žiadosť o rozvod prichádza v dobe, keď už je po všetkom. Je skôr znamením, že sa vnútorný duch túži oslobodiť. Táto situácia je omnoho lepšia, než keby v chatrnom manželstve obaja partneri svojho ducha pochovali spolu s odvahou snívať o tom, že život môže byť lepší. Úplne najlepšia možnosť však je stavať manželskú loď pomaly a starostlivo, tak, aby bola schopná zvládnuť všetky prekážky, ktoré číhajú na dve duše zdieľajúce najväčšie životné dobrodružstvo.