Kultúra, podstata a prvky kultúry

5. Kultúra, podstata a prvky kultúry
Kultúrna rozmanitosť
Kultúrna a sociálna zmena. Jej teórie

Kultúra, v ktorej žijeme, zásadne ovplyvňuje naše správanie. Do akej miery je bytosť biologická?

Kultúra
a) v najširšom slova zmysle je to všetko to, čo človek vytvoril.
b) relatívne integrovaný ( uzavretý ) celok, ktorý
c) zahŕňa správanie, činnosti a výtvory
d) určitého zoskupenia ľudí, pričom
e) toto správanie sa riadi normami a vzormi daného zoskupenia a
f) prenáša sa z generácie na generáciu.

Funkcia kultúry :
1. korekcia individuálneho správania sa
2. kultúra ovplyvňuje štýl správania, spôsob života, núka vzorce správania
3. funkcia identifikačná
4. odlíšenie určitého celku od iných
5. každá kultúra má jadrové, ťažiskové hodnoty, ktorými sa odlišuje od iných
6. zabezpečenie kontinuity kultúry


Kultúrne univerzálie a kultúrne špecifiká:
( nejaké ) ( konkrétne )
Sú určité spôsoby správania sú konkrétne spôsoby správania sa
Ktoré sú v nejakej podobe vlastné
Všetkým ľuďom na svete
( jazyk, dorozumievanie, strava,
uzatváranie manželstva, výmeny a spotreby
tovarov a hygiena)


Kultúra
1. historické hľadisko ( starovek, stredovek, antika, baroko )
2. geografické hľadisko ( iný kraj, iný mrav )
3. v rámci jedného systému rozmanitosť kultúry
 dominantná
 subkultúra
 kontrakultúra

Subkultúra - menšie zoskupenie ľudí, ktoré v zásade uznáva vzory a normy dominantnej kultúry, ale v určitých bodoch sa líši.

Kontrakultúra – je úplne v rozpore s dominantnou kultúrou


Prístup k hodnoteniu iných kultúr :

1. kultúrny etnocentrizmus
- povyšovanie svojej kultúry nad všetky ostatné kultúry


2. kultúrny relativizmus
- iné kultúry sú relevantné


Základné prvky kultúry:

1. materiálne
 architektúra, spotrebné predmety

2. nemateriálne ( duchovné )
 normy a hodnoty
základné vzorce a pravidlá správania sa ľudí v spoločnosti
majú formy príkazov, zákazov, odporúčaní a očakávaní
právne formy sú najjasnejšie definované


 vzory a ideály
 hrdinovia kultúry

 znaky a symboly
- sprostredkúvajú komunikáciu a interakciu prostredníctvom porozumenia ich významu

 konkrétne správanie

 zvyky, obyčaje, tradície, rituály, obrady
 etické normy


Kultúrna zmena :

Teória kultúrnej zmeny ( alebo kultúrneho vývoja ) označuje proces vznikania, premeny a zániku kultúr, alebo ich častí.


V sociokultúrnych systémoch existujú dva základné typy kultúrnych zmien:
a. endogénny ( vnútorné zmeny v rámci systému )
b. exogénny ( vonkajšie zmeny v rámci rôznych kultúr napr. akulturácia )

soc. zmena označuje podstatné zmeny soc. usporiadania spoločnosti, nevypovedá však o kvalite týchto zmien. Sú to predovšetkým zmeny v oblasti kultúry spoločnosti, zmeny jej soc. štruktúry, soc. správania ľudí, zmeny vzťahov medzi jednotlivcami, soc. skupinami a podobne.

Zdroje soc. zmeny – existuje tu zákl. sociologická otázka, že čo spôsobuje soc. zmeny. Za hlavné zdroje soc. zmeny môžeme pokladať tieto skutočnosti : prírodné prostredie, vývoj populácie, vedecko-technický pokrok a technologický rozvoj, kultúru, súťaženie(konkurencia) a konflikty v spoločnosti i medzi spoločnosťami, kolektívne správanie a soc. hnutia.

Prírodné prostredie – prežitie spoločnosti závisí od toho, ako sa dokáže prispôsobiť prírode a využiť ju vo svoj prospech. Náhle prírodné zmeny spôsobujú často spôsobujú významné soc. zmeny, neraz i zánik niektorých spoločenstiev.

Vývoj populácie – rast počtu obyvateľstva vedie k migrácii určitej spoločnosti a núti ich osídľovať nové územia. Pričom mnohé krajiny sa nedokážu prispôsobiť tempu rastu populácie a vyrobiť a distribuovať medzi svojich obyvateľov dostatok potravín a iných prostriedkov potrebných na prežitie, čo vedie k voj. Konfliktom, migrácii atď.. Rozdelenie sveta na bohatý sever a chudobný juh spôsobilo vznik rôznych ideológii ako nacionalizmus, islamský fundamentalizmus.

Vedecko-technický pokrok – taktiež spôsobuje vznik nových podmienok a situácií vo fungovaní spoločnosti, napr. priemyselná revolúcia v 19. storočí priniesla so sebou migráciu obyvateľstva do väčších miest, urbanizáciu, všeobecný rast životnej úrovne a zmenu v soc. štruktúre – vystriedanie tradičnej spoločnosti modernou spoločnosťou.

Kultúrne zmeny – najmä v oblasti poznatkov, hodnôt, názorov a ideológií, rozmach náboženstiev. Veľmi významným zdrojom soc. zmeny sú ideológie (liberalizmus, marxizmus, leninizmus, nacionalizmus, fašizmus, maoizmus), ktoré vyvolávajú soc. revolúcie a tiež rôzne politické zmeny.

Kolektívne správanie – ide často o davové a masové správanie ľudí v období napätia, kríz alebo dezorganizácie. Toto správanie samo o sebe nevyvolá soc. zmeny, ale často spôsobí vznik soc. hnutí ako významného zdroja soc. zmeny.

Soc. hnutie – organizovaná činnosť soc. skupín, zameraná na vyvolanie alebo uskutočnenie spoločenských zmien, často aj na zabránenie týmto zmenám. Je to kolektívne správanie s vytičeným cieľom a ogranizovanou činnosťou. Príkladom sú feministické, ekologické alebo mierové hnutia, hnutia za občianske práva, ale aj komunistické či fašistické hnutie, hnutie homosexuálov za rovnoprávnosť v spoločnosti atď. konkurencia a konflikt – sú tak dôležitými zdrojmi, že ich sociológovia nadraďujú nad všetky ostatné zdroje soc. zmeny. Hoci konflikt a súťaženie prebiehajú rozdielne, končia sa buď porážkou jedného a víťazstvom druhého účastníka, resp. dohodou, zmierom, ktoré môžu vyústiť do ich spolupráce.

Teórie soc. zmeny – k najvýznamnejším patria evolucionistické, cyklické, funkcionalistické a konfliktualistické teórie.


Evolucionistické teórie – vývoj spoločnosti je prirovnávaný k biologickému organizmu a vývoj spoločnosti prebieha od rovnorodých a jednoduchých útvarov k vývojovo vyšším rôznorodým a navzájom závislým útvarom, pričom v spoločnosti prebieha ustavičný boj o prežitie a prežijú len najschopnejší.

Cyklické teórie – históriu ľudstva chápu ako uzavretý cyklus, ktorý zahŕňa vznik, vzostup, úpadok a zánik.

Funkcionalistické teórie – vychádzajú z pohľadu na spoločnosť, ktorý zdôrazňuje stabilitu spoločnosti ako systému, jeho rovnováhu a predpoklady zabezpečenia tejto rovnováhy, a preto má tendenciu chápať soc. zmenu ako nežiaducu skutočnosť, pričom ak soc. zmena nastane, soc. systém sa týmto novým podmienkam postupne prispôsobuje.

Konfliktualistické teórie – vychádzajú z predpokladu, že zákl. zdrojom soc. zmeny sú vnútorné protirečenia, napätia a konflikty medzi rôznymi soc. skupinami.

Sociálna zmena :

Termín sociálna zmena v sociológii označuje podstatné zmeny sociálneho usporiadania spoločnosti, nevypovedá však o kvalite týchto zmien

Hlavné zdroje sociálnej zmeny
- prírodné prostredie ( sucho, zemetrasenie)
- vývoj populácie
- technický rozvoj ( napr. priem. revolúcia v 19 st. )
- kultúrne zmeny ( náboženstvá , fašizmus )
- kolektívne správanie ( vyvolané určitým javom )
- súťaženie a konflikty


Sociálne hnutie je organizovaná činnosť sociálnych skupín, zameraná na vyvolanie alebo uskutočnenie spoločenských zmien.



Základné štýly :
1. evolučný ( postupný vývoj )
2. cyklický ( vznik, vzostup, vrchol a zánik )
3. funkcionalistický
4. konfiktualistický
5. štýl modernizácie
6. štýl svetových systémov
7. teória závislosti