Kyslé dažde

Kyslé dažde
Kyslý dážd vzniká ako dôsledok silného znecistenia ovzdušia. Necistoty sa absorbujú
vzdušnou vlhkostou a prostredníctvom zrážok sa dostávajú spät na zem. Daždová
voda, aj ked nie je znecistená, je ciastocne kyslá. To znamená, že jej pH faktor má
hodnotu nižšiu ako 7.Bežná daždová voda má pH faktor 5,O až 5,6. Je mierne kyslá,
pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhlicitý, ktorý sa absorbuje vzdušnou vlhkostou.
Za kyslý dážd sa považuje daždová voda s pH faktorom od 2,O do 5,O. Kyslé dažde
rozožierajú fasády domov, poškodzujú pôdu ,zabíjajú ryby v jazerách a sú jedným z
hlavných nicitelov stromov, ktoré v Európe po tisíckach odumierajú. Kyslé dažde
predstavujú vážny ekologický problém, ktorý nepozná hranice Pocet kyslých daždov za
posledných 200 rokov prudko zrástol.
Smog, pôvodcu kyslých daždov, ženú vetry z velkých priemyselných centier do hôr a
lesov. Kyslé dažde vznikajú ako dôsledok intenzívneho spalovania fosílnych palív
bohatých na obsah síry a dusíka, najmä hnedého uhlia.Oxidy síry a dusíka, ktoré
vypúštajú tieto zdroje sa zlucujú s vodnou parou v dôsledku coho vzniká kyselina
sírová a dusicná. Nácrt vzniku kyslých daždov. Kyslé dažde sa casto objavujú v znacnej
vzdialenosti od zdrojov znecistenia. Oxidy síry a dusíka vypúštané cez vysoké komíny
unáša vietor do ovzdušia, ktoré sa dostávajú na zem a do vodných zdrojov v podobe
kyslých zrážok. Kyslé dažde ohrozujú podzemné a povrchové vody ,zakyslená voda má
nielen zhubný vplyv na vodné aj na rastliny a vodné živocíchy Podzemné živocíchy
bývajú taktiež postihnuté, nakolko ich život závisí na vodnom systéme.Mnoho vtákov
sa živí rybami. Po tom, co ryby vymiznú, strácajú sa aj niektoré populácie vtákov, a
kyslé dažde vedu k poškodzovaniu tak živocíšnych, ako aj rastlinných druhov. Ak sa
vtáky živia vodným hmyzom s prekyslených vôd, majú vajcia s tenšími škrupinami,
menšie znášky a ich embrya sa nevyvíjajú. Najkyslejší dážd, ktorý bol vôbec
zaznamenaný, mal pH l,5 (desatkrát kyslejší než ocot) a spadol pri búrke roku l980 vo
Wheelingu v USA.
Ak hovoríme o znecistení povrchových vôd, rozlišujeme dva typy znecistenie: 1.
Znecistenie havarijné, jednorázové a mnohokrát s katastrofálnymi okamžitými
dopadmi, spojenými úhynom vodných organizmov a inými škodami. 2. Znecistenie
dlhodobé, prejavujúci sa trvalejším, najmä organickým znecistovaným. Celkovo
negatívne ovplyvnuje vodné prostredie a skladbu potravinovej ponuky, takže niektoré
druhy rýb v postihnutých úsekoch riek vymiznú.Mali by sme si uvedomit, že nielen pre
cloveka je cistá voda nutná. Voda už zdaleka nie je považovaná iba za surovinu, ale je
chápaná ako základná súcast životného prostredia, na ktorú musíme pozerat v
súvislosti s ostatnými zložkami a ktorú je potrebné zachovat pre budúce generácie v co
najväcšom množstve a v najlepšej kvalite.
Mali by sme si uvedomit, že toxické znecistenie nepozná hranice a predstavuje riziko
aj pre oblasti vzdialené stovky kilometrov od vôd zdroja znecistenia. Znecistujúce
chemické látky sa odparujú v regiónoch s teplejším podnebím, pomaly sa dostávajú do
atmosféry a pomocou prúdenia vzduchu sa dokážu premiestnit do oblastí vzdialených
stovky i tisíce kilometrov od zdrojov znecistenia. Ked tieto látky spolu so vzduchom
stúpnu do urcitých výšok, alebo sa dostanú do chladnejších ochladzujú sa, klesajú a
kondenzujú sa. Na zem padajú v podobe zrážok, ci už snehových alebo daždových.V
zásade možno kontaminujúce látky rozdelit na:- biologické - znecistenie je spôsobené
patogénnymi organizmami, choroboplodnými zárodkami a toxickými látkami, -
organické - fenoly, polycyklické uhlovodíky, polychlorované bifenyly, alebo
organochlorové zlúceniny vznikajúce ako produkty mikrobiálnej premeny použitých
komunálnych odpadov, - rádioaktívne - spôsobené produktami rádioaktívneho rozpadu
- chemické - pesticídy na báze anorganickej a organickej, priemyselné hnojivá s
obsahom nežiadúcich prvkov, suroviny na výrobu hnojív, hlavne fosforecných,
priemyselné komposty na báze komunálnych odpadov a kalov z COV.
Zdroje kontaminujúcich látok môžu byt nasledovné: - kontaminanty nachádzajúce sa
ako prirodzená (prírodná) zložka v horninách a mineráloch, zvetrávaním ktorých sa
vytvorila pôda. - kontaminanty nachádzajúce sa ako súcasti živín v niektorých bežne
používaných priemyselných hnojivách, pesticídoch, ale i hnojivách animálnych, ako i
priemyselne vyrábaných kompostov. Môžu byt tiež súcastou závlahových vôd, alebo
výsledkom havárií na ropovodoch. - kontaminanty ako produkty veternej a vodnej
erózie ako kontaminanty geochemické - kontaminanty pochádzajúce z emisií
energetických zariadení a technológií.
PESTICÍDY: sú zlúceniny chemických látok syntetického alebo aj prírodného pôvodu,
urcených na potlácanie rastu a nicenie škodcov, nežiadúcich rastlinných kultúr a
živocíchov, prenášacov chorôb, surovín a výrobkov, nicenie hmyzu obtažujúceho
cloveka a zvieratá.Podla biologického úcinku ich delíme na: 1. insekticídy -proti hmyzu
a roztocom, 2. herbicídy -proti burinám, 3. fungicídy -proti hubám.(napr.PCP)4.
zoocídy- proti živocíšnym škodcom 5. iné-napr.repelenty,atraktanty...Povolené limity
pesticídov v potravinách sú dané hygienickými predpismi. Medzi najvýznamnejšie
pesticídy patria chlórované uhlovodíky a organofosforové zlúceniny DDT:pôvodne
objavený ako liek proti malárii a žltej horúcke,rozpustný v roztokoch, v prírode sa
neodbúrava, je karcinogénny, kedysi sa používal na posyp proti pásavkám
zemiakovým. Dnes je zakázané ho aplikovat . Fenoly:používajú sa ako dezinfekcné
prostriedky, farbivá,insekticídy a herbicídy ako aj vo vývojkách
Z biologických požiadaviek je nutné venovat pozornost výskytu patogénnych prvkov,
cervov, siníc a rias. Okrem toho, že produkty niektorých siníc a rias sú toxické. Zárodky
infekcných a parazitárnych chorôb sa môžu do vody dostat živocíšnymi odpadmi
Najdôležitejšie ochorenia prenosné vodou a ich pôvodcoviaa) Vírusy- enterovíry -
detská obrna- adenovíry - zápaly dýchaciích ciest, criev a spojiviek- picornavíry -
infekcná žltackab) Baktérie- Salmonella typhimurium - týfus- Vibrio cholerae - cholera-
Escherichra coli - gastroenteritída- Mycobachteria tuberculosis - TBC- Legionella
pneumophila - legionárska chorobac) Prvoky- menavka Nolglaria gruberi - amebická
meningolacefalitída- bicíkovec Lamblia intestinalis - chronický crevný katarZhoršovanie
cistoty vody na Zemi je dôsledkom antropogénneho tlaku na životné prostredie. Preto
problém vody sa stal medzinárodný. Ludstvo si uvedomuje, že existuje horná hranica
znecistenia, ak sa nemá porušit globálno-ekologická rovnováha so všetkými
katastrofálnymi dôsledkami. Problém vody, najmä jej cistoty nerešpektuje štátne
hranice a jeho riešenie vyžaduje zvládnut nielen vodohospodárske hladisko, ale aj
ekologické, technicko-ekonomické a najmä sociálno-politické.Typickými príkladmi sú
medzinárodné zmluvy o ochrane morí a oceánov pred znecistením, dohody o
hranicných vodách a aj Európska vodná charta. Jej základné myšlienky sú:
*Bez vody niet život. Voda je drahocenná a pre cloveka nicím nenahraditelná.
*Zásoby dobrej vody nie sú nevycerpatelné. Preto je stále naliehavejšou
nevyhnutnost tieto zásoby udržat, šetrne a hospodárne s nimi zaobchádzat.
*Znecistovanie vody spôsobuje škody ludom a všetkým ostatným organizmom.
*Akost vody musí zodpovedat požiadavkám zdravia ludu a úcelom využitia.
*Použitá voda sa musí vrátit do recipientov v takom stave, ktorý nepriaznivo
neovplyvní jej dalšie využitie na verejnú a súkromnú potrebu.
*Na udržanie zásob vody má velký význam rastlinstvo, predovšetkým les.
*Zásoby vody treba udržat na súcasných stavoch.
*Príslušné organizácie musia správne a plánovite riadit hospodárenie s vodou, co
vyžaduje konštruktívnu vodohospodársku politiku.
*Ochrana vôd vyžaduje rozšírenie vedeckého výskumu, vyškolenie odborníkov a
výchovu verejnosti.
*Každý clovek je povinný šetrne a hospodárne používat vodu pre dobro všetkých.
*Vodohospodárske plánovanie sa má riedit nie podla politických a správnych hraníc,
ale podla prirodzených hraníc povodí.
*Voda nepozná štátne hranice. To vyžaduje medzinárodnú spoluprácu.
Odpadové vody rozdelujeme podla rôznych kritérií:
*splaškové - odpadové vody z domácností, sociálnych zariadení, objektoch
spolocného stravovania a ubytovania a pod.,
*mestské - zmes splaškových a iných, najmä priemyselných odpadových vôd, ktoré
odtekajú verejnou kanalizáciou,
*priemyselné - znecistené vody z výrobného procesu,
*polnohospodárske - znecistené vody z rastlinnej a živocíšnej výroby a drenážne
vôd.,
*daždové - vody z atmosférických zrážok odvádzané stokovou sietou,
*iné odpadové vody - sem patria nemocnicné, chladiace a iné odpadové vody.
O umieraní vôd
Znecistovanie životného prostredia je jedným z problémov našej doby, Celosvetové
znecistovanie vôd je samoznicenie, ktoré ludstvo pácha vlastným pricinením. Doposial
sme nepochopili, co vlastne špinením, zanášaním a otravovaním vody nicíme. Voda –
to je predsa H2O a dá sa vyrobit z vodíka a kyslíka. Voda nie je len H2O. Obsahuje
nespocetné množstvo živých organizmov, pre ktoré je životným prostredím. Voda je
výsledkom ich jednoty, výsledkom rovnovážnej symbiózy živocíchov a rastlín. Vieme,
ako lahko sa dá táto jednota znicit a predsa stále zatvárame oci pred jej
porušovaním.Voda, ktorú pijeme, nie je chemický produkt. Pijeme vodu z rôznych
vodných zdrojov a je v našom záujme , aby nedošlo k narušeniu biologickej rovnováhy
týchto zdrojov. Bohužial sa dnes velmi casto musíme zmierit s tým, že získavame pitnú
vodu zo stoky. Tento postup nie je len nebezpecný, ale aj drahý. Dopustili by sme sa
velkého omylu, keby sme si mysleli, že množstvo vody a vzduchu je Takýto omyl môže
lahko doviest ludstvo ku skaze...
Znecistovanie vodných tokov
Vodné toky, od tých najväcších až po tie najmenšie, sú znecistované rôznym
spôsobom. Horné casti toku sú zväcša znecistované menej, preto sa na nich casto
stavajú vodné nádrže na odber pitnej vody, ktorá je odtial odvádzaná aj na velké
vzdialenosti. V dalšej casti toku znecistenie narastá, pretože samocistiaca schopnost
vody už nestací na likvidáciu stále pribúdajúcich necistôt. Vodné toky sú ohrozované
tiež tzv. druhotným znecistením. Spôsobujú ho látky, ktoré sami vodu neznecistujú, ale
vedú k velkému rozmnoženiu organizmov. Sú to rôzne živiny, napr. sacharidy (cukry),
obsiahnuté aj vo vycistených odpadových vodách, splašky priemyselných hnojív atd.
Podzemné vody sú znecistované z prehnojenej pôdy, pri ropných haváriách, aj vplyvom
znecistených povrchových tokov. Znecistenie podzemných vôd je obvykle dlhodobé, na
desiatky, niekedy aj na stovky rokov. Ochrana celej hydrosféry je pre cloveka životne
dôležitá. (Hydrosféru tvorí voda morí a oceánov, voda povrchová a podzemná. Väcšina
vody na Zemi je slaná, iba 3% predstavujú zásoby sladkej vody a z toho je ešte viac
ako 2% viazané v lade a snehu. Pre život je využitelné len 1% vody na Zemi a väcšina
z nej je podzemná. Je to smutné, ale znecistovanie vody sa robí aj naschvál. Vo vojne
pri Perzskom zálive boli milióny ton ropy vyliate rovno do neho. Takýchto havárii sa
stáva velmi vela a my by sme ich mali obmedzit na minimum. Hynú morské rastliny,
hynú morské živocíchy. O chvílu už nebudeme mat pitnú vodu, coraz viac organizmov
zacne miznút zo zemského povrchu a my s tým už nic neurobíme. Mali by sme prestat
so znecistovaním už teraz, pretože potom bude neskoro. Velmi dôležité je znižovanie
množstva škodlivín v odpadovej vode.Juraj Rizman-Toxický kokteilCreated by Tuning