Vznik a vývoj kr. Prostredia: Zem-4,5mld rokov, pripovrchová časť zeme-krajinná sféra - prostredie pre život pred 3,5mld. Rokov. ETAPY: 1. haplogea - zahriat. hmoty, diferenciácia na jadro, plášť, prv. kôru a formovanie mag. poľa zeme. Abiotické obdobie. Trvanie:300 mil. rokov. 2.chemogea - pred 4 mld. rokov, chem. proces vzniku stereoizomér. a vznik gen. kódu. Teplota oceánu bola vyš., prevládal silný geomagnetizmus. 3. biogea - vznik eukariot. bunky, prechod ku kvalitatívne novej energetickej a informačnej úrvoni života. asi tak pred 2 mld. rokov. 4. noogea - sociálna evolúcia, človek, súčasnosť. Vzťah človeka ku kraj. prostr. - Krajina je prostredie života. Človek- spoločenský tvor a výrobca. Intenzitu pôsobenia človeka v krajine charakterizujú vývojové obdobia hominizácie, sapientácie, sociogenézy a technogenézy. 1. Obdobie hominizácie - od začiatku vzpriamenej chôdze pre 6-5 mil. rokov. Človek nevyvolal žmeny v pôvodnom stave prír. krajiny. 2. Obdobie sapientácie - vývoj homo erectus a vznik reči. Stav krajiny zostal stále nezmenený. 3. Obdobie sociogenézy - homo- sapiens, Človek mení krajinu, Vznik foriem využitia zeme. 3. obdobie technogenéz. - obdobie trvá cca. 50-250 rokov. Výrazna zmena podmienok života a tvárnosti kraj. Životné prostr., krajinné prostr. .. - Schopnosť človeka žiť na viacerých úrovniach - biologický tvor, hospodáriaci tvor a spoločen. t.;/// Environmentalistika - interdisciplinárna náuka o život. prostredí. Krajinné prostredie - je predmetom štúdia najma geografie, ekológie, ale i urbanizmu... Obsah objektu - kraj. prostredie - nezávisí od vedy. Geografia - priestorovo-technicko-prírodno-spoločens ká veda študuje abiotické, biotické a sociál.-ekonom. komponenty, prvky a javy v priestore vo vzájomných väzbách. -Dosiahla celú šírku živ. prosterdia. Ekológia - veda o vzťahoch živých organizmov k ich prostrediu a ich vzájomných vzťahoch. Integrované štúdium krajiny - prístup k nemu - geosystémový a ekosystémový. Geoekológia - skúma vzájomné vzťahy medzi prír. komponentmi, prvkami krajiny a hodnotí prír. procesy na určitom území. Krajinná ekológia - štúdium vzťahov medzi ekosystémami navzájom. Význam geografie - poznávací, vedecký a aplikačný. Poznávací význam geogr. - získavanie poznatkov o krajinnej sfére Zeme, jej priestorovom usporiad., vlastnost. krajinného prostr. a podmien. života. Geografia skúma poznatky, ale ich aj aplikuje. Krajinná sféra zeme, jej zloženie... - je neobyčajne zložitá, komplexná a kompletná látkovo- energeticka, časovo- priestorová pripovrchová sférická časť zeme. Je výsledkom vźaj. pôsob. zákonitostí jej čiastk. geosfér. Tvoria ju - 1. čiastkové sféricky usporiad. pripovrch. prír. zložky (vrchná časť lit., spod. č. atmosf., hydrosf., pedos. a biosf.) 2. sociál.-ekonom. geosféra, 3. vzájomné vzťahy medzi vštk. čiastk. geosférami. Všetky čiastkové pripovrch. geosféry - stykajú sa a čiast. prelín. pri reliéfe zem. povrchu.- tam je život. Hranice kraj. sf. - horná (rozhranie medzi troposf. a stratosf. - tropopauza = 10-12km nad zem.). dolná (dolná hr. biosféry, hĺbka od 2,5 - 5,5 km). Geoekolog. štrukt. krajiny- spôsob územného (teritor.) usporiad. rôzne veľkých častí fyzickogeograf. sféry. Pred zásahom človeka - vytvorila sa prvotná štruktúra. Antropogénne (človekom spôsob.) zásahy nadložili druhotnú štruktúru. ŠTYRY veľkostné skup. - 1. Jednotky topickej simenzie - najmenšie homogénne komplexy. Ak sú tieto jednotky komplexné - potom sú to GEOTOPY. (v geotope sa študujú vzťahy medzi jednotl. zložkami a ich vlastnosť. Antropogénne varianty - malé rozdiely medzi susednými getopmi. 2. Jednotky chórickej dimenzie - sú zložené z rôzn. geotopov, či typov a sú preto geograf. a ekolog. nehomogénne. 3. Makrochóry - prechod k jednotkám regionálnej dimenzie. (napr. Tatry, Alpy...) 4. Jednotky planetárnej dimenzie - subkontinenty, kontinent., pásma... Účel. vlastnosti prír. krajiny - vlastnosti, ktoré majú veľký význam pre aplikáciu geograf. a ekolog. poznatkov. Zákl. vlastnosť - Krajinný Potenciál - schopnosť krajiny poskyt. určité množstvo možností a predpokl. pre využívanie. (čiastkové a parciálne) Potenciál úrodnosti - poľnohosp. a lesohospod. Potenciál vodohospod. - povrchové a podzemn. vody. //// Krajina má zväčša viac parciál. potenciál. a sú často v protiklade. Ekologická stabilita - schopnosť kraj. vyrovnávať rušivé vplyvy. Diverzita krajiny - pestrosť daného územia. Variabilita kr. - časová premenliv. --////Prírodné zdroje - geokomplexy, kt. človek využ. na zabezp. bilog., materiál. -technick., kult., rekreač... POTRIEB. Delenie - biotické , abioticko-biotické (pôda) INÉ DELENIE - neob. a obnoviteľné. KULTÚRNA KRAJINA - pretvorená prír. krajina. 6 typov : 1. Nezmenená - prísne chrán. 2. slabo zmenená - nár. parky... 3. Narušená - neracionál. využív. prír. zdrojov., 4. Silne naruš., 5. pretvorená - napr. polia, záhrady, parky, 6. Umelá - zastavané plochy. UZOL - priestorový štruktúr. útvar, ktorý sa vyznač. koncentráciou ľudskej činnosti na malom mieste. (mestá..) . REGIÓNY - 1. Homogénne regióny (individuálne - neopakovateľné, typologické - zoskupované do urč. typu) 2. Nodálne regióny - funkčné reg. - územia späté smerom a silou väzieb medzi uzlami. Geotechnické sys. kraj. - prírodné systémy. 1. Ťažobné systémy - , 2. Transportné, 3. Skladovacie, 4. Regulačné. DYNAMIKA KRAJINY - zmeny, ktoré nastávajú v priebehu času pri nemeniacej sa zákl. štrukt. krajiny.