Lajos Grendel

Lajos Grendel


Narodil sa 6. aprila 1948 v Leviciach. Absolvoval Filozoficku fakultu UK v Bratislave, odbor madarcina anglictina. Pracoval ako redaktor vo vydavatelstve Madach, v rokoch 19901992 bol sefredaktorom literarneho mesacnika Irodalmi Szemle. Do septembra 1997 bol sefredaktorom literarneho casopisu Kalligram. V sucasnosti prednasa dejiny madarskej literatury na Katedre madarskeho jazyka a literatury FFUK v Bratislave.

Do literatury vstupil zaciatkom 70. rokov. Predstavil sa ako prozaik, ktory sa usiluje empiricky material pretransformovat do koncizneho literarneho tvaru.

Slovenski citatelia sa s jeho prozami po prvy raz stretli v zborniku poviedok Biliard na pamat niekolkych hrdinov (1976). Knizna prvotina mu vysla roku 1979 pod nazvom Hutlenek (Neverni), tvorilo ju jedenast poviedok. Autor v nich zobrazil vztahy mladych ludi zo skolskych lavic, vojakov zakladnej sluzby, mladomanzelov aj prislusnikov starsich generacii s akcentom na moralne problemy.

Ako spisovatel nevyhybajuci sa experimentovaniu s nametom a moznostami jeho literarneho vyjadrenia predstavil sa aj vo svojom prvom romane Elesloveszet (Ostra strelba, 1981). Nejde v nom o plynuly dej, ale o zjednocovanie epizod, uvah, komentarov. Autor sa stava subjektom aj objektom rozpravania. Tejto intelektualnej proze nechyba vtip a ironia, ale ani priklon k pozitivnym zivotnym hodnotam. Podobne je ladeny aj Grendelov druhy roman Galeri (Odkundesi, 1982). Dominuje v nom vsak prvok mravneho rozhorcenia nad mnohymi nezdravymi javmi zivota.

Aj treti roman Artetelek (Odvodeniny, 1985) sa scasti odohrava na juhu Slovenska, v levickom prostredi. Postavy, ktorych osudy formuju udalosti od cias tureckych vojen po sucasnost, su mnohotvarne a mnohorozmerne a predstavuju typovo rozmanite spolocenstvo. Romany Ostra strelba, Odkundesi a Odvodeniny vysli v slovenskom preklade pod spolocnym nazvom Odtienene oblomky (1985). V slovencine vysli aj Grendelove poviedky zo zbierky Borondok tartalma (1988) pod nazvom Obsazna batozina (1989). Roman Szakitasok (Rozchody) vysiel roku 1989. Na toto dielo tematicky nadvazuje dalsi roman Theszeusz es a fekete ozvegy (Tezeus a cierna vdova, 1991).

Sucasnosti sa autor venuje v prozach Okno po erotickych snoch (1991), Es eljon az OO orszege (Prid kralovstvo Tvoje, 1996), v knihe poviedok Cudna sprava z vrcholu sna a v romane Einstein harangjai (Einsteinove zvony, 1992, 1998), ktory oddychovym, nadlahcenym sposobom rozpravania predstavuje zanrove novum v jeho tvorbe.

Sklony k meditativnosti Grendel neuplatnuje len v epickej tvorbe. Pise aj eseje a publicisticke prace. Ich knizny subor vysiel roku 1991 pod nazvom Elszigeteltseg vagy egyetemesseg (Izolovanost ci univerzalnost). Predmetom jeho esejistickych zaujmov je postavenie sucasneho cloveka s dorazom na situaciu narodnostnych mensin