Kúty Afriky

Kúty Afriky
GABON:
Gabon sa teší 4-násobne vyššiemu príjmu na obyvatela než väcšina podsaharských
štátov (štátov strednej Afriky). Toto podporilo silné zníženie extrémnej chudoby, avšak
kvôli velkej nerovnosti v príjmoch velká cast populácie je stále chudobná. Gabon bol
závislý na tažbe dreva a mangánu dovtedy, než bola nájdená ropa v pobrežných
vodách na zaciatku 70. rokov. Tažba ropy momentálne predstavuje 50% HDP. Gabon
celí pohybu exportných cien jeho ropy, dreva, mangánu a uránu. I napriek nadbytku
prírodného bohatstva, ekonomika kulhá kvôli úbohému fiškálnemu manžmentu. V 1992
sa fiškálny deficit zvýšil na 2,4% HDP, a Gabon nedokázal prehodnotit, resp. zrušit zlé
dohody o vládnych a súkromných pôžickách. 50% devalvácia jeho frankofónnej meny
12. januára 1994 viedla k prudkému jednorázovému poklesu inflácie na 35%. V roku
1996 inflácia klesla na 6%. MMF poskytlo jednorázovú úverovú dohodu v 1994-95 a
trojrocnú rozšírenú financnú pomoc (EFF) za mieru blízku komercnej ku koncu 1995.
Tieto dohody vedú k pokroku v privatizácii a fiškálnej disciplíne. Francúzsko poskytlo
dalšiu financnú pomoc v jan. 1997 potom, ako Gabon splnil podmienky MMF pre
polovicu 1996. V 1997 misia MMF v Gabone kritizovala vládu pre nadmerné utrácanie
mimorozpoctových prostriedkov, nadmerné zadlžovanie sa z centrálnej banky a sklz v
rozvrhu privatizácie a administratívnych reform. Zvýšenie cien ropy v 1999 pomohlo
rastu, ale znižovanie produkcie prekážalo Gabonu v plnej realizácii potenciálnych
ziskov. S pomocou zvýšených cien ropy rast bude pokracovat v 2000-01.
HDP parita kúpnej sily - 7,9 mld. USD
HDP reálna miera rastu 1,7%
HDP polnohospodárstvo 10%, priemysel 60%, služby 30%
Inflácia 2,9%
Pracovná sila 600 000 z toho: polnohospodárstvo 60%, služby a vláda 25%, priemysel
a obchod 15%
Nezamestnanost 21%
Rozpocet príjmy: 1,5 mld., výdavky: 1,3 mld.vrátane výdavkov na kapitál 302 mil.
(všetko v USD)
Priemysel potravinársky, textilný, tažba a spracovanie dreva, cement, spracovanie
ropy, tažba mangánu, uránu a zlata, chemický, oprava lodí
Rast priemyselnej produkcie 2,3%
Produkcia elektrickej enrigie 1,025 mld. kWh palivá,28%,hydro 72,2% 1998
Spotreba elektrickej energie 953 mil. kWh 1998
Polnohospodárstvo kakao, káva, cukor, palmový olej, kaucuk, dobytok, okoume
(tropické mäkké drevo), ryby
Export:
USA 68%, Cína 9%, Francúzsko 8%, Japonsko 3% 1998
Import 1,2 mld.
USD 1999 stroje a súciastky, potravinársky tovar, chemikálie, ropné produkty,
konštrukcné prvky--Francúzsko 39%, USA, Kamerun 5%, Holandsko 5%, Pobrežie
slonoviny, Japonsko
Vonkajší dlh 4,6 mld. USD
Ekonomická pomoc 331 mil. USD
KAMERUN:
Kvôli jeho ropným zdrojom a dobrým polnohospodárskym podmienkam, Kamerun je
jednou z najlepšie obdarených ekonomík základnými polnohospodárskymi produktami v
podsaharskej Afrike. Stále však celí mnohým vážným problémom, ktorým celia iné
rozvojové krajiny ako prezamestnanost v štátnej správe a všeobecne neprijaznivé
prostredie na podnikanie. Od 1990 sa vláda zacala angažovat v rôznych programoch
MMF a Svetovej banky na podnietenie podnikových investícií, zvýšenie efektívnosti v
polnohospodárstve, zdokonalenie trhu a kapitalizáciu národných bánk. Akokolvek,
vláda neuspela pri nasledovaní svojich cielov pri týchto programoch. Najnovšia a
momentálne najdôležitejšia dohoda o usporiadaní infraštruktúry bola podpísaná v
októbri 1997 - strany dúfajú, že bude úspešnejšia. Ale zlá vláda a korupcia zanecháva
problémy. Inflácia sa dostala pod kontrolu. Postup privatizácie zostávajúceho štátneho
priemyslu by malo podporit pokracujúci ekonomický rast v 2000.
HDP parita kúpnej sily - 31,5 mld. USD
HDP reálna miera rastu 5,2%
HDP na hlavu parita kúpnej sily 2000 USD
HDP polnohospodárstvo 42%, priemysel 22%, služby 36%
Populácia pod hranicou biedy 40%
Inflácia 2,1%
Pracovná sila polnohospodárstvo 70%, priemysel a obchod 13%, iné 17%
Nezamestnanost 30%
Rozpocet príjmy: 2,23 mld., výdavky: 2,23 mld. (všetko v USD) 96/97
Priemysel: tažba a spracovanie ropy, potravinársky priemysel, lahký spotrebný
priemysel, textílie, drevo
Produkcia elektrickej enrigie 3,285 mld. kWh
pevné palivá 2,59%, hydro 97,41%
Spotreba elektrickej energie 3,055 mld. kWh
Polnohospodárstvo: káva, kakao, bavlna, kaucuk, banány, olejnaté semeno, obilie,
korenová zelenina, dobytok, drevo
Export 2 mld. USD 1999 ropa a ropné produkty, drevo, kávové bôby, hliník, káva,
bavlna-Taliansko 25%, Španielsko 20%, Francúzsko 16%, Holandsko 7%
Import- 1,5 mld. USD 1999 stroje a elektrické súciastky, dopravné prostriedky, palivá,
potraviny-Francúzsko 25%, Nigéria 8%, USA 8%, Nemecko 6%
Vonkajší dlh 11,5 mld. USD
Francúzsko podpísalo dve dohody o pôžicke na 55 mil. USD v Septembri 1997 a v
októbri 1997 Parížsky klub súhlasil so zníženímm oficiálneho dlhu na 50% a odložením
splatnosti za prijatelných podmienok a konsolidáciou platieb na rok 2000
Kena:
Rozprestiera sa vo východnej Afrike na rovníku pri pobreží Indického oceána, ktoré
lemujú koralové plytciny. Od brehov sa do vnútrozemia v šírke 150 km tiahne pobrežná
nížina.
Väcšinu krajiny tvoria plošiny (Východoafrická plošina) s výškami nad 1000 m. V
severo-južnom smere sa vinie jazerami vyplnená Východoafrická priekopová
prepadlina. Po obidvoch stranách prepadliny sa dvíhajú vyhasnuté aj cinné cadicmi
budované sopky. Kena dostala názov podla najvyššieho vrchu krajiny Kena (5199 m n.
m.), co v preklade znamená vrch lesku. Bývalá britská kolónia získala nezávislost roku
1963. Baníctvo nie je významné. Výrobu elektrickej energie popri vodných elektrárnach
zabezpecujú tepelné a geotermálne elektrárne. Spracovatelský priemysel je pomerne
vyspelý (textilný, potravinársky). Polnohospodárske produkty tvoria 2/3 exportu (káva,
caj, ovocie, sisal). Znacný príjem pre krajinu pochádza z cestovného ruchu (národné
parky, prírodné rezervácie).
Geografia a Fakty:
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
HLAVNÉ MESTO: Nairobi (1 504 900 obyv.)
ROZLOHA: 580 367 km2
POCET OBYV.: 27 364 000 (1996)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 47,15 obyv./km2 ÚRADNÝ JAZYK: svahilcina a anglictina
MENA: kenský šiling (1 šiling = 100 centov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 12. dec. (Den nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Bantu (60 %), Luo (12,4 %), Kalenjin (11,5 %),
Masajovia (1,6 %), iné (14,5 %)
NÁBOŽENSTVO: kmenové náboženstvá (60 %), katolícke (26 %), evanjelické (7 %),
islam (6 %), iné (1 %)
URBANIZÁCIA: 30 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 58 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 90 ‰
ANALFABETI: 22 %
NEZAMESTNANOST: cca 26 %
HDP: 320 USD/obyv. Rozprestiera sa vo východnej Afrike na rovníku pri pobreží
Indického oceána, ktoré lemujú koralové plytciny. Od brehov sa do vnútrozemia v šírke
150 km tiahne pobrežná nížina. Väcšinu krajiny tvoria plošiny (Východoafrická plošina)
s výškami nad 1000 m. V severo-južnom smere sa vinie jazerami vyplnená
Východoafrická priekopová prepadlina. Po obidvoch stranách prepadliny sa dvíhajú
vyhasnuté aj cinné cadicmi budované sopky. Kena dostala názov podla najvyššieho
vrchu krajiny Kena (5199 m n. m.), co v preklade znamená vrch lesku. Bývalá britská
kolónia získala nezávislost roku 1963. Baníctvo nie je významné. Výrobu elektrickej
energie popri vodných elektrárnach zabezpecujú tepelné a geotermálne elektrárne.
Spracovatelský priemysel je pomerne vyspelý (textilný, potravinársky).
Polnohospodárske produkty tvoria 2/3 exportu (káva, caj, ovocie, sisal).
Znacný príjem pre krajinu pochádza z cestovného ruchu (národné parky, prírodné
rezervácie).
Konžská republika:
Ekonomika je zmesou vidieckého polnohospodárstva a remesiel, priemyselný sektor je
založený väcšinou na rope, podporných službách a vláda je charakterizovaná
rozpoctovými problémami a prezamestnanostou. Ropa nahradila lesníctvo ako hlavnú
oporu ekonomiky, ktorá predstavuje hlavný podiel na štátnych príjmoch a exporte. Na
zaciatku 80. rokov rýchly nárast príjmov z ropy dovolili štátu financovat velkú škálu
rozvojových projektov s priemerným 5% rocným rastom HDP, co je jedna z najväcších
mier v Afrike. Okrem toho, vláda zatažila hypotékou podstatnú cast príjmov z ropy, co
prispievalo ku schodku štátneho rozpoctu. 50% devalvácia mien zóny franku z 12.
januára 1994 vyvolala 61% infláciu ale od 1994 zacala klesat. Úspechy ekonomických
reform pokracovali s podporou medzinárodných organizácií, konkrétne Svetovej banky
a MMF. Reformný program bol zastavený v júni 1997, ked vypukla obcianska vojna.
Denis SASSOU-NGUESSO, ktorý sa vrátil k moci, ked sa skoncila vojna v októbri 1997,
verejne deklaroval záujem na pokracovaní ekonomických reform a privatizácii a v
obnovení spolupráce s medzinárodnými financnými inštitúciami. Akokolvek,
ekonomický pokrok bol nepríjemne zasiahnutý náhlym kolapsom cien ropy v 1998,
ktorý zhoršil deficit štátneho rozpoctu. Dalším úderom bolo obnovenie ozbrojeného
konfliktu v decembri 1998. Ani s pomocou vysokých cien ropy nebude Kongo schopné
realizovat rast väcší než 5% .
HDP parita kúpnej sily - 4,15 mld. USD
HDP reálna miera rastu 5%
HDP na hlavu parita kúpnej sily 1530 USD
HDP polnohospodárstvo 10%, priemysel 59%, služby 31%
Inflácia 4%
Rozpocet príjmy: 870 mil., výdavky: 970 mil. (všetko v USD)
Priemysel: spracovanie ropy, cement, tažba dreva, pivovarníctvo, výroba cukru,
palmový olej, mydlo, výroba cigariet
Produkcia elektrickej energie- 503 mil. KWh,pevné palivá 0,6%, hydro 99,4%
Spotreba elektrickej energie 588 mil. kWh
Elektrická energia - import 120 mil. kWh
Polnohospodárstvo káva, cukor, kakao, ryža, maniok (tapiok), zelenina, arašidy,
kukurica, drevo
Export :1,7 mld. USD -ropa 50%, drevo, preglejka, cukor, kakao, káva, diamanty-USA
23%, Benelux 14%, Nemecko, Taliansko, Cína
Import 770 mil. USD - ropné produkty, kapitálové vybavenie, konštrukcné materiály,
potraviny-Francúzsko 23%, USA 9%, Belgicko 8%, Velká Británia 7%, Taliansko
Vonkajší dlh 5 mld. USD
Ekonomická pomoc 159,1 mil. USD
Nigéria:
Všeobecné údaje:
Rozloha: 923 768 km2
Hl.mesto: Abuja
Clenstvo: AfDB (Africká rozvojová banka)
ECOWAS (Hosp.
spolocenstvo západoafrických štátov)
OAJ (Organizácia africkej jednoty)
Pocet obyv.: 103 460 000 (údaj z roku 1991)
Stredná dlžka života: 51 (m) 55 (ž)
Jazyky: anglictina, hauština, jorubcina, iboština
Gramotnost:57%
Mena: naira(1 USD = 85 nair)
Nigéria, štát západnej Afriky, leži na pobreží otrokov v Guinejskom zálive s hlavným
štátom Abuja. Susednými krajinami sú: KAMERUN, CAD, NIGER a BENIN. V tejto
najludnatejšej krajine žije viac ako 100 mil. obyv. Hlavné štyri etnika sú: HAUSOVIA a
FULBOVIA na severe krajiny, JORUBOVIA na juhozápade a IBOVIA na juhovýchode.
Nigéria vzikla spojením ich území pod Britskou správou roku 1914 a nezávislost získala
v roku 1960.
Národ Ibov vyhlásil nezávislost svojho územia, co viedlo ku krvavej obcianskej vojne
(1967-70), v ktorej boli Ibovia a ich Biafranská republika porazení, Od tých cias brzdia
hospodársky rast krajiny politické problémy.
Charakter krajiny urcujú podnebné pásma. Juh pokrývajú daždové lesy a sú vhodné na
pestovanie kokosových orechov a na produkciu kakaa a palmového oleja. Juh je aj
najhustejšie obývanou castou Nigérie. Pestuje sa tu vela plodín na samozásobovanie.
Smerom na sever ubúda zrážok. Centrálny pás savany porastenej stromami je
pomerne málo úrodný a riedko zaludnený. Zriedkavé a nepravidelné zrážky na severe
vyvažuje úrodná pôda, ktorá umožnuje husté osídlenie v okolí Kana a dalších
severných miest. Tieto mestá sa kedysi podielali na obchode napriec saharou, ktorý
zabezpecovali karavány. Základnou trhovou plodinou 20.storocia bola podzemnica
olejná a na pobrežie ju dopravovali železnicou.
Polnohospodárske výrobky prevažovali v Nigérií export až do 70.rokov. Potom v delte
Nigeru objavili obrovské ropné ložiská, takže ropa v súcasnosti tvorí viac ako 90%
vývozu. Rozvoj ropného priemyslu sprevadzal pokles exportu polnohospodárskych
plodín a aj domacej výroby potravín. Nigéria má dnes velké medzinárodné dlhy a
životná úroven väcšiny obyvatelstva klesá. Aj priemysel sa rozvynul iba v obmedzenej
miere. STREDOAFRICKA REPUBLIKA:
Samozásobovatelské polnohospodárstvo spolu s lesníctvom je chrbtovou kostou
ekonomiky SAR s viac než 70% obyvatelmi žijúcimi v odlahlých oblastiach.
Polnohospodársky sektor produkuje polovicu HDP. Drevo predstavuje asi 16% príjmov
z exportu a diamantový priemysel takmer 54%. Významným obmedzením
ekonomického rozvoja je vnútrozemská pozícia, úbohý transportný systém,
nekvalifikovaná pracovná sila a dlhy z minulosti od zle nasmerovanej
makroekonomickej politiky. 50% devalvácia mien 14 frankofónnych afrických krajín z
12. januára 1994 malo zmiešané dôsledky na ekonomiku SAR. Vývoz diamantov,
dreva, kávy a bavlny sa zvýšili a viedli k zvýšenému rastu HDP na 7% v roku 1994 a
asi 5% v 1995.
Vojenské vzbury a sociálne nepokoje v 1996 boli spojené so širokorozsiahlym
znehodnotením súkromného vlastníctva a znížením HDP o 2%. Pretrvávajúce násilie
medzi vládou a ozbrojenými rebelmi, životné podmienky a politická reprezentácia znicili
mnohé úspešné podniky a znížili príjmy z daní. MMF schválil "rozšírené prostriedky na
obnovenie infraštruktúry" v roku 1998. Vláda si stanovila ako ciele rocný 5% rast a
infláciu na úrovni 2,5% na rok 2000-01.
HDP parita kúpnej sily - 5,8 mld. USD
HDP reálna miera rastu 5%
HDP na hlavu parita kúpnej sily 1700 USD
HDP polnohospodárstvo 53%, priemysel 21%, služby 26%
Inflácia 2,6%
Nezamestnanost 6%
Rozpocet príjmy: 638 mil., výdavky: 1,9 mld. vrátane výdavkov na kapitál 888 mil.
(všetko v USD) 1994
Priemysel tažba diamantov, drevársky priemysel, pivovarníctvo, textilný priemysel,
obuvnícky, súciastky pre bicykle a motocykle.
Produkcia elektrickej enrigie 105 mil. kWh 1998 ,evné palivá 19,05%, hydro 80,95%
Spotreba elektrickej energie 98 mil. kWh Polnohospodárstvo bavlna, káva, tabak,
maniok (tapiok), jamy (sladké zemiaky), proso, kukurica, banány, drevo
Export 195 mil. USD diamanty, drevo, bavlna, káva, tabak-Benelux 36%, Pobrežie
slonoviny 5%, Španielsko4%, Egypt 3%, Francúzsko
Import 170 mil. USD potraviny, ropné produkty, textílie, stroje, elektrické súciastky,
motorové dopravné prostriedky, chemikálie, liecivá, spotrebné tovary, priemyselné
tovary-Francúzsko 30%, Pobrežie slonoviny 18%, Kamerun 11%, Nemecko 4%,
Japonsko
Vonkajší dlh 790 mil. USD
Ekonomická pomoc 172,2 mil. USD (poznámka: tradicná rozpoctová pomoc z
Francúzska)
Angola:
Angola mohla byt jednou z najúspešnejších krajín Afriky. Spustošila ju však obcianska
vojna, ktorá vypukla hned po oslobodení sa od nadvlády Portugalska. Boje sa
odohrávali medzi Ludovým hnutím za oslobodenie Angoly (MPLA) a Hnutím za úplnú
nezávislost Angoly (UNITA). MPLA bolo podporované ZSSR a Kubou, kým UNITA mala
podporu USA a Juhoafrickej republiky. Po podpísaní prímeria v roku 1991 vyhralo vo
volbách nakoniec MPLA, no konecná mierová dohoda bola dosiahnutá v rokoch
1994-1995. Angola je známa aj svojou Benguelskou železnicou, ktorá bola postavená v
roku 1913 a slúžila na prepravu medených rúd. Zeleznica a prístavy poskytovali prácu
mnohým Angolcanom, ktorý však o nu prišli ked boli znicené pocas obcianskej vojny.
Priemysel je hlavným zdrojom financií v krajine.Významný je najmä
potravinársky,hutnícky a textilný.
Demokratická Republika Kongo:
Ekonomika Konga - národa obdareného obrovským potenciálnym bohatstvom -
drasticky ochabovala od polovice 80. rokov.
Nová vláda zaviedla prísnu fiškálnu politiku, ktorá spociatku ustálila infláciu a
znehodnotenie meny, ale tieto nepatrné úspechy boli rýchlo znehodnotené, ked vo
východnej casti krajiny v auguste 1998 vypukla zo zahranicia iniciovaná vzbura. Vojna
dramaticky znížila vládne príjmy a zvýšil sa zahranicný dlh. Zahranicné podniky
obmedzili cinnost na základe neurcitého vývoja konfliktu a zvyšujúcich sa reštrikcií zo
strany vlády. Úbohá infraštruktúra, zlá legislatíva, korupcia a nedostatok otvorenosti
vládnej hospodárskej politiky a financných operácií boli brzdou investícií a rastu.
Množstvo misií MMF a Svetovej banky sa stretlo s novou vládou, aby pomohli
vybudovat logický ekonomický plán, avšak s tým spojené reformy sa stále odkladajú.
Predpokladajúc mier, rocný rast by sa pravdepodobne zvýšil na cca. 5% v 2000-01, ale
inflácia bude pokracujúcim problémom.
HDP parita kúpnej sily - 35,7 mld. USD
HDP reálna miera rastu 1%
HDP na hlavu parita kúpnej sily 710 USD
HDP polnohospodárstvo 58%, priemysel 17%, služby 25%
Inflácia 46%
Pracovná sila 14,51 mil. z toho: polnohospodárstvo 65%, služby a vláda 16%,
priemysel a obchod 19%
Rozpocet príjmy: 269 mil., výdavky: 244 mil.vrátane výdavkov na kapitál 24 mil.
(všetko v USD)
Priemysel tažba, spracovanie nerastov, spotrebný tovar (textílie, obuv, cigarety,
potraviny), cement, diamanty
Produkcia elektrickej enrigie 5,74 mld. kWh
pevné palivá 2,61%, hydro 97,39%
Spotreba elektrickej energie 5.488 mld. kWh
Elektrická energia - export 150 mil. kWh
Elektrická energia - import 300 mil. kWh
Polnohospodárstvo káva, cukor, palmový olej, kaucuk, caj, chynín, maniok (tapiok),
banány, korenová zelenina, kukurica, ovocie, drevo
Export 530 mil. USD 1998 diamanty, med, káva, kobalt, ropa -52%, USA 14%, JAR
9%, Fínsko 4%
Import 460 mil. USD 1998 potraviny, tažobné a iné stroje, dopravné prostriedky, palivo
JAR 25%, Benelux 14%, Nigéria 7%, Kena 5%, Cína
Vonkajší dlh 12,3 mld. USD
Ekonomická pomoc 195.3 mil. USD
Použitá Literatúra:
1.,Lexikon Zemí 2000,kolektív autorov,Praha,2000
2.,Afrika Svetadiel poznania,kolektív autorov,Praha,1997
3.,Svet,kolektív autorov,Bratislava 1999.