PRVÍ KRESŤANIA.
Asi za tri storočia sa kresťanstvo z nenápadného kultu vyvinulo na oficiálne náboženstvo rímskej ríše.
Vydržalo aj barbarské útoky a vytvorilo most medzi antikou a stredovekom.
Naše informácie o Ježišovi Nazaretskom a ranných dejinách kresťanstva sú veľmi obmedzené. Judea bola malou a asi neposlušnou provinciou rímskej ríše . Jedinými svedectvami Ježišovom živote sú štyri evanjeliá napísané asi jednou generáciou po jeho smrti, možno aj o neskôr, niekedy medzi rokmi 70 – 100 n.l. Evanjeliá sa zaoberajú viac jeho poslaním a učením ako životopisnými údajmi. A preto si niekedy aj odporujú, veď aj ako ostatné zdroje, je zrejmé, že sú v evanjeliách isté medzery, nedorozumenia a možno aj niektoré úmyselné zakreslenia. Zdása že neexistuje ani najmenší dôvod pochybovať o základných faktoch, ktoré nám evanjeliá poskytujú: Ježiš bol Žid, ktorý kázal pokánie, o pominuteľnosti pozemských starostí, o bezprostrednom poslednom súde, v ktorom stratené duše boli odsúdene k večnému zatrateniu. Nakoniec bol Ježiš Rímami súdený a ukrižovaný, pretože ho považovali za buriča (bol vítaný ako „kráľ židovský“) Podnet k tomuto zrejme zišiel od jeho nepriateľov, mocných z židovskej obce. Jeho najbližší učeníci ho nazvali dlho očakávaným Mesiášom (v gréčtine Christos znamená „ten, ktorý je pomazaný“). Rozhlásili že ho po smrti videli živého, a dosvedčili, že vstúpil z nebies. Súčasné výskumy predpokladajú že sa Ježiš narodil asi do roku 6 p.n.l a jeho ukrižovanie do obdobia rokov 29-33n.l., čiže do doby , kedy v Judei vládol Pontius Pilát (v rokoch 26-36 n.l.) Bolo to obdobie veľkého napätia kde sa výrazne prejavili
rozdiely medzi chudobnými a bohatými.
Učeníci Ježišovi možno boli v židovskej komunite osamelý, pretože Ježiš nesľuboval politickú slobodu, ale kráľovstvo „nie na tomto svete“. Židia vyvolali následne povstanie (66 – 73 n.l.)
ktorého výsledkom bolo vyplienenie Jreuzalema a dlhé a krvavé obliehanie Masady.
V roku 132 Židi povstali znovu, tento krát keď nasledovali samozvaného mesiáša zvaného
Bar Kochba. Ale aj on bol odsúdený k porážke.
Ježiš a jeho učeníci sa behom života chovali ako veriaci Židia, čo platilo i pre obdobie po
jeho smrti. V skutočnosti prvým obrátením na vieru mimo Judeu prebehla v židovských komunitách, ktoré boli roztrúsené v mestách po celo rímskom území. I sám judeizmus sa obracal na vieru (konvertoval), ale jeho ďalší pokrok bol spomalený. Lebo presadzoval aby
aj nežidia zachovávali všetky židovské rituály.
Rozhodnutím kresťanov nedodržiavať tieto rituálne predpisy bolo pre novú vieru dôležitým
pokrokom a rovnako ju vzďaľovalo od ortodoxného jedaizmu.
Prenasledovanie:
O kresťanstve 1. storočia toho veľa nevieme. Vieme iba že cisár Nero obvinil zo založenia katastrofického požiaru , ktorý v roku 64 n.l. zničil väčšiu časť Ríma.
Možno že k obvineniu kresťanov prispela ich proroctvá o poslednom ohnivom súde
Hlavným previnením kresťanov bolo ich odmietanie konať obete cisárovi alebo rímskym bohom.
Rimania boli pripravený tolerovať akékoľvek náboženstvo, ale bolo pre nich ťažké pochopiť náboženskú odlišnosť kresťanov. Dokonca tolerovali aj to že Židia odmietali obetovať obete
lebo ich náboženstvo bolo starobylým národným kultom.
V 2st. vypukla rada krvavých protikresťanských povstaní.
Čiastočne mohlo byť dôvodom to, že kresťania prevádzali svoje obraty doma, kostoly sa
objavili až v 4 storočí.
V 5 storočí vybavila rada mysliteľov kresťanstvo podivuhodnými intelektuálnymi základmi, do ktorých boli začlenené významné myšlienky prevzaté z gréckej filozofie.
Iným dôležitým skutkom bolo to že sv. Jeroným (345 – 420) preložil do latinčiny bibliu.
V roku 529 založil sv. Benedikt Monte casino, prvý kláštor benediktinského radu.