Ladislav Ballek

Narodil sa 2. apríla 1941 v Teranoch v rodine colníka. Detstvo prežil v Dudinciach a Šahách, kde vychodil základnú školu a gymnázium. Po maturite roku 1959 študoval slovenčinu, dejepis a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Vysokoškolské štúdium zavŕšil roku 1963 a po návrate zo základnej vojenskej služby bol rok učiteľom na základnej škole v Habovke. Roku 1966 sa stal redaktorom Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici a roku 1968 redaktorom kultúrnej rubriky krajského denníka Smer. Roku 1972 prešiel pracovať do redakcie pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, kde sa neskôr aj presťahoval a trvalo usadil. Roku 1977 sa stal vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SR, roku 1980 námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu a roku 1984 vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, kde pôsobil až do jeho zániku koncom roka 1989. Potom bol na dlhodobejšom tvorivom štipendiu. V rokoch 1992-1994 bol poslancom Národnej rady SR za Stranu demokratickej ľavice. Vyučoval na Pedagogickej fakulte v Nitre a Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Roku 1998 kandidoval za prezidenta Slovenskej republiky. V súčasnosti je predsedom Spoločnosti L. Novomeského a učí na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Knižne debutoval novelou Útek na zelenú lúku (1967). Zobrazil v nej mravný konflikt mladého človeka, ktorý živelne reaguje na krivdu a nepochopenie dospelých a tento stav bezvýchodiskovosti rieši dobrovoľným odchodom zo života. Nasledovala novela Púť červená ako ľalia (1969) a novela Biely vrabec (1970), ktoré sú opäť príbehmi frustrovaných hrdinov. Všetky tri novely smerovali ku kritike rozkladu morálnych hodnôt totalitnej spoločnosti.

Druhé obdobie tvorby Ladislava Balleka je charakteristické autorovým ukotvením v krajine detstva a mladosti a v spoločenskom prostredí malého pohraničného mesta s viacnárodným zložením obyvateľov. Román Južná pošta (1974) má originálnu kompozíciu voľne nadväzujúcich próz. Ich zjednocujúcim činiteľom je dospievajúci chlapec, ktorý vlastnou optikou vníma a hodnotí okolitý svet a jeho protagonistov. V tomto spoločenskom prostredí, časovo presne situovanom do prvých povojnových rokov, sa odvíja aj príbeh románu Pomocník (1977). Dominuje v ňom vzťah dvoch mužov, majstra mäsiara a jeho pomocníka. Kým prvý chce po otrasnej vojnovej skúsenosti naplniť svoj život statočnou prácou, jeho živelný, prefíkaný a v praktickom živote vynachádzavý protipól nemá nijaké morálne zábrany. Román je zároveň široko koncipovanou freskou spoločenskej atmosféry malomestského prostredia na hranici dvoch štátov v povojnových rokoch. Obraz tohto prostredia približne v tom istom období ešte viac rozšíril v rozsiahlom románe Agáty (1981). Kompozične je postavený na voľne nadväzujúcich príbehoch viacerých postáv. Neschopnosť prekročiť vlastné záujmy a obmedzenosť malomestského prostredia ich neraz dostáva do tragických situácií. Výber troch fabulačne uzavretých próz z románov Južná pošta a Agáty vyšiel pod názvom Kraj za vinicami (1983) a bol určený mládeži. Nasledujúci román Lesné divadlo (1987) sa odohráva vo vojenskom prostredí na štátnych hraniciach. Román Čudný spáč (1990) je spoločenskokritickou analýzou normalizačného obdobia na Slovensku s výrazným akcentom na generačné vzťahy medzi otcami a synmi. Roku 1995 vydal knižku Trinásty mesiac, ktorá rozpráva o dráme ľudskej duše v prevratných časoch.