Ladislav Paska
Ladislav Paska
Narodil sa 27. juna 1923 v Ruzomberku. Do zakladnej a strednej skoly chodil v rodnom meste a v Banskej Bystrici. Novinarske vzdelanie postupne ziskal v Bratislave a Prahe. Ako redaktor, publicista a kulturny pracovnik posobil v Ruzomberku, Liptovskom Mikulasi, vo Svite, Partizanskom (Batovany), Bratislave, Ziline a v Banskej Bystrici. Roku 1942 zacal pracovat ako redaktor a referent odboru kultury na Ministerstve narodnej obrany v Bratislave. V rokoch 19431945, pocas druhej svetovej vojny, bol redaktoromvojnovym spravodajcom na vychodnom fronte v Rusku a v Taliansku. Po oslobodeni roku 1945 sa stal redaktorom tyzdennika Ohnom a perom v Ruzomberku. V rokoch 19461947 zalozil a redigoval podnikovy casopis firmy Bata Novy Svit v Batizovciach. V rokoch 19481951 tyzdenniky Narodny podnikatel a Udernik v Batovanoch (neskor premenovanych na Partizanske). Po znamom politickom procese s partizanskymi velitelmi Zingorom a Trojanom bol politicky prenasledovany a obciansky diskriminovany. Sest rokov pracoval ako robotnik v Zavodoch J. V. Stalina (ZTS) Martin, Drevoindustrii Ruzomberok, Celulozke Solo v Ruzomberku a v stavebnom podniku Stavoindustrii Liptovsky Mikulas. Roku 1957 zalozil a redakcne viedol casopis Stavoindustria v Bratislave. V rokoch 19601964 bol veducim redaktorom tyzdennika Stredoslovensky stavbar v Banskej Bystrici. V rokoch 19681971 pracoval ako veduci odboru kultury a vnutra na Mestskom narodnom vybore (Mestsky urad) v Liptovskom Mikulasi. Pre politicke postoje k udalostiam roku 1968 bol politicky prenasledovany a presiel mnohymi prilezitostnymi zamestnaniami. Statna tajna policia v Prahe ho zaradila do prisne tajnej evidencie odporcov voci komunizmu. Vo vyrobnom procese poznal slasti 18 robotnickych profesii. Napisal, zostavil a zredigoval 43 knih, z ktorych vyse polovica je silne previazana na narodne, kulturne a regionalne dejiny Liptova.
Prve clanky a prozy publikoval zaciatkom 40. rokov v casopisoch Slovenska politika a Novy svet a prve verse v tyzdenniku Front a vlast. Knizne debutoval knihami spomienkovych proz a eseji Strach z usvitu a Ako to bolo v Italii (obe 1946). Literarne v nich spracoval zazitky z frontov druhej svetovej vojny, v ktorej sa zucastnil ako vojak tlacovy korespondent Slovenskej armady. Suborom literarnych eseji su aj knihy Aby narod zil (1948) a Kronika Liptovskeho Mikulasa (1949). Priekopnicka je jeho cinnost pri vydani zbornikov literarnych prac zacinajucich autorov Zastavy mieru (1950) a Zivot sa nevzdava (1962). Cenne dokumenty su aj publikacie Tri roky Matice slovenskej 19901992 a Matica slovenska v rokoch 19931995, ktore zredigoval a autorsky pripravil s Dr. Cyrilom Zuffom.
Paskov vztah k poezii vyjadruje vydanie jeho styroch zbierok basni Dnesnym ludom (1949), Mladymi ocami (1960), Modre dni (1969) a Podoprety vetrom (1996). Vacsinu basni uverejnoval v roznych casopisoch. Vyber z basnickej tvorby vsak prezradza, ze poetika basnickych zaciatkov Ladislava Pasku bola do znacnej miery urcovana principmi a postupmi slovenskeho nadrealizmu.
Rovnocennou sucastou tvorivych aktivit L. Pasku je organizacnokulturna a vedeckovyskumna praca. Zredigoval vyse 30 autorskych zbornikov, almanachov, obsiahlych studii a prilezitostnych publikacii. Medzi najvyznamnejsie mozeme zaradit: 120. vyrocie Ziadosti slovenskeho naroda (1968), Pamatnica 50. vyrocia Gymnazia M. M. Hodzu v Liptovskom Mikulasi (1968), Pozdrav svojmu mestu (1969), Almanachy. Liptovsky Mikulas (1969, 1970 a 1971), Ludove skoly umenia v Liptove (1969) Nas rod (1977), Magazin Liptovsky Mikulas (1991) Pamatnica z oslav 180. vyrocia narodenia M. M. Hodzu (1992), 60. vyrocie organizovaneho hokeja v Liptove (1992), Fakty Argumenty 19641971. Z najnovsej tvorby L. Pasku treba uviest tieto publikacie: Matica slovenska a Liptovsky Mikulas (1994), Vyberova personalna bibliografia (1994), ktoru autorsky pripravil Dr. Miroslav Bielik, Podoprety vetrom (1996), Fragmenty desatroci (1998), Taki boli (1998), Poznaj svoje mesto (1998). Je aj autorom viacerych scenarov dokumentarnych filmov s tematikou kulturnej historie Liptova a Oravy.
Samostatnou kapitolou v jeho zivote je bytostna spatost s Maticou slovenskou a velka osobna zainteresovanost vo vsetkom, co s otazkou triezveho narodovca suvisi. Roku 1968 inicioval formovanie maticnych struktur v Liptove. Od roku 1990 nepretrzite posobi v jej najvyssich organoch. Je zakladatelom a riaditelom Domu matice slovenskej v Liptovskom Mikulasi (od roku 1991), clenom celoslovenskeho vyboru MS v Martine, predsedom Krajskej rady MS v Zilinskom kraji a predsedom Okresnej rady MS v Liptovskom Mikulasi. Od roku 1991 rediguje a vydava oblastny casopis Maticne citanie. Rocne publikuje do 100 clankov a studii.
Zivot a praca Ladislava Pasku su uzko spate s Maticou slovenskou. Roku 1968 inicioval formovanie maticnych struktur v Liptove. Od roku 1990 nepretrzite posobi v jej najvyssich organoch. Je zakladatelom a riaditelom Domu Matice slovenskej v Liptovskom Mikulasi, kde uz siesty rok rediguje a vydava oblastny casopis Maticne citanie.