Rastúca kriminalita mládeže súvisí s absenciou autentického hodnotového systému, minimalizovaním možností voľnočasových aktivít. Ďalším faktorom je nepripravenosť mladej generácie na stratifikáciu spoločnosti. Mladí ju vidia iba ako sociálnu nerovnosť. V snahe vyrovnať sa dochádza ku kriminálnym činom.
Kriminalita bezprostredne súvisí s rastúcou nezamestnanosťou, ale aj s benevolenciou sociálnej politiky. 14-15-roční mladí ľudia opúšťajú školy a radšej berú podporu. Grupujú sa do skupín, z ktorých vzniká kriminálne podhubie.(Matula, 1995)
Platný trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení noviel uvádza v ustanovení § 11, že ten, „kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný“ a v ustanovení § 74 vymedzuje vekovú kategóriu mladistvý ako „osobu, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila pätnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku .“
V kriminologickej praxi sa okrem týchto vekovo vymedzených vekových kategórií rozlišujú kategórie deti ( predškolského veku, mladšieho a staršieho školského veku) a termín mladí dospelí, čím sa myslia osoby, ktoré už dosiahli osemnásť rokov, ale nie sú staršie ako dvadsaťpäť rokov. Nevhodne mravne vybavený mladý človek býva pri páchaní trestnej či sociálno-patologickej činnosti často pod vplyvom silných skupinových mechanizmov. Nezriedka sa stáva, že páchateľ v určitej kriminogénnej situácií je vlastne súhrou okolností dovedený k uskutočneniu činu, ktorý by ho často samého ani nenapadol. (Večerka, 1993)
Trestná činnosť je často výrazne spojená s potrebou mladých ľudí prežívať svoj čas v skupine vrstovníkov. Združovanie sa do priateľských skupín je prirodzená potreba mladých ľudí, ktorá napomáha k dotváraniu osobnosti mladého človeka v pozitívnom ale aj v negatívnom smere .
Protisociálna činnosť mladistvých je vo veľkom množstve prípadov páchaná v skupinách alebo dvojiciach. Typickými rysmi trestnej činnosti mladistvých je nedostatočná plánovitosť prípravy deliktu, ako aj neadekvátnosť ich jednania, čo vyplýva na jednej strane z ich menších životných skúseností a výraznej mladíckej snahy dosiahnuť vytýčené ciele, nech už sú akejkoľvek podoby, na druhej strane z neschopnosti odložiť uspokojenie svojich potrieb na neskoršiu dobu. Medzi najčastejšie prejavy trestnej činnosti mládeže v modernej spoločnosti patrí vandalizmus. Schneider tento termín definuje ako „úmyselné, ničiace a poškodzujúce jednanie, ktoré sa javí ako nezmyselné a neúčelné, nihilistické a iracionálne, lebo jeho motív je spoločnosťou pokladaný v pomere ku spôsobenej škode za triviálny a absurdný, ktorý však pre páchateľa môže mať určitý význam.“ Ďalším agresívnym javom je šikanovanie , ktoré sa často vyskytuje u mladistvých, ale aj u ďalších vekových skupín mládeže v podmienkach určitých relatívne izolovaných prostredí (internáty, vojenské útvary, nemocnice a i.).
Mladiství bývajú pomerne často stíhaní pre trestný čin lúpeže, ktorý do značnej miery vychádza z rovnakých potrieb ako šikanovanie, či vandalizmus. Typickým deliktom mladistvých v oblasti mravnostnej delikvencie je pohlavné zneužívanie.
Príčiny kriminality mládeže
Dospelí, rodičia majú v nejednom prípade problém všimnúť si, že ich dieťa, mladý človek sa začína stavať na vlastné nohy, že začína preberať v istej chvíli svojho života zodpovednosť za seba na svoje plecia. Akosi dospelým niekedy uniká, že mladí ľudia majú okrem bežných denných problémov študijných, rodinných, osobnostných, či pracovných aj problémy iného charakteru, ktoré môžu zásadným spôsobom zasiahnuť do ich psychického, ale
i zdravotného vývoja. K takým patrí napríklad užívanie drog, alkoholu, tabakový návyk, nezamestnanosť, ale i nešťastná láska, či niečo iné.