Kultúra Inkov

Inkovia - "Deti Slnka" je ďalšia slávna indiánska civilizácia. Rozprestierala sa prevažne v pohoriach Ánd na území dnešného Peru, Bolívie a zasahovala až do Ekvádoru.

Inkovia - "Deti Slnka" je ďalšia slávna indiánska civilizácia. Rozprestierala sa prevažne v pohoriach Ánd na území dnešného Peru, Bolívie a zasahovala až do Ekvádoru.

Inkovia boli taktiež výbornými staviteľmi. Stavali budovy, ktoré zemetraseniam odolávajú dodnes. Väčšinou stavali budovy lichobežníkového tvaru. Ich najznámejšie mesto na hore Machu Picchu je akoby symbolom sily a vzdoru Inkov, strážiace vstup do ich posvätného údolia Urubamba. V skutočnosti však nie je mestom v pravom slova zmysle, pretože slúžilo skôr ako náboženské stredisko, v ktorom sa uskutočňovali dôležité obrady. Postavili ho na celkom neprístupnom mieste a zostalo skryté pred očami dobyvateľov. Nikdy sa nikomu nepodarilo toto mesto dobyť a objavené bolo až v roku 1911.

Inkovia používali dodnes nerozlúštené písmo - uzlové písmo "kipa". Pozostávala s rôznych farebných šnúrok, na ktorých boli uzlíky. V tejto dobe boli Inkovia najvyspelejším národom.

Inkovia sa vyvíjali súčasne s Aztékami bez toho, aby sa ovplyvňovali. Inka bol boh Slnka. Inkami sa nazývali aj všetci vládcovia, ktorí na Zemi plnili úlohu zástupcu boha. Podľa posledných významných archeologických nálezov vieme aj o mumifikácii mŕtvych Inkov. Našla sa totiž asi tisícka múmií ľudí, ktorí boli mumifikovaní spôsobom podobným tomu egyptskému. Ako dospeli k takémuto postupu zrejme zostane záhadou.

Kultúrna vyspelosť Inkov
Inkovia boli okrem iného aj výborní pestovatelia. Ich hlavnými plodinami boli kukurica, zemiaky a kakao. V horách chovali lamy ako ťažné zvieratá. Vystavali terasovité políčka. Kukuricu vyšľachtili z drobnej bezvýznamnej rastlinky. Obchodníci ich plodiny neskôr šírili po celom svete.
Vynikali v lekárstve, astrológii, matematike a geometrii. Vyrábali bronz a kopali podzemné šachty, z ktorých ťažili zlato a striebro. Stavali mohutné lichobežníkové paláce a chrámy. Spájali ich bez použitia spojovacieho materiálu. Hrany kameňa vybrúsili do presných tvarov, aby zapadali do seba a tým vytvorili múr.

Lekárstvo bolo na vysokej úrovni. Lekármi boli šamani, ovládajúci liečivú silu prírody a rôzne zaklínadlá. Prevádzali aj chirurgické zákroky, pri ktorých niekedy využili aj prírodné látky s účinkami podobnými narkóze.

Zánik civilizácie Inkov
Ani Inkovia sa však nevyhli ťažkým bojom. Roku 1525 zomrel jedenásty Inka Huayna Cápac. Jeho rozsiahla ríša sa rozprestierala v dĺžke 4 000 kilometrov. Potomkovia sa škriepili o moc. Zákonitý syn Huascar sídlil v meste Cuzco a jeho nevlastný brat Atahualpa v Quite. V strašnej bitke Huascar prehral a stal sa zajatcom Atahualpu. Keď sa španielsky konquistador Francisco Pizarro vylodil na pobreží, občianska vojna v ríši Inkov vrcholila. Bol to triumf pre dobyvateľov. Uplatnilo sa príslovie: "Kde sa dvaja bijú, tam tretí víťazí."
Keď zajali Atahualpu ponúkol za seba vysoké výkupné - päťtisíc kíl zlata a jedenásťtisíc kíl striebra. Podľa niektorých legiend to bola miestnosť plná pokladov. Pizarro však slovo nedodržal. Atahualpa dokonca prešiel na kresťanskú vieru, ale to mu život nezachránilo. Len sa „zmiernil trest smrti“, z upálenia na uškrtenie.
Hlavné mesto Cuzco, ktoré malo vtedy 100 000 obyvateľov, bolo vyplienené a roku 1535 sa novým hlavným mestom Peru stala Lima. Bol dosadený aj nový Inka menom Manco Cápac. Aj keď ho dosadili na trón dobyvatelia, čoskoro "vyložil karty" a dal znamenie k povstaniu.

Španieli Inkom ukradli až neuveriteľných 25 ton zlata a striebra. V Andách odpor pokračoval za vlády Manca Cápaca II. a jeho nástupcov až do popravy posledného Inku Tupac Amara I. roku 1572. O dve storočia neskôr sa potomok menom Tupac Amaru II. postavil do čela boja proti koloniálnemu poriadku.

Schovaní v džungli
Žili tu aj také kmene, ktoré boli síce menej významné, ale za to si ich dlho nikto nepodmanil. Boli to napríklad Araukánci v Chile, Chichimékovia na severe Mexika, alebo Toltékovia. Tieto menšie kmene, ukryté hlboko v džungli, v tej dobe možno ani netušili, aké krviprelievanie a vojny sa dejú naokolo.

Z histórie Indiánov sa nám toho veľa nezachovalo, hlavne kvôli bezhlavému ničeniu prisťahovalcov. Tí pokladali všetko indiánske za pohanské, a preto, čo sa dalo pálili a búrali. Dnes je z historického hľadiska nesmierne cenný každý kúsok z dejín týchto národov.

Skutoční objavitelia Ameriky
Veľmi zaujímavou informáciou je však skutočnosť, že ozajstní objavitelia Ameriky a teda predkovia Indiánov pochádzajú zo Severnej Ázie z obdobia z pred viac ako 30 000 rokmi. Za jasného počasia je možno z Ázie pozorovať vrcholky Aljašských vrcholkov hôr. Pás mora medzi týmito dvoma pevninami má okolo 80 kilometrov. Dôkazom prechodu človeka cez zamrznutý Beringov prieliv sú pre nás jaskynné maľby mamutov v Périgordskych jaskyniach v Argentíne.

Boli to teda lovci mamutov, ktorí sa vtedy po zamrznutej "ceste" dostali na územie dnešnej Aljašky, stali sa skutočnými objaviteľmi Ameriky a celú ju osídlili od severu až po Ohňovú Zem. Je pravdepodobné, že sa človek dostal do Ameriky bez toho, aby si to uvedomil a to tak, že sledoval mamuty, ktoré sa neskôr dostali až k jazerám pri sopke Popocatépetl v Mexiku. Svedčia o tom pozostatky mamutov nájdených v tejto oblasti.
Neskôr sa k pobrežiu Ameriky doplavili Vikingovia. Podarilo sa to Islandskému vikingskému vodcovi Leifovi Erickksonovi o 500 rokov pred Kolumbom. Vikingovia sa vtedy dostali k pobrežiu Severnej Ameriky. Výnimočný tvar ich lodí im dovolil po moriach a riekach preplavovať sa aj do Ruska, Rumunska alebo k Stredozemnému moru. Z ich ciest sa zachovali archeologické nálezy zbraní a keramiky, ale aj ich legendy o objavných cestách.