Kultúra a etika práce manažéra

Kultúra a etika práce manažéra

Žijeme v 21. storočí, čo by nás všetkých, ale zvlášť ľudí zodpovedných za ďalší vývoj spoločnosti a jednotlivých organizačných celkov, teda manažérov, malo viesť k stále vyššej spoločenskej zodpovednosti za ich osud, cestou neustáleho zvyšovania kultúry a etiky práce všetkých ľudí a manažérov na všetkých stupňoch riadenia osobitne.

Kultúra všeobecne zahŕňa zložité vplyvy prostredia, vrátane vedomostí, zručností, hodnotovej orientácie, zákonov, morálky, etiky, viery, zvykov, postojov a schopností jedincov, členov danej spoločnosti. Kultúra obsahuje všetko učenie, správanie a zvyky, ktoré ľudia rozvíjajú pre potreby vzájomného spolužitia, uznávané hodnoty, postoje a presvedčenie o zákonnom a protizákonnom a pod., kultúra sa teda prejavuje v naučených spôsoboch správania ľudí v rodine, spoločnosti a v danom regióne.
Kultúra organizácie (organizačná kultúra) zahŕňa všetky jej aktivity, t.j. konanie a pôsobenie všetkých jej pracovníkov a zvlášť manažérov organizácie nielen v danej organizácii, ale aj mimo nej.
Organizačná kultúra je podporovaná troma praktikami:
- personálnym výberom – je orientovaný na uchádzača, ktorý vyhovuje stereotypom dobrého pracovníka,
- akciami vrcholového vedenia – pracovníci sledujú jednanie manažérov a všímajú si, kto je odmeňovaný, kto postupuje v organizačnej hierarchii a vytvárajú si tak vzory žiaduceho a úspešného správania,
- Socializácia – noví pracovníci sa učia normám a zvykom organizácie, čo nemusí byť vždy jednoduché.
Dôležitou súčasťou kultúry organizácie je aj etika správania manažérov.
Etika vyjadruje súbor pravidiel a princípov, ktoré uľahčujú rozlišovať medzi dobrým a zlým, správnym a nesprávnym. Zmyslom etických princípov je umožniť osobnosti, aby volila pri rozhodovaní takú možnosť vo svojom správaní, ktorá etike neodporuje. Čím viac dôsledky správania (rozhodovania) manažéra ovplyvňujú väčší počet ľudí, tým väčší význam nadobúda u neho etika správania.
Manažér sa musí rozhodovať (a to nielen v materiálnej rovine, ale i vo vzťahu k ľuďom) medzi splnením mnohých kritérií, etické z toho nevynímajúc. Vedúceho niekedy láka také rozhodnutie, ktoré by mu osobne prinieslo maximum osohu (korupcia – úplatkárstvo), avšak nemuselo by byť vhodné pre organizáciu (napr. poškodilo by povesť polície hlavne pri zatajovaní a zahladzovaní trestných činov, priestupkov a ďalších závažných porušení právnych noriem), ale tým ani pre spoločnosť ako celok.
Nejde iba o etiku osobnú, ale predovšetkým o etiku organizácie, inštitúcie a pod. Ide aj o morálnu povesť, ktorá musí byť zvyšovaná čestnosťou a spravodlivosťou manažérov a ich spolupracovníkov, teda všetkými príslušníkmi danej organizačnej jednotky.
Niektorí autori z hľadiska dodržiavania etických požiadaviek vyžadujú od konania manažéra:

Preferovať záujmy spoločnosti pred záujmami organizácie
Preferovať záujmy organizácie pred osobnými záujmami manažéra
Odhaľovať pravdu vo všetkých prípadoch organizačného i osobného správania.

Tieto princípy nehovoria o tom, ako si v praxi počínať. Manažér musí odhadovať ich relatívny osoh z hľadiska dopadu rozhodnutí pre spoločnosť, organizáciu a j seba v konkrétnych podmienkach. Etika úzko súvisí s morálkou.
Čo sa týka morálky, boli vyvinuté tri základné typy morálnych teórií:

- Prvá je teóriou ulity, ktorá navrhuje, aby plány a činnosti boli zvažované z hľadiska ich dôsledkov. Základnou myšlienkou tejto teórie je, že plány, resp. činnosti by mali byť vytvárané tak, aby prinášali čo najväčší úžitok čo najväčšiemu počtu ľudí.
- Druhá teória základných práv hovorí , že všetci ľudia majú základné práva, ako napr. právo slobody názorov, slobody slova a slobody konania.
- Treťou je teória práva, ktorá vyžaduje, aby tí, ktorí rozhodujú, boli vo svojom konaní vedení poctivosťou, spravodlivosťou a nestrannosťou.

Niektorí autori zdôraznili, že uvedené morálne teórie majú svoje silné a slabé stránky, čo ich podnietilo k zostrojeniu tzv. „rozhodovacieho stromu“, ktorý vyjadruje zdôvodnenie rozhodnutí manažéra z hľadiska dodržania etických princípov v rozhodovacom probléme.

Snahou každej organizácie by malo byť nielen vytvorenie, ale predovšetkým kontrola dodržiavania kódexu etického správania svojich zamestnancov, predovšetkým manažér. V súčasnom manažmente sa stále viac zdôrazňuje nutnosť dodržiavania určitých formálnych aj neformálnych pravidiel a noriem správania vedúcich, etiky a kultúry ich správania.
„ Sociálne zodpovedné konanie manažérov má úzke integračné väzby na etiku manažérskej práce.“
Štruktúra právnych, spoločenských noriem a hodnôt, ktoré platia, má veľký vplyv nielen na spoločenské prostredie, ale aj na výkonnosť a spokojnosť aj na účinnosť riadenia.