Ladislav Svätý

Uhorský kráľ
1040?-1095
Ladislav Svätý pochádzal z arpádovskeho rodu. Bol synom kráľa Belu I.a poľskej princeznej Ryksy. Narodil sa okolo roku 1040 vo vyhnanstve v Poľsku. Po návrate do Uhorska pomohol roku 1074 svojmu bratovi Gejzovi zosadiť z uhorského trónu kráľa Šalamúna, ktorý bol ich bratrancom. Kráľom sa stal Gejza. Keď Gejza roku 1077 zomrel, prinútili Ladislava, aby sa ujal vladárstva, hoci pôvodne nechcel. Ladislav sa usiloval zmieriť s pokoreným Šalamúnom a chcel mu odovzdať i kráľovskú hodnosť, ale veľmoži mu v tom zabránili. Ladislav bol úspešný panovník, ktorý rozšíril územie Uhorska, odrazil nájazdy nomádskych Pečenehov z východu a upevnil kresťanský poriadok v krajine. Bol azda najobľúbenejším panovníkom v uhorských dejinách. Zaslúžil sa aj kanonizáciu viacerých uhorských kandidátov svätorečenia: kráľa Štefana, jeho syna Imricha, csándskeho biskupa Gerharda a dvoch slovenských svätcov Svorada sa Benedikta. Roku 1090 založil v Chorvátsku záhrebské biskupstvo. V zápase o udeľovanie cirkevných hodností ( takzvaný boj o investitúru) Ladislav podporoval pápežov proti nemeckému cisárovi Henrichovi IV.. Preto sa postavil i za Henrichovho súpera Rudolfa Švábskeho, ktorého dcéru si vzal za ženu . Iba na istý čas sa dostal do sporu s pápežom Urbanom II. a to pre osadenie Chorvátska , ktoré bolo pápežským lénom. Ladislav zomrel roku 1095 v Nitre alebo v jej blízkosti. Pochovali ho vo veľkovaradínskej katedrále , ktorú dal postaviť. Za svätého bol vyhlásený roku 1192.
Z knihy Blízki Bohu i ľuďom