Kúpna zmluva

Kúpna zmluva
DIEL 1 – VYMEDZENIE KÚPNEJ ZMLUVY
Vztahy vyplývajúce z kúpnych zmlúv patria medzi najcastejšie sa vyskytujúce
obcianskoprávne a obchodnoprávne vztahy. Kúpne zmluvy sa uzatvárajú bežne casto
bez uvedomenia si ich právneho významu a práv a povinností, ktoré z nich vyplývajú
pre obe zmluvné strany.
Kúpna zmluva je zmluva, z ktorej vznikne predávajúcemu povinnost predmet kúpy
kupujúcemu odovzdat do vlastníctva, a kupujúcemu povinnost predmet kúpy prevziat a
zaplatit zan predávajúcemu dohodnutú cenu. Základné ustanovenia
V kúpnej zmluve musia byt vymedzené jej podstatné, zákonom stanovené casti. Musia
byt v nej urcené zmluvné strany – predávajúci a kupujúci, a to presne a úplne ich
obchodným menom podla zápisu v živnostenskom, prípadne obchodnom registri. V
zmluve by malo byt uvedené aj identifikacné císlo – ICO a sídlo predávajúceho a
kupujúceho. Ak nemá sídlo, je potrebné uviest miesto podnikania alebo bydlisko. Ak
podnikatelia nekonajú osobne, malo by byt v zmluve uvedené kto je oprávnený za
zmluvné strany konat, a ak koná na základe splnomocnenia, malo by byt súcastou
zmluvy.
Dalšou náležitostou je urcit predmet kúpy – t.j. vec urcená jednotlivo alebo podla
druhu, vec urcená úhrnom, vec hromadná, vec celá alebo spoluvlastnícky podiel k nej a
byt alebo nebytový priestor (ak je kúpna zmluva uzatváraná medzi dvoma fyzickými
osobami podla obcianskeho zákonníka), prípadne hnutelná vec alebo tovar (v prípade
uzatvárania zmluvy na základe obchodného zákonníka). Predmet kúpy musí byt urcený
bud individuálne, alebo druhovo vrátane množstva. Samostatne nemožno predat súcast
veci. Príslušenstvo má povahu veci a môže byt predmetom kúpy za predpokladu, že z
veci na to, aby sa s hlavnou vecou trvalo užívala, kúpna zmluva o prevode hlavnej veci
sa týka i tohoto jej príslušenstva. Je preto dôležité z hladiska právnej istoty, aby v
kúpnej zmluve boli výslovne uvedené i príslušenstvá hlavnej veci.
Predmetom kúpy môžu byt aj prírodné sily, ak sú ovládatelné a slúžia potrebe ludí
(napr. plyn, voda, elektrina), tiež práva alebo iné majetkové hodnoty, pokial to ich
povaha pripúšta. Nemožno však predat veci nescudzitelné a peniaze, s výnimkou
cudzích penazí, ktoré môžu byt predmetom kúpy. Rovnako možno kúpit cenné papiere.
Vec ako predmet kúpy nemusí existovat už v case uzavretia kúpnej zmluvy. Možno
kúpit i veci, ktoré len vzniknú v budúcnosti (napr.
budúcu úrodu) a to bud tak, že kupujúci sa zaviaže zaplatit len za veci, ktoré mu
predávajúci skutocne odovzdá alebo tak, že kupujúci slúbi zaplatit urcitú cenu za veci,
ktoré majú vzniknút v budúcnosti, bez ohladu na ich skutocné množstvo a kvalitu.
Na základe kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu záväzok previest vlastnícke právo na
kupujúceho a kupujúcemu zaplatit za toto vlastnícke právo predávajúcemu zmluvne
dohodnutú cenu. Kúpna cena nemusí byt súcastou zmluvy, ak zmluvné strany prejavia
vôlu uzavriet túto zmluvu bez udania tejto náležitosti. Ak sa tak dohodnú, je kúpna
cena platná a kupujúci musí zaplatit cenu urcenú podla § 448 Obch. zákonníka. Kúpna
cena podla Obcianskeho zákonníka sa taktiež urcuje dohodou, avšak zmluvná volnost
úcastníkov je v tomto smere obmedzovaná povinnostou dojednat kúpnu cenu v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri nedovolenom odchýlení sa od ceny
urcenej všeobecne záväznými právnymi predpismi je kúpna zmluva v rozsahu, v
ktorom odporuje týmto predpisom neplatná. Ide tu o relatívnu neplatnost, ku ktorej
možno prihliadat len vtedy, ak sa ten, kto je zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.
Právo dovolat sa relatívnej neplatnosti zmluvy sa premlcuje, pricom premlcacia doba je
trojrocná a plynie odo dna uzavretia kúpnej zmluvy
Ak zmluva zahrna dodanie tovaru ako aj záväzok strany, ktorá má dodat tovar, že
vykoná urcité cinnosti alebo montáž bez ohladu na množstvo a význam vecí, ktoré
kupujúca strana dodala, bude potrebné považovat takúto zmluvu za zmluvu o dielo.
Podla obcianskeho zákonníka je kúpna zmluva je zásadne zmluvou neformálnou,
možno ju uzavriet písomne, ústne i konkludentne. Písomná forma sa vyžaduje iba v
prípadoch, ak predmetom zmluvy je nehnutelnost, ak to vyžaduje osobitné ustanovenie
zákona, alebo na písomnej forme sa dohodli úcastníci. Nedostatok písomnej formy
zmluvy, týkajúcej sa nehnutelnosti, má za následok jej absolútnu neplatnost.
DIEL 2 – POVINNOSTI PREDÁVAJÚCEHO
V tomto paragrafe sú vymedzené povinnosti predávajúceho tak, že má povinnost
dodat tovar v súlade so zmluvou alebo zákonnými ustanoveniami, povinnost odovzdat
doklady vztahujúce sa na tovar, dohodnuté v zmluve spôsobom na akom sa strany
dohodli alebo urcenom zákonom a povinnost previest vlastnícke právo, resp. umožnit
kupujúcemu vlastnícke právo nadobudnút.
Dodanie tovaru
Ak v zmluve nie je konkrétne miesto plnenia dohodnuté, dôjde k dodaniu tovaru jeho
odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu kupujúcemu, ak sa odosielatel na
odoslanie tovaru v zmluve zaviazal. Môže sa stat, že tovar bude potrebné dopravit
tretej osobe, najmä vtedy, ak pôjde o tratovú dodávku. v takom prípade tretia osoba,
ako konecný príjemca tovaru, si môže svoje práva uplatnit z prepravnej zmluvy
rovnako ako kupujúci.
Miestom plnenia je sídlo predávajúceho, ak je právnickou osobou, prípadne miesto
podnikania alebo organizacnej zložky.
Ak fyzická osoba nemá miesto podnikania, je rozhodujúce jej bydlisko. Ide tu o
doplnenie podmienky vcasného oznámenia miesta kde bude možné s tovarom
nakladat. Organizacnou zložkou môže byt odštepný závod alebo organizacná zložka
zahranicnej osoby, prípadne prevádzkaren. Miesto organizacnej zložky predávajúceho
je miestom plnenia, len ak toto miesto vcas oznámi predávajúci kupujúcemu
Ked predávajúce nedostatocne oznací zásielku tovaru, je tovar dodaný už odoslaním
len vtedy, ak predávajúci splní oznamovaciu povinnost a bez zbytocného odkladu
oznámi kupujúcemu, ktorý tovar, akého druhu, v akom množstve a kedy pre neho
odoslal. Ak tak neurobí, k dodaniu tovaru dôjde až jeho faktickým odovzdaním
dopravcom kupujúcemu.
Zo zákona vyplýva aj cas plnenia, ktorý môže byt urcený v zmluve bud presným
dátumom, alebo lehotou, ktorá je poskytnutá predávajúcemu a pocas ktorej môže plnit
kedykolvek. Ak by právo urcit den dodania v rámci urcenej lehoty patrilo podla zmluvy
alebo s prihliadnutím na úcel zmluvy kupujúcemu, urcuje konecný termín plnenia v
rámci urcenej lehoty kupujúci.
V prípade, že si strany nedohodli zaciatok lehoty na plnenie, zacne táto plynút odo dna
uzavretia zmluvy. Tiež je urcený zaciatok lehoty na splnenie povinností kupujúcim, aby
sa tým zabránilo skráteniu lehoty pre predávajúceho.
V prípade, že predávajúci dodá tovar predcasne, má kupujúci právo bud plnenie
prevziat, alebo ho má právo odmietnut.
Zákon definuje aj urcenie casu plnenia výrazmi:
a) zaciatkom obdobia – prvých 10 dní tohto obdobia
b) v polovice mesiaca – od 10. do 20. dna mesiaca
c) v polovici štvrtroka – druhý mesiac štvrtroka
d) koncom obdobia – posledných 10 dní obdobia
e) ihned – 2 – 10 dní podla druhu tovaru
Pred týmito diapozitívnymi ustanoveniami, ktoré obsahujú interpretacné pravidlá
potrebné pre urcenie doby dodania, majú prednost obchodné zvyklosti a ustálená
obchodná prax, ktorá obvykle vyplýva zo spôsobu, akým obchodovali obe strany
predtým.
Tento paragraf doplna ustanovenia Obch. zákonníka a upravuje situáciu, kedy je
predávajúci povinný aj bez vyzvania kupujúceho plnit, inak by sa dostal do omeškania.
Lehota na plnenie v danom prípade plynie už od uzavretia zmluvy. Tovar musí byt
dodaný na miesto dodania.
Doklady vztahujúce sa na tovar
Doklady potrebné na prevzatia a užívanie tovaru sú doklady, ktoré musí predávajúci
odovzdat kupujúcemu.
Sú nimi prepravné doklady – prepravná zmluva, nákladný list, dodací list a pre užívanie
ako návod na montáž, na údržbu, na použitie.
Zákon okrem dokladov potrebných na prevzatie definuje aj doklady potrebné k tomu,
aby bolo možné tovar užívat. Ich odovzdanie sa predpokladá spolocne s tovarom, ak
zmluva neurcuje inak. Mali by byt preto odovzdávané v tom istom mieste, kde je
odovzdávaný tovar a tiež aj v tom istom case. Ak sú doklady vadné, považujú sa ich
vady za vady tovaru. Odstránenie vád dokladov nevylucuje právo na náhradu škody.
Ak je predmetom kúpnej zmluvy dovezený tovar, ktorý nie je ešte preclený, je
predávajúci povinný odovzdat doklady potrebné na prevzatie tovaru alebo na volné
nakladanie s týmto tovarom kupujúcemu v mieste platenia kúpnej ceny, ak sa tak
zmluvné strany dohodli (inak miesto dodania je miesto podnikania alebo bydlisko
kupujúceho).
Cas plnenia je potrebné stanovit tak, aby kupujúci mohol tovar prevziat, volne s ním
nakladat a bez zbytocného odkladu ho preclit. Ak doklady neodovzdá predávajúci
kupujúcemu vcas, dostane sa do omeškania nielen s dodaním dokladov, ale aj tovaru,
pretože sú to také doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a nakladanie s tovarom.
Množstvo, akost, vyhotovenie a obal tovaru
Zákon podrobnejšie upravuje podmienky riadneho a vcasného splnenia povinnosti
dodat tovar z hladiska množstva, akosti, vyhotovenia a balenia, pricom prednost pred
dalšími urceniami má zmluva. Za kritérium akosti považuje zákon najmä úcel
sledovaný kúpnou zmluvou a pre prípad, že si úcel strany nedohodli je rozhodujúci
úcel, pre ktorý sa spravidla takýto tovar užíva. Otázka spôsobu balenia a obalov by
mala byt dohodnutá medzi stranami v zmluve. Ak strany spôsob balenia nedohodli, je
predávajúci povinný tovar zabalit vhodným spôsobom s prihliadnutím na povahu
prepravovaného tovaru a tiež na spôsob prepravy.
V kúpnej zmluve musí byt urcené množstvo, ktoré má predávajúci kupujúcemu dodat,
aby splnil záväzok zo zmluvy riadne. Ak ale strany dohodnú množstvo len približne, má
predávajúci právo urcit presné množstvo sám, iba ak sa obe strany v kúpnej zmluve
dohodli, že množstvo tovaru urcí kupujúci. Rozsah odchýlky bud vyplynie zo zmluvy
alebo zo zákona. Podla zákona je prípustná 5 percentná odchýlka medzi množstvom
tovaru urceným v zmluve a množstvom skutocne dodaným. Urcenie množstva podla
predchádzajúcej praxe medzi zmluvnými stranami má prednost pred obchodnými
zvyklostami a až potom nasleduje aplikácia zákonom stanovenej odchýlky. Kúpna cena
musí korešpondovat so skutocne dodaným tovarom, ak sa zmluvne strany nedohodli
inak.
Vady tovaru
Povinnost predávajúceho je splnená vtedy, ak bolo plnenie uskutocnené riadne, t.j.
bez vád a vcas.
Vadným plnením je také plnenie, ktoré je iné, než dohodnuté. Rovnako môže byt vadou
tovaru, ak doklady potrebné na užívanie tovaru, napr. technická dokumentácia
nezodpovedá dodanému typu výrobku. O vadné plnenie neide vtedy, ak predávajúci
dodá menšie množstvo tovaru, ktoré v sprievodných dokladoch riadne vyznací.
Zodpovednost predávajúceho za vady je obmedzená vtedy, ak na výrobu tovaru, ktorý
má vyrobit, použije urcité veci, ktoré mu dodá kupujúci. Rovnako nezodpovedá za
vady, ak pri vynaložení odbornej starostlivosti predávajúci zistí, že vec nie je vhodná
pre ním vyrábaný výrobok, avšak kupujúci na jej použití trvá.
Predávajúci sa môže zbavit svojej zodpovednosti za vady, ak síce pôjde o vady, o
ktorých kupujúci vedel alebo musel vediet, ale budú sa dotýkat takých vlastností
tovaru, ktoré boli dohodnuté. So súhlasom kupujúceho môže dodat tovar predávajúci
ešte pred uplynutím doby urcenej na dodanie. Súhlas môže byt urobený písomne a aj
konkludentne (prevzatím tovaru). Ak však je takto predcasne dodaný tovar vadný, má
právo volby odstránenia vád predávajúci, a to až do doby ustanovenej pre dodanie
tovaru, pretože kupujúci má právo na tovar bez vád už v dobe urcenej na plnenie.
V zákone je zakotvená povinnost pre kupujúceho prehliadnut tovar v závislosti od jeho
povahy s odbornou starostlivostou, aby mohol zistit co najskôr tzv. zrejmé vady. Ak
teda kupujúci preberá tovar priamo od predávajúceho, musí ho prezriet v case jeho
odberu. Ak tak neurobí, neskôr bude musiet preukázat, že tovar mal vady už v case
prechodu nebezpecenstva. Ak sa uskutocnuje dodanie tovaru prostredníctvom
dopravcu, môže byt kontrola tovaru odložená do doby, ked je tovar dovezený do
miesta urcenia. Kupujúci je povinný oznámit predávajúcemu zistené vady okamžite bez
zbytocného odkladu. Ak kupujúci neoznámi vady vcas, nenastáva zánik práv, len sa
jeho právo znacne oslabilo tým, že sa stáva nevymáhatelným, ak v súdnom konaní
alebo rozhodcovskom konaní vznesie predávajúci námietku premlcania .Ak vady
kupujúci oznámil vcas, musí si ich uplatnit v 4-rocnej premlcacej lehote od odovzdania
tovaru na súde. Strany sa ale v zmluve môže dohodnút na inej lehote pre oznámenie
vád tovaru.
Záruka za akost
Zodpovednost za záruky znamená, že predávajúci zodpovedá nielen za vady, ktoré má
tovar v okamihu prechodu nebezpecenstva, ale aj za vady, ktoré zistí neskôr, a to v
priebehu zárucnej lehoty.
Pre záruku je zakotvená písomná forma a môže byt dohodnutá priamo v zmluve alebo
je poskytnutá z zárucnom liste, kde bude uvedená hlavne dlžka zárucnej doby, dlžka
trvanlivosti alebo použitelnosti.
Zaciatok behu zárucnej doby je rozdielny podla toho, ci zacne plynút odo dna dodania
tovaru alebo odo dna dôjdenia tovaru do miesta urcenia. Plynutie zárucnej doby bude
pozastavené, ak kupujúci pre vady nemôže tovar užívat, avšak len za predpokladu, že
kupujúci vady tovaru vcas oznámil predávajúcemu a zároven si svoje práva zo
zodpovednosti za vadné plnenie uplatnil vcas aj na súde.
Ak má výrobok alebo tovar vady, ktoré kupujúci zistil v zárucnej dobe, avšak boli
spôsobené vonkajšími udalostami (napr. živelné katastrofy), nie je možné hovorit o
vade plnenia.
Právne vady tovaru
Ak tretia osoba je vlastníkom alebo má záložné právo, prípadne právo k nehmotnému
statku, ako právo priemyselné alebo autorské a predávajúci takýto zatažený tovar
predá, hovoríme, že tovar má právne vady iba vtedy, ak kupujúci o takomto práve
tretej osoby vedel v case uzavretia kúpnej zmluvy a s takýmto obmedzením súhlasil.
Rovnako má právne vady tovar, ak predávajúci nevedel, že tovar, ktorý predáva je
zatažený právom tretej osoby, vyplývajúcim z práv priemyselného alebo duševného
vlastníctva. Tovar má tiež práve vady vtedy, ak predávajúci už v case uzavretia zmluvy
vedel alebo vediet musel, že právo tretej osoby požíva právnu ochranu v sídle
kupujúceho. Predávajúci nezodpovedá za právne vady, ak kupujúci v case uzavretia
zmluvy vedel o tom, že tovar má takého právne vady.
Nároky z vád tovaru
Pri úprave nárokov z vád tovaru zákon rozlišuje podstatné a nepodstatné porušenie
zmluvy. Pri podstatnom porušení zmluvy má právo volby kupujúci a môže žiadat
ktorýkolvek z nárokov, t.j. odstránenie vád dodaním náhradného tovaru, odstránenie
vád opravou tovaru, zlavu z kúpnej ceny alebo odstúpit od zmluvy. Podmienkou je, aby
si nárok zvolil vcas, t.j. spolu s oznámením vád alebo bez zbytocného odkladu po tomto
oznámení, inak by mal práva len ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Ak vznikne
kupujúcemu v dôsledku vadného plnenia škoda, bude mat právo nielen na jej náhradu,
ale aj na zmluvnú pokutu, ak bola medzi stranami dohodnutá.
Ak došlo k porušeniu zmluvy nepodstatným spôsobom a plnenie bolo vadné, nemá
kupujúci právo od zmluvy odstúpit. Má teda právo volby obmedzené len na dodanie
chýbajúceho tovaru, odstránenie vád a zlavu z kúpnej ceny. Ak chce predávajúci vady
odstránit a kupujúci neoznámil, že si uplatnuje právo na zlavu z kúpnej ceny a
nestanovil ani lehotu na odstránenie vád, môže ju urcit predávajúci a kupujúci stráca
právo volby.
Ako pri podstatnom, tak aj pri nepodstatnom porušení zmluvy, musí mat predávajúci
primeranú lehotu na odstránenie vád, ak kupujúci právo volby využil.
Uplatnit si iné nároky z vád môže okrem návrhu na náhradu škody a zmluvnú pokutu
iba vtedy, ak predávajúci oznámi kupujúcemu, že vady v ním stanovenej lehote
neodstráni. Kupujúci nemá právo sám si vady tovaru odstránit a to ani na úcet
predávajúceho.
Povinnost vrátit dodaný tovar vznikne vtedy, ak kupujúci od zmluvy odstúpil a tiež v
prípade, ak predávajúci dodal kupujúcemu náhradný tovar. Kupujúci tak musí urobit
len vtedy, ak ho o vrátenie tovaru predávajúci požiadal. Tovar kupujúci vráti na
náklady predávajúceho. Ak kupujúci nemôže vrátit tovar v pôvodnom stave, bude
povinný nahradit predávajúcemu hodnotu nevráteného tovaru, inak by došlo u
kupujúceho, ktorý obdrží od predávajúceho náhradný tovar, k bezdôvodnému
obohateniu.
Kupujúcemu vzniká právo na zlavu z ceny vždy, ked vznikne zodpovednost za vady.
Zákon upravuje možnost jednostranného zapocítania zlavy s kúpnou cenou, ak
kupujúci vady vcas predávajúcemu oznámil (inak len so súhlasom predávajúceho).
Kupujúci nemá povinnost platit súcast kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala zlave z ceny,
a to až dovtedy, pokial predávajúci neodstráni vady tovaru. Ide o prípady, ked si
kupujúci zvolí odstránenie vád opravou alebo náhradnou dodávkou a na to má
predávajúci primeranú lehotu. Kupujúci nemá po poskytnutí zlavy z ceny nárok na ušlý
zisk z toho dôvodu, že kúpil tovar s nižšou kvalitou.
Ak kupujúci vcas neoznámi vady, má to za následok nielen nevymáhatelnost práv zo
zodpovednosti, ale tiež zánik práva od zmluvy odstúpit. Ak kupujúci odstúpi od zmluvy
oprávnene, má povinnost vrátit celé plnenie, ktoré do tejto doby prevzal. Úcinky
odstúpenia nenastanú, ak kupujúci nie je schopný plnenie vrátit alebo ho nemôže vrátit
v rovnakom stave ako ked ho obdržal. Ak kupujúci predtým, než zistil vady, tovar alebo
jeho cast predal, spotreboval alebo ho pozmenil, má povinnost zbytok tovaru vrátit a
predávajúcemu vydat prospech, ktorý z predaja a zo spotrebovania tovaru získal.
Dodanie väcšieho množstva tovaru
Ak dodá predávajúci väcšie množstvo tovaru než strany v zmluve dohodli, ide tiež o
vadné plnenie. Kupujúci má právo prebytocný tovar odmietnut alebo ho prijat v celom
rozsahu alebo len v casti. Ak kupujúci prijme tovar väcšieho rozsahu má sa za to, že s
plnením väcšieho množstva súhlasí. Aj za tovar navyše dodaný musí zaplatit kúpnu
cenu v takej výške ako bola medzi stranami dohodnutá.
ODDIEL 3 – NADOBUDNUTIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA
K odovzdaniu tovaru dochádza vtedy, ak ho kupujúci fyzicky od predávajúceho
preberie. Ak je tovar dodávaný prostredníctvom dopravcu, ked ho fyzicky od dopravcu
v mieste urcenia prevezme.
Pri odosielaní tovaru prostredníctvom prvého dopravcu bude rozhodný obsah
prepravnej zmluvy preto, aby bolo zrejmé, v ktorom momente získa kupujúci právo
nakladat s tovarom. Kupujúci môže nadobudnút vlastnícke právo ešte pred odovzdaním
tovaru, napr. na základe náložného listu.
V kúpnej zmluve môžu zmluvné strany urcit, že vlastnícke právo prejde na kupujúceho
nie v case prevzatia tovaru, ale až po zaplatení kúpnej ceny.
ODDIEL 4 – POVINNOSTI KUPUJÚCEHO
Kupujúci je povinný zaplatit kúpnu cenu a tovar dohodnutý v zmluve prevziat.
Kupujúci má povinnost zaplatit tú cenu, na akej sa s predávajúcim dohodol. Cena je
bud dohodnutá, alebo je stranami dohodnutý spôsob, akým bude urcená. Pri urcovaní
spôsobu výpoctu ceny sa bude prihliadat na cas uzavretia kúpnej zmluvy,
porovnatelnost tovaru a dohodnuté podmienky.
Miesto, v ktorom má kupujúci zaplatit kúpnu cenu by malo byt dohodnuté v kúpnej
zmluve. Toto ustanovenie sa týka prípadov, ked sa má kúpna cena platit v hotovosti pri
odovzdaní tovaru, alebo pri odovzdaní dokladov. Ak má byt cena platená v hotovosti pri
odovzdaní tovaru, zaplatí sa bud dopravcovi, pošte, alebo zasielatelovi, ktorý zásielku
kupujúcemu vydáva.
Ak zo zmluvy nevyplýva nieco iné, povinnost kupujúcemu zaplatit kúpnu cenu vzniká
vtedy, ak predávajúci umožní kupujúcemu nakladat s tovarom. Dáva tiež
predávajúcemu právo odmietnut odovzdanie tovaru alebo dokladov, dokial mu kupujúci
nezaplatí kúpnu cenu.
Povinnost prevziat tovar je, okrem povinnosti zaplatit kúpnu cenu, základnou
povinnostou, ktorú kupujúci má. Odmietnutie tovaru podla tohto ustanovenia musí
umožnit zákon, ale tiež aj zmluva.
Už v kúpnej zmluve môžu strany dohodnút, aby kupujúci dodatocne urcil jednostranne
formu, velkost alebo vlastnosti tovaru. Ak kupujúci v dohodnutej lehote neurcí formu,
velkost alebo vlastnosti tovaru, dáva zákon túto možnost predávajúcemu. Ten však
musí tieto špecifiká oznámit kupujúcemu a ak sa kupujúci v lehote urcenej
predávajúcim nevyjadrí, je špecifikácia urobená predávajúcim záväzná.
Kupujúci nie je povinný zaplatit cenu tovaru, ak predávajúci od zmluvy odstúpi. Týmto
krokom predávajúceho zaniká záväzkový vztah a tým aj povinnost kupujúceho platit
kúpnu cenu.
ODDIEL 5 – NEBEZPECENSTVO SKODY NA TOVARE
Nebezpecenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho ak má prevziat tovar
priamo od predávajúceho, alebo ak mu ho predávajúci dovezie do sídla a kupujúci ho
odmietne prevziat. Nebezpecenstvo škody na tovare, ktorý kupujúci prevezme od inej
osoby, než predávajúceho môže prejst na kupujúceho len v case dohodnutom pre
dodanie tovaru alebo aj neskôr, nie však pred touto dobou.
Ide o prípady, ked má byt tovar podla zmluvy vyrobený inou osobou, než predávajúcim
a kupujúci si musí íst tovar prevziat k nej priamo do výroby alebo na sklad. Pri
preprave tovaru dopravcom, prechádza nebezpecenstvo škody na tovare už momentom
odovzdania zásielky dopravcovi, kedy predávajúci tovar podla zmluvy dodá, aj ked
kupujúci s ním nemôže ešte nakladat.
Prechod nebezpecenstva si môže strany dohodnút len pri tovare urcenom jednotlivo.
Nevylucuje aj možnost dohodnút prechod nebezpecenstva pri tovare urcenom druhovo,
ak je dostatocne rozlíšený a uložený oddelene od iného tovaru. Nie je možné dohodnút
prechod nebezpecenstva škody na tovare, ktorý nie je individualizovaný.
Kupujúcemu nezaniká povinnost zaplatit kúpnu cenu, ak nesie nebezpecenstvo škody
na tovare a nastane škoda, ktorá nie je dôsledkom protiprávneho konania
predávajúceho. Kupujúci nemá teda povinnost platit kúpnu cenu, ak ku škode došlo po
prechode nebezpecenstva, ak dôvodne žiada náhradnú dodávku tovaru od
predávajúceho alebo ak od zmluvy odstúpil. Ak teda kupujúci oprávnene od zmluvy
odstúpi, prípadne žiada náhradu plnenia z dôvodu vadného plnenia predávajúcim,
nebezpecenstvo škody na tovare na neho neprechádza a nemá preto ani povinnost
poskytnút predávajúcemu náhradu za znehodnotený tovar.
ODDIEL 6 – UCHOVANIE TOVARU
Predávajúci má povinnost urobit opatrenia na to, aby zabezpecil ochranu tovaru a
predišiel tak možnému vzniku škody, a to aj napriek tomu, že v omeškaní je kupujúci,
pretože si tovar neprevzal. Avšak tým, kto znáša nebezpecenstvo škody na tovare je
kupujúci a nie predávajúci a táto doba zacína plynút dnom zaciatku omeškania.
Uskladnit tovar je možné na základe zmluvy o skladovaní. Takúto zmluvu môže
predávajúci uzavriet so skladovatelom s tým, že za uskladnenie musí zaplatit skladné.
Tá strana, ktorá je v omeškaní bude povinná skladné a prípadne aj iné náklady,
vzniknuté v súvislosti s uskladnením, zaplatit.
V prípade, že uskladnený tovar podlieha rýchlemu znehodnoteniu, má strana, ktorý
daný tovar skladuje, povinnost predat a zo sumy predaja si zapocíta sumu
zodpovedajúcu primeraným nákladom za vykonané opatrenia na uchovanie tovaru a v
súvislosti s predajom. Predaj tovaru sa uskutocnuje totiž na tarchu tej strany, ktorá je
v omeškaní. Zvyšok z výtažku predaja za tovar je povinná strana druhej strane
zaplatit.
ODDIEL 7 - OSOBITNÉ USTANOVENIA O NÁHRADE SKODY
Toto ustanovenie sa týka prípadov, ked po odstúpení od zmluvy nedôjde k
náhradnému obchodu, pricom predmetom tejto zmluvy je tovar, ktorý má bežnú cenu,
t.j. cenu, za ktorú sa predáva.
Škoda, na ktorú má právo tá strana, ktorá od zmluvy odstúpila bude predstavovat
rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú si strany v zmluve dohodli, a touto bežnou cenou.
Bežnou cenou, s ktorou sa má dohodnutá cena porovnat, je cena, za ktorú sa tovar v
case skutocného dodania tovaru, prípadne v case odstúpenia, predával.