Kriminalistika

1.Kriminalistická daktyloskopia a trasológia
Daktyloskopia – je náuka o obrazoch papilárnych línií na vnútornej strane článkov prstov, na dlaniach a chodidlách. Daktyloskopia sa opiera o 3 základné zákonitosti: 1 individuálnosť papilárnych línií, 2 nemennosť papilárnych línií, 3 neodstrániteľnosť papilárnych línií. Daktyloskopická stopa – odtlačok, vtlačok prsta, dlane, alebo chodidla, ktorý vznikol stykom jeho časti s predmetom schopným zachytiť a určitú dobu uchovať obraz papilárnych línií. Cieľom kriminalistickej daktyloskopickej expertízy je zisťovanie zhody – daktyloskopických stôp, t.j. odtlačkov papilárnych línií zaistených v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti s odtlačkami osôb známej totožnosti – daktyloskopických stôp navzájom. Podľa kriminalistickej hodnoty sa daktyloskopické stopy delia na: upotrebiteľné na identifikáciu(10 identifikačných znakov - markantov); čiastočne upotrebiteľné (7-9 markantov); neupotrebiteľné (menej ako 7 markantov).

2.Technika vyhľadávania a zaisťovania daktyloskopických stôp
Daktyl. stopy sa vyhľadávajú a zaisťujú na predmetoch, ktorý sa páchateľ mohol dotknúť prstami, dlaňami, alebo chodidlami. zaisťujú sa priamo na mieste činu alebo v laboratóriu. Môžu byť viditeľné, plastické a latentné.

3.Daktyloskopické zbierky
Daktyl. zb. odtlačkov prstov a dlaní známych páchateľov, ktorý pozostáva z daktyl. kariet obsahujúcich odtlačky posledných článkov prstov, obidvoch dlaní a príslušné osobné údaje o daktyloskopickej osobe. (formát A4, známi páchatelia, odtlačky prstov + dlane). Daktyl. zbierka stôp z neobjasnených prípadov trestnej činnosti. monodaktyloskopická zbierka – 1prstová zbierka, AFIS – automatická identifikácia osôb, systém prepojený cez satelit.

4.Technika zaisťovania objektov antropologickej expertízy
Trichol.skúmaním sa zisťuje – či ide o ľudské telo al. živočišný mat., - spôsob separácie mat., predovšetkým či separácia nastala svojvoľne al. násilne. Osteologickým skúmaním sa zisťuje –(osteo-kostra) či je zvieracieho al. ľudského pôvodu, - či patrí jednému človeku al. viacerým, - či patrí žene al. mužovi, - vek jedinca, - jeho telesná stavba, - posmrtné poškodenie pozostatkov...Somatoskopické sa vykonáva – (somatický-telový)v prípade, ak je potrebné preveriť totožnosť osoby, predovšetkým ak sa vydáva za niekoho iného, má pri sebe doklady rôznych osôb. – zdrojom fotograf. Portrétov sú predovšetkým fotografie z identifikačných dokladov.

5.Pojem, predmet a cieľ kriminalistickej trasologickej expertízy
Kriminalistická trasológická expertíza je skupina expertíz, ktoré patria do skupín identifikácie osôb, ale aj do skupiny metód identifikácie osôb, ale aj do skupiny metód identifikácie vecí. Trasologické stopy vznikajú v prostredí vzájomným pôsobením subjektu a prostredia. Sú to napr. stopy chôdze osôb, zvierat, pohybu vozidiel v teréne, stopy rukavíc, časti tela a pod.

6.Objekty skúmania a taktické hľadiská zaisťovania trasologických stôp
Skúmaním tras. stôp možno určiť skúmanú druhovú a podľa okolností aj individuálnu totožnosť dvoch alebo aj viacerých stôp.

7.Pojem, predmet a využitie antropologickej expertízy
Kriminalistická antropologická expertíza patrí do skupiny skúmaní identifikácie osôb. jej cieľom je individuálna identifikácia osôb alebo zvierat na základe porovnania morfologických vlastností trichologického alebo kostrového materiálu alebo porovnania opisu a skutočných vlastností osôb alebo vecí. Morfológia – náuka o tvarových vlastnostiach. Predmetom skúmania morfologickej expertízy sú morfologické vlastnosti trichologického alebo kostrového materiálu a stavby tela osôb a zvierat.

8.Objekty skúmania antropologickej expertízy – sú
Trichologický materiál, vlasy a chlpy ľudského a živočíšneho pôvodu, - kostrový materiál vrátane identifikácie nálezu porovnaním so známym objektom na fotografii (osteologická expertíza) – totožnosť osoby, t.j. porovnanie jej vzhľadu s portrétom (somatoskopická expertíza – somato – vzťahujúci sa na ľudské telo). Trichologickým skúmaním sa predovšetkým zisťuje: či ide o ľudské telo alebo živočíšny materiál; spôsob separácie materiálu, predovšetkým či separácia nastala svojvoľne alebo násilne; pôvodné a umelo vytvorené sfarbenie a ostatné štrukturálne znaky, ktorý pri použití porovnávacieho materiálu umožnia aj individuálnu identifikáciu.


Osteologickým skúmaním sa predovšetkým zisťuje
Či je zvieracieho alebo ľudského pôvodu; či patrí jednému alebo viacerým ľuďom; či patrí osobe ženského alebo mužského pohlavia; či je uložený primárne alebo sekundárne; vek jedinca; doba ktorá uplynula od jeho smrti; či sú na kostiach stopy násilia a či podľa nich možno usúdiť príčinu smrti; jeho telesná stavba; výskyt patologických zmien a individuálnych zvláštnosti; posmrtné poškodenie pozostatkov; za určitých okolností sa zisťuje aj totožnosť kostrových nálezov starších ako 25 rokov. Somatoskopia sa predovšetkým vykonáva – v prípade ak je potrebné preveriť totožnosť osoby, predovšetkým keď sa vydáva za niekoho iného, má pri sebe doklady rôznych osôb a podobne. Zisťuje sa identita osôb, ktorých fotografie sú z identifikačných dokladov.

9.Podstata a význam kriminalistického skúmania dokladov, cenín, platidiel, ručného a strojového písma
Doklady, listiny a iný grafický materiál môže páchateľ použiť ako: prostriedky na spáchanie trestného činu (ich falšovaním – falošné platidlá, žreby, ceniny, listiny a podobne); prostriedky na utajenie iného trestného činu odstránením, pripísaním alebo pozmenením časti textu alebo iných údajov a pod. Objektom kriminalistického skúmania môžu byť verejné a osobné doklady, listiny, ceniny, platidlá, a pod. a to tak pravé, ako aj falošné, pozmenené alebo znehodnotené. – falošný dokument je dokument vystavený v celku osobou, ktorá na to nebola oprávnená, pričom má dokument vzbudiť dojem, že to vydala oprávnená osoba, či organizácia. – pozmenený dokument je dokument v ktorom sa vykonala zmena alebo doplnenie čiastkových údajov a skutočností. – znehodnotený dokument - je taký dokument ktorý bol náhodne alebo úmyselne silne poškodený. Cieľom skúmania dokumentov a listín je objasniť tieto otázky: - či ide o doklad prvý, falošný, pozmenený a v akom rozsahu (čiastočný alebo úplný falzifikát); - aký bol ich pôvodný obsah alebo iné náležitosti, ktoré páchateľ odstránil alebo pozmenil; - akými metódami alebo prostriedkami sa páchateľ zisteného falšovania, zmeny alebo znehodnotenia dokladu dopustil; - pri znehodnotených dokladoch sa skúma celok podľa časti.

10.Prehľad základných metód používaných pri skúmaní dokladov, cenín, platidiel, ručného alebo strojového písma
Technické metódy, ktoré sa používajú pri skúmaní uvedených objektov môžeme rozdeliť na bežné a špeciálne: Bežné (vizuálna ohliadka, mikroskopické skúmanie, využitie infračerveného žiarenia, využitie ultrafialového žiarenia, využitie technickej fotografie, metóda chemického skúmania), Špeciálne (neutrónová aktivačné analýza, mikroštrukturálna analýza a ďalšie). Pri písomnostiach na písacom stroji rovnako ako pri rukou písanom písme možno rozlišovať dve stránky – grafickú a jazykovú. Znaky grafického prejavu sú identifikačnými znakmi pisateľa. Znaky jazykového prejavu charakterizujú autora. Spravidla je autor súčasne pisateľom, ale nemusí to tak byť.


Niektoré grafické aspekty sú identifikačnými znakmi pisateľa textu
Patrí sem (vonkajšia úprava (typografia) skúmanej písomnosti – spôsob písania nadpisu, dátumu, odsekov, veľkosť okrajov, medzier, sila úderu, stupeň písanej zručnosti a pod. tieto znaky sú však málo špecifické a nestačia na individuálnu identifikáciu páchateľa; najvyšší význam majú tie grafické identifikačné znaky, v ktorých sa prejavujú vlastnosti písacieho stroja a vlastnosti na utváranie rukopisu). Základnou písomnou metódou je kombinácia porovnávacej a grafickej metódy. Rovnako ako pri skúmaní rukou písaného písma aj písmo písacieho stroja skúmame vo všeobecnej a osobitnej rovine. Vo všeobecnej rovine sa hodnotia druhové znaky, ktoré určujú značku , model alebo dokonca rozpätie výrobných čísel (druh písma určený výškou, šírkou a v reze; rozostúp písma; mutácia a rozsah klávesnice; mechanizmus písacieho stroja), v osobitnej rovine sa hodnotia znaky viazané na identifikáciu, možno priamo určiť použitý písací stroj (kvalita materiálu typov písacieho stroja.



Zväčša sa prejavuje v použití rezu alebo kontúr písmen. Hodnota použitia týchto znakov je podmienená množstvom ich výskytu; poškodenie typov alebo nesprávnym zoradením mechanizmu stroja sa prejavujú deformácie kontúr alebo znakov; narušenie mechanizmu písacieho stroja spôsobené chybou repasážou alebo nesprávnym používaním stroja). Na tvorbu rukopisu má predovšetkým vplyv vnútorné a vonkajšie faktory: vnútorné (dané stavom organizmu a vlastnosťami pisateľa, ktoré ovplyvňujú grafickú a jazykovú stránku prejavu. Sem patrí anatomicko – fyziologická dispozícia organizmu, ale aj motivácia, cieľ a úroveň schopnosí rýchlo a kvalitne písať), vonkajšie (determinované prostredím, v ktorom pisateľ písal, jeho polohu pri písaní, druhom a stavom písacích prostriedkov a materiálov.



Tieto faktory ovplyvňujú predovšetkým rukopis, t.j. grafickú stránku). Grafická stránka písaných rukopisov skúma: - vo všeobecnej rovine grafickú úpravu písomností pričom zahrňuje aj globálne údaje ako je sklon, veľkosť, celková viazanosť a pomer rozloženia písmen, sklon a viazanosť riadkov, tvar a veľkosť odsekov, umiestnenie nápisov, podpisov a podobne. – jazyková stránka písomných prejavov sa skúma metódou všestranného jazykového rozboru z hľadísk: lexikálnej stavby; gramatickej a modálnej stavby; funkčnej perspektívy výpovede; pravopisu.

11.Pojem, predmet a objekt skúmania kriminalistickej biológie
Predmetom skúmania kriminalistickej biológie sú biologické vlastnosti osôb, zvierat, živočíchov a rastlín, umožňuje ich skupinovú alebo individuálnu identifikáciu. Objektom skúmania kriminalistickej biologickej expertízy sú biologické vzorky, pri ktorých treba určiť, či ide o biologický materiál alebo nie. V prípade biologického materiálu sa určuje druh, pôvod a vlastnosti. Skúmaním biologického materiálu sa zisťujú (či je materiál ľudského alebo živočíšneho pôvodu; vlastnosti krvi, tkaniva sekrétov (ejakuátu, slín, potu), kožných derivátov (vlasov, chlpov, nechtov) a exkrementov (moču a stolice) i živočíšneho pôvodu; botanická nomenklatúra materiálu rastlinného pôvodu).


Biologická expertíza
Využíva poznatky biológie, fyziológie, serológie, mokrológie, zoológie a botaniky. Skúmanie biologického materiálu môže prispieť k určeniu: - totožnosti neznámej osoby alebo zvieraťa (na základe krvnej skupiny a sekrétov); - totožnosti neznámej mŕtvoly; - pohybu a pobytu osoby na určitom mieste; - spôsobu akým bol skutok vykonaný; toxických, škodlivých alebo iných vlastnosti materiálu. Biologický materiál sa spravidla zaisťuje: - na odevných zvyškoch účastníkov udalosti; - na mieste činu (najmä porovnávacie vzorky pre vyhodnotenie biologických materiálov živočíšneho pôvodu, ktoré boli zistené napr. na odevných zvyškoch); - na predmetoch, ktoré boli použité pri spáchaní objasňovaného činu a vznikli pri jeho páchaní, alebo s ním súvisia.

12.Genetika v kriminalistike
Predmetom kriminalistickej genetickej expertízy je individuálna jedinečnosť DND v biologickom materiáli ľudského, živočíšneho prípadne rastlinného pôvodu. Cieľom analýzy DND je individuálna identifikácia osôb, zvierat a rastlín na účely trestného konania. Dôkazné súvislosti genetickej expertízy – v súvislosti s trestným konaním sa analýza DNA môže využiť na (identifikáciu osoby v prípade, keď na mieste trestného činu táto osoba zanechala biologické stopy; identifikáciu osoby v prípade keď na tele podozrivého alebo páchateľa alebo odeve nachádzajú biologické stopy od obete; na určenie pohlavia v prípade nálezu časti ľudského tela; na určenie rodičky usmrteného novorodenca; na určovanie otcovstva; na identifikáciu obetí katastrof).


Na analýzu DNA
Sa zaisťujú nasledovné biologické materiály (stopy krvi; stopy ejakuátu a spermií; vlasy, chlpy i s koreňmi a kožný derivát; mäkké tkanivá). Pri zaisťovaní a preprave uvedených biologických stôp platia špeciálne zásady, ktoré treba vždy dodržať aby nedošlo pri zaistení a preprave k ich znehodnoteniu. Ku každému spornému materiálu sa zaisťuje ako porovnávací materiál tekutá krv od páchateľa, podozrivej osoby alebo obete. Keď to nie je možné zabezpečuje sa ako porovnávací materiál niektorý z iných biologických materiálov (napr. chlpy, vlasy a podobne).

13.Kriminalistická fonoskopia
Ľudský hlas a jeho individuálnosť – Identifikácia osoby podľa hlasu je známa už z dávnej minulosti. Moderná kriminalistika však využíva poznatky vedy pomocou ktorých je možná identifikácia osoby skúmaním ľudského hlasu na základe využitia objektívnych metód. Individuálnosť ľudského hlasu je daná jedinečnosťou celého komplexu všetkých orgánov ľudského organizmu, ktoré sa na vytváraní ľudského hlasu podieľajú. Ľudský hlas sa v priebehu života mení, ale existujú obdobia počas ktorých je relatívne nemenný (prvú etapu predstavuje detstvo a dospievanie; druhú etapu predstavuje obdobie od 20 do 60 rokov; tretie obdobie je od 60 rokov (prejavuje sa pomerne rýchlymi zmenami pod vplyvom starnutia organizmu)).

Pojem a význam fonoskopie
Význam kriminalistickej fonoskopie spočíva najmä v jej praktickom využití pri objasňovaní trestných činov, v ktorých bol zvukový záznam prostriedkom jej spáchania (napr. vyhrážky) alebo môže inač prispieť k pátraniu či k dokazovaniu objasnením niektorých dôležitých okolností, ktoré obsahujú zvukové záznamy. Predmetom skúmania fonoskopickej expertízy sú zvukové nahrávky najrozmanitejšieho charakteru. V prípade, že je k dispozícií porovnávací materiál možno vykonať individuálnu identifikáciu osoby. Skúmať možno aj technické zariadenia, ktoré sa na vytvorení záznamu použili.

Objekty skúmania kriminalistickej fonoskopie
Možno ich rozdeliť na sporné záznamy zvuku a porovnávacie záznamy zvuku. Spornými záznamami zvuku sú nahrávky hovorených prejavov, ktoré sú v príčinnej súvislosti s objasňovanou udalosťou. Najčastejšie rôzne anonymné telefonáty. Porovnávacie záznamy zvuku sú nahrávky hovorených prejavov známych osôb, nahrávky rôznych známych zvukov alebo samých objektov, ktoré sa na nahrávkach podieľali magnetofónom aj mikrofónom, páskou a iné. Podľa spôsobu ich získania porovnávacie materiály možno rozdeliť na ukážky reči a rôznych zvukov a skúšky reči a hlasu a skúšky rôznych zvukov. Spektrum riešených problémov a početnosť jednotlivých objektov skúmania vo fonoskopii sú veľmi široké. Z toho dôvodu sa fonoskopia vnútorne člení : - skúmanie vlastných hovorených prejavov, kde sa pozornosť zameriava najmä na obsah, jazykové a fonetické vlastnosti zaznamenaného hovoreného prejavu; - skúmanie vlastností záznamu t.j. vplyvu objektov zúčastnených na jeho vzniku. Táto oblasť je zameraná na rušivé zvuky, pásmo spektra záznamu, mechanické a magnetické vlastnosti nosiča záznamu, technické zariadenia podieľajúce sa na zázname a podobne.

14.Identifikácia osôb analýzou hovoreného prejavu
Vzájomné porovnávanie a skúmanie sporných a porovnávacích materiálov je možné subjektívnou (sluchová) a objektívnou metódou (analýza pomocou špeciálnych prístrojov a výpočtovej techniky), ktoré slúžia na detailné vyhodnocovanie všetkých vzoriek a na získanie maximálneho množstva informácií. Ich vyhodnocovaním možno identifikovať osoby. Na základe komplexného hodnotenia zvukových záznamov a prístupu ku skúmanému materiálu sa postupne dospelo k trom skupinám metód ktorými možno skúmať odlišné vlastnosti hovoreného prejavu. Ich využitím sa možno dopracovať k určitým stupňom identifikácie.



Sú to: - lingvistické vlastnosti (expertíza sa zameriava na obsah, druh a určenie prejavu, štylistické vlastnosti, hláskovanie, tvaroslovie, slovnú zásobu, stavbu vety, jazykové chyby a vplyv cudzích jazykov v prejave); - fonetické schopnosti (výslovnosť hlások a hláskových skupín, slovná a vetná akcentácia prejavových úsekov, tempo, rytmus a pauzy v prejave); - elektroakustické vlastnosti (zväčša sú merateľným prejavom fonetických vlastností, ako je dynamika reči, výška a farba hlasu, dĺžka trvania hlások a páuz, formáty a podobne.

Zaisťovanie obsahu nahrávok
Jednou z dôležitých úloh akustickej analýzy je aj zaisťovanie obsahu nahrávok. Nahrávky sú často nekvalitné a obsahujú rôzne druhy riešení. V podstate rozoznávame dve základné skupiny riešení: impulzové, stále a úmyselné, neúmyselné.

Zisťovanie pravosti nahrávky
Dnešné moderné technické prostriedky záznamová a výpočtová technika nám umožňuje pracovať so zvukom v nepredstaviteľných variáciách. Jednou z úloh fonoskopie je určovanie pravosti nahrávky. Rozoznávame dva základné druhy zabezpečenia nahrávky – vonkajšie zabezpečenie (uloženie v trezore a pod) – vnútorné zabezpečenie (je zabezpečenie vlastnej pásky napr. zaznamenaním nepočuteľných signálov do riadnej stopy alebo počuteľných signálov do osobitnej stopy).

Skúmanie objektov
Odrážajúcich sa vo vlastnostiach zvukových záznamov - vplyv odrážaných objektov možno vo všeobecnosti rozdeliť na tieto skupiny: vplyv prostredia v ktorom sa nahrávka realizovala; vplyv použitých snímačov zvuku; vlastné záznamové zariadenie (technické zariadenie t.j. mixážny pult, zosiľovač, equalizery a pod.); záznamové zariadenia. Skúmanie prostredia: uzatvorené a otvorené priestory.

Perspektívy fonoskopie
Cieľom je dosiahnuť čo najväčšiu objektívnosť výsledkov expertíz, najmä v analýze ľudského hlasu. Výrazne do problematiky fonoskopie preniká výpočtová technika. Výpočtovú techniku možno už teraz rozdeliť na záznam zvuku v digitálnej podobe. Tým dochádza k minimálnym stratám na kvalite záznamu a pri jeho ďalšom spracúvaní nedochádza k žiadnym stratám a skresleniam. V súčasnosti viaceré firmy pracujú na problematike frekvenčnej analýzy signálu v akustickej oblasti. Vo všeobecnosti jadrom takéhoto analyzátora je procesor, ktorý prenáša signál z časovej do frekvenčnej oblasti s využitím tzv. rýchlej fourierovej transformácie (FFT). Táto transformácia prebieha v reálnom čase. Nové perspektívy sa črtajú v možnostiach zautorizovania niektorých častí takejto analýzy napr. určenie veku skúmanej osoby, automatická analýza sporného a porovnávacieho záznamu, automatický výber možných páchateľov z archívu a podobne.

15.Pojem a podstata kriminalistickej odorológie
Je to metóda ktorá sa zaoberá zákonitosťami vzniku pachov, ako aj ich vlastnosťami a významom, vyhľadávaním , zisťovaním a skúmaním pachových stôp. Cieľom kriminalistickej odorológie je vyhľadávanie a označovanie osôb a vecí alebo zisťovanie skupinovej príslušnosti hmotných sústav. Pojmom pach sa vo všeobecnosti rozumie plynná látka, ktorá je schopná vyvolať buď čuchový vnem, alebo odozvu analytického prístroja. Z kriminalistického hľadiska sa pachom rozumie podiel uvoľnených molekúl alebo atómov, ktoré sa vyskytujú vo vzduchu a ktoré svojim zložením dostatočne charakterizujú objekt, z ktorého pochádzajú. Pre kriminalistickú prax je najdôležitejšia súvislosť pachu a objektu, ktorý ho produkuje, pretože pach ako kriminalistická stopa je prostriedkom identifikácie pôvodcu pachu. Kriminalisticky významné sú pachy drog, výbušnín, toxických látok, ale najznámejší je pach, ktorého pôvodcom je človek – tento pach sa nazýva telesný pach.


Prakticky najdôležitejším zdrojom telesného pachu
Je pot nepretržite vylučovaný potnými žľazami rozmiestnenými po celom povrchu ľudského tela. Potenie nemôže jeho pôvodca zabrániť, je nezávislý od jeho vôle. Na tele dospelého človeka sa nachádza asi 2-5 miliónov potných žliaz, ktoré za 24 hodín vylúčia približne 1000 ml. potu. Pri zvýšenej námahe aj niekoľkonásobne viac. Ekrinné žľazy (malé potné žľazy) vyúsťujú na povrch pokožky a vyskytujú sa na koži celého tela okrem okolia úst a genitálií. Apokrinné žľazy (hlavné veľké potné žľazy) reagujú na emočné podráždenie, sú väčšie ako ekrinné a spravidla nevyúsťujú na povrch pokožky, ale do vlasových folikulov. Sú prítomné len na niektorých častiach tela – pod pazuchou, okolo pŕs. Ich sekrét obsahuje lipoidné látky, proteíny, cukry a vo väčšej miere aj amoniak. Obsahuje tiež nepatrný no nie nepríjemný zápach.


Najnepríjemnejší zápach
Vzniká bakteriálnym rozkladom apokrinného potu. Vzhľadom na trvalú prítomnosť potu na celom ľudskom tele je pravdepodobné, že pri kontakte časti povrchu ľudského tela s ľubovoľným predmetom vzniká pachová stopa. Princíp odorológickej identifikácie je založený: - vylučovanie telesného pachu je proces nepretržitý a nezávislý od vôle nositeľa pachu, jeho zloženie je v čase relatívne stále; - podstata individuálnosti pachu spočíva v rozdielnosti zloženia niektorých jeho zložiek a rôznych osôb.
Objekty skúmania kriminalistickej odorológie - 1.skupina – stopy – zdroje pachu (nositeľa pachu) živé objekty a biologické materiály, neživé objekty; 2.skupina – stopy (odtlačky) pachy.

16.Vyhľadávanie a zisťovanie pachových stôp
Vyhľadávanie pachových stôp je zložitá problematika. Zásadne sa odlišuje od vyhľadávania a zaisťovania ostatných kriminalistických stôp. Pachové stopy sú neviditeľné. Trvanlivosť pachových stôp je časovo obmedzená. Ich znehodnoteniu treba predchádzať nasledujúcim spôsobom: - prioritou vyhľadávania a zisťovania pred ostatnými stopami; - zabránením pohybu osôb na mieste činu; - obmedzením počtu osôb, ktoré prídu do styku s pachovými stopami; - vytvorením vhodných podmienok a dodržaním zásad pri ich zaistení, skúmaní na porovnávaní. Najkvalitnejší spôsob zaisťovania pachových stôp je založený na absorpcii látok tvoriacich pachovú stopu vo vhodnom materiáli. Po zavedení metódy pachových konzerv slúži ako absorpčný materiál sterilná textília.

Skúmanie pachových stôp
Na účely skúmania a vyhodnocovania pachových stôp slúži subjektívna metóda, pri ktorej sa využíva vysoko citlivý čuchový orgán psa. Objektívne metódy využívajú technické prostriedky pri skúmaní pachov. Sú zamerané na zisťovanie skupinovej príslušnosti (drogy, zbrane...). je problematické vytvoriť chemický obraz „čistej“ pachovej stopy. Rovnakým problémom je získanie „čistej“ porovnávacej vzorky pachu.

17.Pojem a podstata mechanoskopie
Jedna z najstarších kriminalisticko-technických metód sa zoberá skúmaním stôp, ktoré vznikli na napadnutom objekte vplyvom pôsobenia nejakého objektu (nástroja). Z kriminalistického hľadiska je nástrojom každý predmet, ktorý sa použije v súvislosti s kriminalisticky relevantnou udalosťou. Mechanoskopia (nástroj, pozorovanie, videnie) je kriminalistická metóda, ktorou sa skúmajú zákonitosti vzniku, metodika vyhľadávania, zaisťovania a skúmania stôp, nástrojov na účely zisťovania spôsobu ich použitia, mechanizmu pôsobenia a ich identifikácia v procese objasňovania kriminalisticky relevantnej udalosti. Význam mechanoskopie – určenie vzťahu stopa – nástroj.

Mechanoskopické stopy a ich klasifikácia
Delíme ich na dve základné skupiny: stopy objemové (vtlačky – predstavujú vonkajšie zobrazenie objektu, - skĺznuté stopy – vznikajú v prípade vzájomného posunu väčšej plochy nástroja a napadnutého objektu, - ryhy – vznikajú pohybom tenkého hrotu alebo nástroja pozdĺžne po povrchu objektu, - zmliaždené stopy – spravidla majú neurčitý tvar a ohraničenie) a stopy plošné (stopy navrstvenia – vznikajú napr. pri odložení nástroja, pričom dochádza k prenoseniu farieb, prachu a iných nečistôt na podložku. Po odstránení nástroja z inej plochy ostane na nej jeho zobrazenie, - stopy odvrtvenia – vznikajú vyznačením obrysu nástroja položeného na ploche, na ktorú sadal prach, náterové látky a iné nečistoty. Po odobratí objektu z tejto plochy zostane vyznačený jeho obrys).

Objekty skúmané v rámci mechanoskopie
A. objekty s výskytom mechanoskopických stôp (zámku a uzávery všetkého druhu; schránky na úschovu hodnôt (pokladničky); plomby a pečate; ostatné predmety z kovových a nekovových materiálov (plasty, drevo) nesúce stopy poškodenia alebo násilnej manipulácie (mreže, stavebné kovania)). B. nástroje – podľa mechanizmu pôsobenia (s jedným ostrím – nože, sekery; s dvoma ostriami – nožnice, pinzety; s viacerými ostriami – rašpľa, pilník; na páčenie – pakľúče, rozlamovače); podľa pôvodu (predmety ktoré svojim pôvodom nie sú nástrojom (kamene); sériovo vyrábané nástroje na všeobecné alebo špeciálne určenie (kladivo, lopata); sériovo vyrábané nástroje bežné alebo špeciálne, ale upravené na konkrétne použitie v súvislosti s kriminalisticky relevantnou udalosťou – planžeta; individuálne vyrobené na účely súvisiace s kriminalisticky relevantnou udalosťou – pakľúče). Podľa účelu použitia (ide o nástroje slúžiace na meranie, rysovanie, strihanie, sekanie a podobne). C. úlomky nástrojov a iných predmetov (pri páchaní trestnej činnosti často dochádza k poškodeniu nielen napadnutých predmetov, ale aj nástrojov).

Identifikačné skúmanie v mechanoskopii
Identifikačné skúmanie vychádza z 3 základných princípov, ktoré sú vedecky preukázané: 1, nijaký materiálny objekt a teda ani nástroj nie je vo svojej vonkajšej stavbe absolútne hladký a na jeho povrchu sa vyskytujú nerovnosti. 2, je vylúčené, aby pri dvoch prípadne viacerých materiálnych objektoch bola štruktúra povrchu na úrovni mikroreliefu úplne zhodná, tzn. že každý objekt je vo svojej vonkajšej stavbe individuálny. 3, špecifické znaky sa pri vzájomnom kontakte materiálnych objektoch odrážajú na ich povrchu, zobrazenie vonkajšej stavby pôsobiaceho objektu je zrkadlové, stranovo aj výškovo prevrátené.

18.Pojem a podstata kriminalistickej balistiky
Balistika sa vo všeobecnosti zaoberá otázkami pohybu telies v prostredí, ktoré týmto telesám kladie odpor. V súvislosti so zbraňami je balistika zameraná na otázky výroby zbraní a streliva, presnosť a účinnosť streľby so zameraním na deštrukciu zasiahnutého cieľa, vyradenie živej sily a podobne. Kriminalistickú balistiku možno rozdeliť na tieto základné oblasti: vnútorná balistika (zaoberá sa pohybom strely v hlavni až do okamihu keď strela opustí ústie hlavne, procesom výstrelu a ďalšími otázkami, ktoré s tým súvisia); prechodová balistika (sa zaoberá pohybom strely bezprostredne po opustení hlavne, pokiaľ na ňu ešte pôsobia uvoľnené plyny. Skúma otázky rozptylu povýstrelových splodín); vonkajšia balistika (sa zaoberá skúmaním pohybu strely po celej dráhe letu strely po balistickej krivke až do nárazu na prekážku, prípadne aj pohybom po odraze od prekážky, vplyvom prostredia na jej dráhu, rýchlosť, energiu a podobne); terminálna balistika (sa zaoberá skúmaním pohybu strely v cieli a jej účinku na zasiahnutý objekt).

Objekty skúmania kriminalistickej balistiky
Zbrane, najčastejšie ručné strelné zbrane všetkých druhov a typov, ich súčasti; strelivo do zbraní a jeho častí vrátane hlavných a vedľajších produktov výstrelu; objekty zasiahnuté streľbou so stopami účinku streľby a so stopami vedľajších produktov výstrelu.

19.20.21.22.Skúmanie objektov kriminalistickej balistiky
Kriminalistické – balistické skúmanie vystrelených nábojníc, striel, zbraní, objektov zasiahnutých streľbou je založené na podobných princípoch ako mechnoskopia a jej hlavnou úlohou je identifikácia zbraní podľa vystrelených nábojníc a striel. Zbraň sa po výstrele správa ako komplex nástrojov, ktoré sa svojim špecifickým spôsobom odrážajú na všetkých produktoch výstrelu: skúmanie zbraní; skúmanie vystrelených striel; skúmanie nábojníc; skúmanie stôp výstrelu na zasiahnutých objektoch.

23.Pojem, význam kriminalistickej pyrotechniky
Kriminalistická pyrotechnika predstavuje odbor zaoberajúci sa skúmaním niektorých aspektov výrobnej činnosti výbušnín a horľavých zmesí, ich používanie a ich zneškodňovaním v súvislostiach s trestnou činnosťou.

24.Objekty skúmania kriminalistickej pyrotechniky
Objekty ktorými sa kriminalistická pyrotechnika zaoberá možno rozdeliť vo všeobecnosti do 4 základných skupín: 1, vlastné výbušné systémy a ich prvky a to (-sériovo vyrábané (strelivo, munícia, priemyselné trhaviny, imitačné prostriedky) – po domácky vyrábané výbušné systémy) 2, všetky prostriedky slúžiace na zhotovenie výbušných systémov a ich prvkov (nástroje, zariadenia, pomôcky, chemikálie) 3, zmeny v prostredí súvisiace s výbuchom (zmeny na veciach, osobách, zvieratách a rastlinách zasiahnutých výbuchom) 4, všetky ďalšie stopy súvisiace s použitím výbušnín (vrátane pamäťových stôp, t.j. výpoveď svedkov o svetelných javoch pri výbuchu, horení, a podobne). Výbušný systém – predstavuje súhrn prvkov, ktoré spolu tvoria zariadenie schopné na určitý druh podnetu uskutočniť výbušnú premenu výbušniny,

25. Vyhľadávanie a zaisťovanie objektov kriminalistickej pyrotechniky
Podstata vyhľadávania objektov krim. pyrotechniky sa vyskytuje najčastejšie v týchto situáciach:

Na základe oznámenia, že bude použitý výbušný systém – na základe podozrenia Na základe ohlásenia nálezu výbušného systému alebo nájdenia objektu, kt. vonkajšími znakmi budí podozrenie, že môže ísť o výbušný systém – došlo k výbuchu.
Na vyhľadávanie objektov krim. pyrotechniky sa využívajú metódy ako je pozorovanie, cvičený pes, technické analyzačné metódy
Metóda plynovej chromatyrafie – metóda chemickej detekcie -metóda akustického skúmania – metóda lokalizácie zdrojov ELMG vlnenia – metóda detekcie prítomnosti kovov – metóda prežarovania objektov. Zaistenie výbušného sys. Na účely krim. – tech. Skúmania patrí medzi najriskantnejšie úkony v odbore kriminal. techniky.


Klasifikácia trhavín
Podľa použitia: vojenské, priemyselné, špeciálne
Podľa fyzikál.stavu
Kvapalné, plastické, pevné(lisované, sypké, liate) – podľa zloženia: individuálne, chemické zlúčenia, zmesové trhaviny
Citlivosť na podnety: mechanický, tepelný, elektrický, detanačná vlna – výbušné vlastnosti: akčná schopnosť trhaviny, výbuchové teplo, detonačná rýchlosť, detonačný tlak, stabilita,
Kyslík. bilancia – obalová technika: kovový obal, papierový obal, plastický obal, kombinovaný mat. traskaviny
Klasifikácia:– podľa stupňa citlivosti: mechanický, tepelný, elektrický, detonačná vlna – podľa zloženia: individuálne, chemické zlúčeniny, zmesové traskaviny. Pyrotechnické zlože
Podľa použitia oxidovadiel: oxidy, peroxidy, chromany, dusičnany, chlorečnany, ost. kryštalické soli – podľa použitých horľavýn: anorganické, organické
Podľa použitých prímesí: spojivá, farbivá, flegmatizátory, stabilizátory, rozpúšťadlá, látky vylepšujúce špeciálne vlastnosti

26. Kriminal. – technické skúmanie objektov kriminalistickej pyrotechniky
Znalecké skúmanie objektov krim. pyrotechniky prichádza do úvahy v 3. zákl. podobách: - skúmanie nevybuchnutých sys., či už továrenskej alebo individ. Výroby, skúmanie jednotl. Prvkov, kt. slúžili alebo mohli slúžiť na výrobu a na adjustáciu takýchto výbušných sys. – skúmanie všetkých druhov nájdenej munície – skúmanie povýbuchových splodín, povýbuchových zvyškov a črepín a objektov zasiahnutých výbuchom

27. Pojem, význam krimi. chemickej expertízy a druhy výsledkov krimi. chémie
Pojem a význam kriminal. chemickej expertízy: Chemická expertíza patrí do skupiny metód na identifikáciu vecí. Kriminal. chémiou rozumieme foréznu chémiu, toxikológiu, foréznu priemyselnú chémiu, foréznu chémiu život. prostredia a požiarnú chémiu. Cieľom chem. expertízy je poskytnúť orgánom činným v trest. konaní informácie z uvedených oblastí. Kriminal. chémiou sa: - určuje chem. zloženie neznámych látok- overuje chem. zloženie známych látok a mat. – zisťuje chem. informácie, chemické a fyzikálne vlastnosti – zisťuje prítomnosť cudzorodých látok – charakterizuje procesy – toxikologicky zisťuje prítomnosť jedov. Podľa objektov skúmania sa kriminal. chemická expertíza zaoberá: - toxickými látkami v potravinách a nápojoch – omamnými a psychotrop. A toxich. Látkami v telesných tekutinách a tkaninách – rádioaktív. Látkami – výbušninami povýbuchovými splodinami – povýstrelovými splodinami – priemysel. Výrobkami – zeminami a mikrostopami.


Druhy výsledkov kriminal. chémie
Kvalitatívne, kt. poskytujú výsledok v podobe pozitív. Alebo negatív. Výroku – semikvalitatívne, kt. poskytujú výsledok v podobe nenumerického, avšak odstupňovaného výroku – kvantitatívne, kt. poskytujú výsledok v podobe číselného výroku 28. Zásady zaisťovania materiálov na chemickú expertízu: Materiál, kt. mábyť objektom chem. expertízy, zisťujeme v celku ak ide o malý predmet alebo množstvo do 1kg. V inom prípade sa odoberá primeraná vzorka. Pri balení a zasielaní sa osobitná pozornosť venuje ochrane zdravia. Ak nemôže byť vlhké predmety doručené ihneď, nechajú sa voľne vysušiť. Predmety, ktoré podliehajú skaze doručujeme na expertízu bez meškania.

29. Dôkazné súvislosti chemickej expertízy a mikroskopy
Toxické látky v potravinách a nápojoch sa skúmajú najmä v prípadoch, keď sa do potravín dostali úmyselne – Skúmanie toxických látok, kt. sa používajú v poľnohospodárstve sa vykonáva najmä pri otravách ľudí alebo zvierat – Bojové a chem. látky sa skúmajú predovšetkým pri objasňovaní lúpežných prepadnutí. Mikroskopy: Mikroskopy môžeme vyhľadať a zaistiť pri objasňovaní väčšiny tr. činoch. Mikroskopz nám môžu poskytnúť info, kt. vedú k objasneniu tr. činov. Mikroskopy najčastejšie vznikajú pri priamom kontakte 2 objektov, pri kt. sa mikroskopické častice z jedného povrchu zachytia na povrchu druhého objektu. Ďalším spôsobom je jednostran. Prenos častíc (prachové častice z prac. Prostredia na odev).

30. Požiarná chémia
Predmetom požiarnej kriminal. požiarno – chem. expertízy sú príčiny požiarov, výbuchov a priemys. Havárií. Predmetmi požiarnej kriminalistickej požiarno – chem. expertízy sú horľavé plyny, horľavé kvapaliny, tuhé horľavé látky a materiály, stroje, zariadenia a technologické celky, kt. súvisia a vyšetrovanou udalosťou