Kriminalistika - Subjektívne faktory

Medzi subjektívne faktory spôsobu páchania a utajovania kriminalisticky relevantnej udalosti patria:
motív a cieľ páchateľovho konania,
somatické a psychické vlastnosti páchateľa,
vek páchateľa
pohlavie páchateľa,
predchádzajúca kriminálna skúsenosť páchateľa.


Všetky uvedené faktory majú oproti reálnemu stavu však len štatistický charakter, sú uplatniteľné všeobecne, ale pri každom trestnom čine sa môžu vyskytnúť isté špecifiká, ktoré sa vymykajú radeniu podľa štatistík.

Na rozdiel od objektívnych faktorov, ktoré sú celkom nezávislé od páchateľa sú subjektívne faktory relatívne stabilnejšie a ich nositeľom je páchateľ.


Motív a cieľ páchateľovnho konania sú navzájom úzko späté. Motív definuje prečo, čo núti páchateľa vykonať trestný čin, pričom cieľ predstavuje to, čo páchateľ chce dosiahnúť. Motívy sú rôznorodé, ako je aj konanie každého človeka. Môže ním byť napríklad zlá sociálna situácia (až 52,3% objasnených prípadov celkovej kriminality v roku 2004 spáchalinezamestnaní). Cieľ je teda to, čo chce páchateľ svojím protiprávnym konaním dosiahnúť a tak uspokojiť svoje potreby, ktoré ho motivovali. Toto však neplatí pre nedbanlivostné trestné činy. Popri hlavných cieľoch sa vyskytujú aj čiastkové a dočasné ciele, ktoré dopĺňajú kriminálne správanie páchateľa.


Somatické vlastnosti (telesné) sú veľmi výrazným faktorom, vyjadrujú najmä fyzické vlastnosti páchateľa, jeho silu, stavbu tela a pod. Dané vlastnosti umožňujú veľmi ľahko zistiť, či je možné aby sa niekto dopustil trestnej činnosti pri zohľadnení nutnosti vykonať pri čine úkony spojené s fyzickou námahou (napr. či žena dokázala utopiť svojho muža v plytkom bazéne a pod.). Vymedzenie týcho vlastností má veľký vplyv na zistenie okruhu podozrivých.


Psychických vlastností je mnoho, najvýznamnejšie sú:
Psychomotorické schopnosti sa prejavujú najmä pri výkonoch manuálneho charakteru ako sú napr. schopnosť vyšplhať sa po fasáde domu, po bleskozvode, ale sú tu aj schopnosti otvoriť zámok, trezor a pod. Tieto vlastnosti sú značne špecifickovateľné u každého, takže predstavujú významný prostriedok pre zaradenie páchateľa do istej vekovej a fyzickej skupiny.

Intelektuálne schopnosti predstavujú inteligenciu páchateľa. Osoby s vyššou inteligenciou, s vyšším vzdelaním, s dobrým rozhľadom v problematike páchajú rafinovanejšie trestné činy, ako sú počítačová kriminalita, hospodárske trestné činy. Takéto činy predstavujú aj vyššie škodu, sú ťažšie objasniteľné. Na hrubých trestných činoch sa častejšie odrážajú primitívnejšie schopnosti páchateľov, vzhľadom na ich vzdelanie, okolie, v ktorom vyrastali a pod.

Temperament páchateľa sa odráža v dynamike konania. Sú to vlastnosti ako napríklad vytrvalosť, impulzívnosť, dôkladnosť, rýchlosť, húževnatosť a iné.

Záujmy páchateľa ovplyvňujú najmä výber predmetu útoku (majetkové a sexuálne trestné činy). Páchateľ sa zameriava na veci, ktoré súvisia s jeho záujmamy. Občas sa aj z dôvodu snahy skomplikovať vyšetrovanie vyskytnú aj sprievodné konania.

Charakterové vlastnosti ako krutosť, chamtivosť, sebectvo charakterizujú dôvod ako aj spôsob vykonania činu.

Psychické poruchy sa vyznačujú pri trestných bezcielnosťou, mimoriadnou brutalitou, nepochopiteľnosťou konania. Krátkodobé duševné poruchy (alkohol a drogy) mávajú špecifiká ako sú hlučné chovanie, zlá koordinácia a pod.


Vek páchateľa
S vekom súvisia najmä rozumové a fyzické vlastnosti páchateľa. Konanie býva často späté so životnou situáciou páchateľa, s jeho vyspelosťou, skúsenosťami. Mladí páchatelia sa vyznačujú nízkou profesionalitou, vandalizmom, neadekvátnym násilím, predmet útoku závisí od závisti a nie od hodnoty, často sa pácha v spolupáchateľstve, bydlisko páchateľa býva blízko miesta činu. Maloletí páchatelia sú často využívaní na trestnú činnosť z dôvodu ich beztrestnosti najmä v drogových kruhoch, u cigánov. Maloletí sa v roku 2004 dopustili 3149 činov inak trestných a mladiství 4952 trestných činov z celkovo 131 244 evidovaných trestných činov.


Pohlavie páchateľa taktiež súvisí so somatickými a psychickými vlastnosťami. Obe pohlavia sa odlišujú v spôsoboch páchania trestnej činnosti. Ženy páchajú trestnú činnosť zriedka v spolupáchateľstve, vyznačujú sa nižšou agresivitou, zriedka čin plánujú a pripravujú, konajú skôr príležitostne a vyznačujú sa jednoduchším konaním. Ženy bývajú však najčastejšie obeťami trestných činov domáceho násilia a násilia proti jednotlivcovi.


Predchádzajúca kriminálna skúsenosť páchateľa má značný vplyv na spôsob páchania trestnej činnosti s ohľadom na viac skúseností získaných v priebehu vlastného kriminálneho správania alebo vzájomným odovzdávaním si kriminálnych skúseností (vo výkone trestu odňatia slobody, v polepšovni). Pri recidíve sa vyskytuje väčšia rafinovanosť pri konaní. Takto skúsení páchatelia majú už aj svoje znalosti z konania pred OČTK a súdmi.

Prvopáchatelia majú však v trestnej činnosti vyšší podiel než recidivisti, tí sa angažujú najmä vo vreckových krádežiach, krádežiach motorových vozidiel, v prevádzačstve.