Kuba

Kuba
Základná charakteristika:
ROZLOHA: 110 922km2
POCET OBYVATELOV: 11 019 000
HLAVNÉ MESTO: Havanna
HUSTOTA ZALUDNENIA: 99,4 obyvatelov./km˛
ÚRADNÝ JAZYK: Španielcina
MENA: kubánske peso (1 kubánske peso=100centavov)
OBYVATELSTVO: belosi (51 %), mulati (37 %), cernosi (11 %), iné (1 %)
NÁBOŽENSTVO: ateisti (56 %), rímskokatolícke (39 %), evanjelické (3,3 %), iné (1,7
%)
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 76 rokov
GRAMOTNOST: 94%
Poloha
Kuba má významnú geografickú polohu a ovláda znacnú cast amerického stredomoria.
Od Floridy ju na západe delí iba 180 km široký Floridský prieliv. Od ostrova Yucatánu
210 km široký Yucatánsky prieliv, od ostrova Haiti na východe prieliv Paso de los
Vientos, široký iba 77 km, od Bahamských ostrovov na severovýchode Bahamský
prieliv a na juhu sa približuje Jamajke na vzdialenost 140 km. Rozprestiera sa na
najväcšom ostrove Velkých Antíl a šiestom najväcšom ostrove na svete. Na hlavný
ostrov pripadá 94% územia. Má pretiahnutí tvar je 1275 km dlhý a 31 až 191 km
široký. Dalej sa rozprestiera na 1600 väcších ci menších ostrovoch. Celková plocha je
štátu 110 922 km2;. Pobrežie s celkovou dlžkou 3500 km je znacne clenité, zväcša
ploché, mocaristé, len na juhovýchode strmé a neprístupné. Prírodné podmienky
Povrch
Povrch Kuby tvorí prevažne nížina. Južné pobrežie lemujú mangrovové mociare a
jemne zvlnená pahorkatina. Nad 1000 m sa dvíhajú pohoria: v strede Escamuray a na
východe Sierra Maestra. Najvyšším vrchom je Turquino (1971 m n. m.). Ostatné
ostrovy s výnimkou Pinosu sú koralového pôvodu. Severné a južné pobrežie obklopujú
skupiny malých ostrovcekov z ktorých najväcší je Isla de Pios 2199 km2.
Vodstvo
Riecna siet je pomerne hustá. Najvýznamnejšia s pomedzi 200 zväcša krátkych riek je
Rio Cuato, ktorá pramení v pohorí Sierra Maestra. Je dlhá 370 km z toho splavná iba na
112 km. V krasových oblastiach sa vyskytujú miznúce sa podzemné rieky. Jazerá na
Kube skoro nie sú. Znacnú oblast pokrývajú mociare napr. polostrov Ciénaga de
Zapata. Rieky sú krátke a v priebehu roka výrazne menia svoju velkost, preto nemôžu
byt využité na výrobu elektrickej energie co spôsobuje Kube znacné problémy.
Podnebie
Podnebie Kuby je tropické, pasátové, s presne vymedzením obdobím daždov.
Priemerná teplota najteplejšieho mesiace v roku tj. júl je 27°C a teplota
najchladnejšieho mesiaca tj. január je 23°C.
Teplotné minimá sa pohybujú pod 5°C a maximá dosahujú 40°C. Dlhodobý rocný
priemer teploty je 25,5 °C.Východné a severovýchodné pasáty prinášajú vlahu a
vytvárajú v pohoriach vlhkú náveternú a suchú záveternú stranu. Obdobie daždov trvá
od mája do októbra (75% rocného úhrnu zrážok). Najsuchší mesiac je február. Rocný
priemerný pocet zrážok je 1300mm. Najviac zavlažované je východné pobrežie kde
spadne rocne až 1900 mm zrážok. To zaprícinuje vysokú vlhkost vzduchu asi 70 - 80
%. Severozápadnú cast casto postihujú víchrice a hurikány, asi 10 rocne, ktoré
spôsobujú znacné škody. Prichádzajú pravidelne z Karibského mora, alebo vznikajú na
prehriatej hladine blízkeho Atlantiku. Niekedy hurikán zasiahne more, ktoré sa rozbúri a
velké vlny spôsobujú velké straty. Najnicivejšie vlny zaznamenali 9. septembra 1932
ked obrovské rozbúrená vlna znicila celé Santa Cruz del Sur.
História
Ostrov objavil Krištof Kolumbus 28.10.1493. Práve tu sa prvý krát Európania stretli s
fajcením tabaku.Našli tu nové plodiny ako napr: bavlnu, fazulu, mames (sladké
zemiaky), kukuricu atd. Na jar roku 1494 pri svojej druhej ceste do Nového sveta
navštívil Kolumbus zátoku Guantánamo, ktorú nazval Puerto Grande. Invázia
španielskych kolonizátorov prišla z Haiti. Baracoa založená v roku 1512 na mieste
indiánskej osady bola prvým mestom ostrova. Odtialto zacala okupácia Kuby. Bývalá
španielska kolónia získala nezávislost roku 1898. 1. januára 1959 bola zvrhnutá vláda
ditátora Fulgencia Batistu revolucionárskou skupinou pod vedením
dvadsatsedemrocným Fidelom Castrom Ruzom. Bola nastolená revolucná vládaa jej
predsedom sa stal Fidel Castro, ktorý je v tejto funkcii do dnes.
Obyvatelstvo
Pôvodné indiánske obyvatelstvo tvorili kmene Siboneyov a Guanajatabeycov, žili najmä
na pobreží a živili sa rybolovom. V 7. - 9.stor. sa pristahovali na Kubu skupiny
Avarakov, ktoré potlacili domáce obyvatelstvo. Po dobití Kuby Španielmi, Indiáni v
dôsledku krutého zaobchádzania a privezených chorôb postupne vymierali. V roku 1532
ich to bolo len 5000. V súvislosti s rozvojom plantážnictva sa však prejavil nedostatok
pracovných síl; španielski velkostatkári ho riešili dovozom ciernych otrokov z Afriky na
Kubu. Od roku 1792 do roku1817 zvýšil sa pocet cernochov a mulatov zo 119 000 na
315000 takže tvorili 65% všetkého obyvatelstva. Od roku 1780 do roku 1880 privliekli
na Kubu takmer milión ciernych otrokov, tí tvorili väcšinu kubánskeho obyvatelstva. Po
zrušení otroctva v roku 1886 vzrástla emigrácia bieleho obyvatelstva zo Španielska.
Onedlho pracovalo na plantážach cukrovej trstiny už 45 000 bielych robotníkov.
Pristahovalectvo zo Španielska pokracovalo aj neskôr: v r. 1919-1931 ich prišlo na
Kubu 300 000. Dnes prevláda na Kube biele obyvatelstvo. Sviatky
Oficiálnymi sviatkami sú: Den nezávislosti (1.január) je to pripomienka revolúcie a
štátneho prevratu v roku 1959, Sviatok práce (1. máj), Den matiek (druhá májová
nedela), Den zaciatku vojny za nezávislost od Španielska (10 október). Krestanská
sviatky ako napríklad Vianoce alebo Velká Noc sú neoficiálne, to znamená že sa pracuje
a slávia sa iba v kruhu rodiny.
Vláda
Kuba je socialistický štát, ktorý uznáva komunistickú ideológiu. Národné zhromaždenie,
ktoré je tvorené 598 poslancami, ktorí sú volení na obdobie piatich rokov, pozostáva zo
Štátnej Rady a Rady Ministrov. Na cele štátu stojí prezident, lepšie povedané diktátor
Fidel Castro.
Hospodárstvo
Úradná hodiny
Väcšina úradov a obchodov je otvorených každý pracovný den (tj. Všetky dni okrem
nedele a oficiálnych sviatkov) od 8:00 alebo 8:30 do 12:30 a potom od 13:30 do
17:30. Banky sa zatvárajú o 15:00.
Doprava
V mestách ludia využívajú najmä bycikle a preplnené autobusy. Od roku 1990 sa
predalo vyše 2000000 byciklov. Taxíky sú v mestách skôr zriedkavostou. Na vidieku sú
najvyužívanejšie konské záprahy. Medzi väcšími mestami premávajú vlaky a autobusy.
Viac ako autá sú využívané motorky.
Školstvo
Kuba poskytuje bezplatné základné, stredoškolské, technické a vysokoškolské
vzdelanie pre všetkých obyvatelov. Deti vo veku od 6 do 11 rokov musia povinne
navštevovat školy. Po ukoncení základnej školy väcšina detí študuje na stredných
školách. Niektoré stredné školy sú so zameraním na umenie alebo šport.
Zdravotníctvo
Zdravotnícke služby sú bezplatné pre všetkých obyvatelov. Kuba má približne 267
nemocníc a viac ako 420 kliník ponúkajúcich primárne služby. Kuba má najnižšiu
úmrtost a najdlhšiu priemernú dlžku života zo všetkých štátov Strednej a Južnej
Ameriky.
Priemysel
Najdôležitejším odvetvím priemyslu je výroba cukru z cukrovej trstiny,výroba cigár,
výroba papiera a spracovanie rúd. Polnohospodárstvo
Najdôležitejšími plodinami sú cukrová trstina, tabak a citrosové ovocie. V menšej
miere káva, banány, ryža, zemiaky a fazula.
Nerastné bohatstvo
Kuba má jedno z najväcších nálezísk niklu na svete. Zásoby sa odhadujú na 19,2
milióna tón. V produkcii niklu sa Kuba radí na piete miesto vo svete hned po Kanade,
Rusku, Novej Kaledónii a Austrálii. Rocne sa produkuje okolo 37 tisíc tón niklového
koncentrátu.
Bane a spracovatelské závody sú v mestách Moa a Nicaro. Obrovské bohatstvo pre
Kubu predstavujú medené ložiská v provincii Pinar del Río: Matahambre, Francisco,
Dora, Constancia a dalšie. Kuba má velké zásoby asfaltu , taží sol z morskej vody,
mramor, kaolín, železo, olovo, zinok, antimón, cín, wolfran, cementárenské suroviny a
fosforid. Cestovný ruch
V posledných rokoch sa zacína rozvíjat turistický ruch. Sú tu hotely a kluby rôznych
kategórií. Najvyhladávanejšia je najkrajšiu pláž na ostrove Varadero. Je dlhá viac ako
20 km a pokrytá jemným bielym pieskom. More je tu azúrovomodré. Na pobreží rastú
niekolko metrov vysoké kokosové palmy.