Ladislav Beno

Ladislav Beno


Narodil sa 2. jula 1921 v obci Prestavlky v rolnickej rodine. Ludovu skolu navstevoval v rodisku (19271932) a Zarnovici (19321936), gymnazium vychodil v Banskej Stiavnici, kde roku 1941 maturoval. Rok ucil na ludovej skole, po vypuknuti SNP bol nacelnikom stabu partizanskeho oddielu Vysoke Tatry. Po skonceni vojny sa stal dostojnikom cs. armady, v rokoch 19501970 posobil ako ucitel, riaditel skoly, vyskumny pracovnik a neskor ako veduci redaktor Slovenskeho pedagogickeho nakladatelstva. Popri zamestnani studoval a v rokoch 19711977 pracoval na ministerstve kultury ako veduci literarneho oddelenia. V rokoch 19781982 posobil ako tajomnik Zvazu ceskoslovenskych spisovatelov v Prahe. V sucasnosti je na dochodku.

Jeho literarnu tvorbu ovplyvnili osobne zazitky z obdobia 2. svetovej vojny a z povojnovych politickych zapasov. Debutoval zbeletrizovanou kronikou partizanskeho oddielu Vysoke Tatry Salvy pod konciarmi (1965). Roman Nebezpecna zona (1972) sa odohrava koncom vojny a v prvych rokoch po oslobodeni. Autor sa ho pokusil vybudovat na realnych faktoch, pricom epicka fikcia sluzi iba ako tmel. Roku 1975 vydal roman pre mladez Rozviedcik dvoch frontov, opat z cias protifasistickeho odboja.

Schematicky vyznievaju jeho Nadejne ozveny (1981) a obdobiu svojho vzniku je poplatny aj roman Hrabinovci (1968), cerpajuci z obdobia okolo roku 1968 a vacsiu cast priamo z roku okupacie vojskami vtedajsej Varsavskej zmluvy. Benovo najnovsie dielo Sokyna (1991) je psychologickym romanom o naplnenej i nenaplnenej laske mladych ludi na pozadi troch generacii. Dej, zacinajuci sa v povojnovom obdobi, je zalozeny na peripetiach dvoch zien milujucich jedneho muza.

Z pera Ladislava Benu, ktory je vo svojich prozach najsilnejsi v dokumentarnej zlozke, vysla aj publikacia Pamatne miesta Slovenskeho narodneho povstania vo Vysokych Tatrach (1961).