Kremnica V sútoku dvoch potokov objavili osadníci drahý kov, ktorý bol príčinou mnohých vojen a symbolom bohatstva- zlato. Kremnica, získala prívlastok zlatá, začala teda svoju existenciu v znamení tohto kovu. Roku 1328 získala od Karola Róberta základné výsady. Podľa vzoru Kutnej Hory sa stala sídlom banskej a mincovej komory na čele s komorným grófom, ktorý dohliadal na kráľove príjmy z banskej činnosti. O rok nato začali raziť mince a neskôr zlaté florény. Banícka a hutnícka technika v Kremnici mala v 14. st. vysokú úroveň. Vydolovaná ruda sa mlela v mlynoch a spracúvala sa v hutách. Ročne sa vyrobilo 400 kg zlata z ktorého sa vyrazilo 24000 dukátov. V stredoveku patrila Kremnica medzi najbohatšie mesta Uhorska. Obyvateľstvo mesta tvoril patriciát na čele s grófom, drobný podnikatelia- minciari, remeselníci, obchodníci, mestská chudoba, ktorá sa skladala z robotníkov v baniach a hutníckych zariadeniach. V meste žilo veľa obyvateľov nemeckej národnosti. Od 16. st. mincovňa rozšírila svoju činnosť razením renesančných medailí, ako návrhári sa uplatnili umeleckí remeselníci. Meštianske domy dostávali renesančnú podobu, ktorú vystriedal barok. V druhej polovici 16. st. sa v meste postavil kostol, kláštor františkánov na námestí a Trojičný stĺp ( 1772). V 17 st. baníctvo postupne upadalo. V meste bolo niekoľko požiarov. V 20. st. začali pribúdať nové podniky, školy. Dnešní názov mincovne je Mincovňa Kremnica, ktorá bola založená 17.11.1328. Rakúsko-uhorským vyrovnaním prešla pod právomoc uhorského ministerstva financií. Roku 1918 sa stala výrobcom mincí Ćesko- Slovenska. Od 1.1.1999 je jedinou mincovňou na Slovensku. Pýchou mincovne boli kremnické dukáty. V oblasti strednej Európy boli 500 rokov najsilnejšou menou. Od roku 1919 podnik eviduje vyše 10000 medailových razieb. Mestský hrad Základy hradu sú staršie ako mesto. Pochádzajú z prvej polovice 13. st. , čo dokazuje karner- najstaršia stavba hradu a mesta. Na svahu kopca pod hradom si mešťania vybudovali námestie a hrad prestavali. Hradby námestia nadviazali na hradné opevnenie, aby chránilo zlato. Najväčšia prestavba hradu sa uskutočnila v druhej polovici 14. st. . Opevnenie bolo zosilnené dvojitým múrom a viacerými stavbami. Vedľa karnera postavili vstupnú Severnú vežu a na juhu vežu, ktorou sa vchádzalo do hradu. Južná veža slúžila ako fara. Vedľa nej do opevnenia postavili radnicu. Na západnej strane hradieb stojí Mladá veža a na východe polkruhová Banícka bašta. Dominantu hradného komplexu tvorí v strede stojaci Kostol sv. Kataríny, patrónky mesta. V celej takmer 700- ročnej histórií Kremnice bol hrad jej klenotom. Predposledná prestavba sa uskutočnila koncom minulého storočia, keď na námestí došlo k zosuvu pôdy. Zosuvu pôdy padol za obeť aj Kostol Panny Márie na námestí, ktorý bol natoľko poškodený, že ho museli úplne zbúrať. Dnes ho pripomína len barokový múrový stĺp sv. Trojice, pôvodne stojaci pred vstupom do kostola. Mestský hrad je najreprezentatívnejšou stavbou Kremnice a je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Svojou zachovalosťou sa zaraďuje k cenným pamiatkam stredoeurópskeho regiónu. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1976- 1996 trvala jeho obnova s cieľom sprístupniť ho ako kultúrnu pamiatku. V Severnej veži sú umiestnené dve expozície: expozícia Z archeologického výskumu Mestského hradu a najstaršia história hradu. Nachádzajú sa tu dva bronzové meče z 10. st. pred naším letopočtom, nájdené v Hornej Vsi pri Kremnici. Nachádza sa tu aj zmenšený model dobovej pece, podľa originálnych kachlíc nájdených na hrade. V podveží Severnej veže je expozícia Obrana mesta. Zaujímavý je fortifikačný systém a zbrane. V exteriéry je tzv. Smolný nos, cez ktorý liali na nepriateľa horúcu vodu a smolu. Vedľa Severnej veže stojací karner sv. Ondreja má v suteréne sprístupnenú kostnicu, do ktorej ukladali kosti s hrobov na nádvorí. Je najstaršou stavbou hradu. Na poschodí je kaplnka so zachovanými nástennými maľbami z 15. st. V Malej veži je expozícia Kremnické zvony a zvonolejári. Zahrnuje najväčší a najstarší zvon z roku 1588. Najväčší objekt hradu- Kostol sv. Kataríny- prezentuje múzeu ako gotickú cirkevnú stavbu. Využíva sa na koncerty hudby. Pôvodný barokový organ v kostole je nahradený moderným nástrojom. Má vyše 300 píšťal a patrí k najkvalitnejším organom na Slovensku. Vo veži kostola sa nachádza dobová izba strážcov a mapy okolitých pohorí. Výstup po 127 pôvodných točitých schodov je fyzicky náročný, ale panoráma, ktorú vyhliadka veže ponúka, stojí za to.