Hornatý a zalesnený strov v dnešnom Egejskom mori bol po prvý raz osídlený zhruba v období 6000 pr. n. l. V 3. tisícročí pr. n.l. už vznijali vňčšie sídliská. Knóssos sa zo sídliska na mesto menil postupne - zhruba v období keď obyvatelia Messarskej nížiny začali svojich mŕtvych pochovávať v okrúhlych hrobkách z kameňa. Centrom Kréty bolo mesto Knóssos. Prvý palác tu vznikol cca v r. 2000 pr. n. l. Okrem Knóssu vieme aj o Faiste, Zakre, Gurnii a napr. aj Mallii.
Kréťania boli nielen vynikajúci stavebníci, ale mali aj vynikajúce lode a moreplavcov. Remeselníctvo bolo na vysokej úrovni - napríklad hrnčiarstvo, spracovanie kovov, rezbárstvo, spracovanie slonoviny, výroba fajansy (inšpirovali sa Egypťanmi) a nemožno nespmenúť výrobu kamenných nádob. Ich umelecká kultúra bola na veľmi vysokej úrovni čo potvrdzujú nielen dochované fresky na zvyškoch palácov, ale o.i. aj keramika zdobená zaujímavými rastl. motívmi a obrazmi morských živočíchov. Žili čulým spoločenským životom o čom hovoria zachovalé nálezy šperkov a ozdôb (náramky, náhrdelníky...)
Žena sa tešila úcte a rešpektu, o významnom postavené žien hovoria kresby, na ktorých sú ženy zúčastňujúce sa polovačky, či zápasov a kňažky hlavného božstva Veľkej Matky. Vedľa Veľkej Matky bolo uctievané aj mužské božstvo zobrazované dvojitou sekerou či v podobe býka a napr. aj boh zvierat a bohyňa lovu. Kréťania nestavali veľké chrámy, bohov uctievali v svätyniach na vrcholkoch hôr a v posvätných jaskyniach (napr. v Arkalochori).
Okolo rok 1450 pr. n. l. postihla Krétu prírodná katastrofa, ktorú sa dodnes nepodarilo objasniť. Okrem paláca v Knósse nezostal kameň na kameni z palácov v Mallii, Faiste či Zakre. Pri požiari v r. 1370 pr. n. l. ale ľahol popolom aj Knóssky palác. Približne od tejto doby sa v egejskej oblasti najviac mocensky presadili Gréci.