Krasové jaskyne

Krasové jaskyne
Krasové jaskyne
Pod povrchom zeme sa nachádza množstvo dutých priestorov: najdôležitejšie z nich sú
jaskyne a podzemné chodby, ktoré tvoria rozsiahlu siet. Mnohé už boli prebádané, ale
velký pocet na svoje objavenie len caká.
Jaskyne, priepasti a podzemné chodby sa nachádzajú najmä vo vápencových
oblastiach. Vznikli úcinkom erózie vody, ktorá prenikla do trhlín v zemskej kôre a
postupne vápenec rozpúštala. Vznik priepastí a jaskýn. Uhlicitan vápenatý (CaCO3) ako
lahko rozpustný minerál môže byt vodou s obsahom kyseliny uhlicitej, prípadne
daždovou vodou uvolnovaný z okolitých hornín a na inom mieste sa opät vyzráža.
Týmto spôsobom v mnohých vápencových oblastiach vznikajú kvaplové jaskyne. Voda
sa teda pri vsakovaní do zeme obohacuje o pôdny oxid uhlicitý; ten sa vo vode mení na
kyselinu uhlicitú, ktorá pôsobí na vápenec a rozpúšta ho. Vápencová skala tým pádom
podlieha korózií obsahujúcej rozpustený oxid uhlicitý, ktorý reaguje s vápencom za
vzniku hydrogénuhlicitanu vápenatého rozpusteného vo vode.
CaCO3(s) + H2O(l) + CO2(g) > Ca(HCO3)2(aq)
Uhlicitan vápenatý + voda + Oxid uhlicitý > Hydrogenuhlicitan vápenatý
Ako voda postupne preniká do trhlín v hornine, zväcšuje ich a pomaly vytvára medzery
alebo dutiny, miestami znacne rozsiahle. Tak vznikajú jaskyne. Niekedy sa stane, že sa
strop jaskyne zrúti, vtedy vznikne priepast. K najhlbším na svete patrí priepast
Jean-Bernard v Hornom Savojsku (Francúzsko), ktorá je hlboká vyše 1 500 m.
Vzniknút môžu aj aveny alebo závrty, ciže zvislé pukliny nerovnakej šírky. Stalaktity a
stalagmity. Rozpustený vápenec, ktorý unáša voda, sa ukladá na stenách alebo na dne
jaskyne. Z týchto usadenín postupne vznikajú pozoruhodné tvary - kvaple, napr.
stalaktity a stalagmity. Kvapky vody, ktoré presakujú z jaskynného stropu,
zanechávajú na nom drobné kryštáliky uhlicitanu vápenatého; tie sa spájajú a pomaly
vytvárajú dlhé pevné "tycinky", ktoré smerujú nadol: to sú stalaktity. Kvapky vody,
ktoré spadnú na dno jaskyne, zanechávajú na dne usadeniny a tie sa pomaly dvíhajú:
to sú stalagmity. Ked sa stalaktity a stalagmity spoja, vzniknú kvaplové stlpy
(stalagnáty). Kvaple casto vytvárajú zvláštne útvary: nariasenú záclonu, organové
píštaly, pisolity, podobné velkým perlám.. Väcšinou sú biele, ale môžu byt sfarbené aj
do žlta, oranžova alebo okrova, pokial voda obsahuje kyslicníky železa. Zvycajne rastú
velmi pomaly.
Svojimi výnimocnými kvaplami sa preslávili jaskyne Carlsbad v Novom Mexiku (USA) a
priepast Aven Armand vo Francúzsku. Rozvetvený systém podzemných chodieb.
Speleológovia vybádali, že závrty a priepaste sú casto prepojené s rozsiahlou sietou
podzemných komôr a chodieb. Vytvorili ich bývalé údolia podzemných tokov, ktoré
následkom zdvihu pôdy v urcitej oblasti klesli hlbšie. V súcasnosti pretekajú
najspodnejšími vrstvami, môžu sa spájat a vytvárat podzemné jazerá. Niektoré
systémy sú rozvetvené do obrovských rozmerov. Najrozsiahlejší z nich predstavujú
Mamutie jaskyne spojené so systémom Flint Ridge v štáte Kentucky v USA, ktoré spolu
merajú približne 560 km, z toho 400 km je už preskúmaných. V Európe sa najväcší
systém nachádza v jaskyni Holloch vo Švajciarsku: doteraz z neho preskúmali 147 km.
Najväcší jaskynný systém na svete sa nachádza v USA pod Národným parkom Mamutej
jaskyne, asi 144 km južne od mesta Louisville v Kentucky. Prví Európania, ktorí
jaskyne navštívili, tu boli v roku 1799. V roku 1972 jaskyniari dokázali, že Flintova
jaskyna, Mamutia jaskyna a Toohey sú pod troma skalnými chrbtami navzájom
prepojené tunelmi a vytvárajú jaskynný systém dlhý najmenej 560 km. Jaskyne
vytvorila voda, ktorá pod vrstvou tvrdej horniny rozpúšta vápenec. Nádherné súbory
stalaktitov a stalagrnitov z tvrdého vápenca vytvárajú opony, vodopády a prekrásne
kryštály, ktoré vyzerajú ako kvety. Rieka Echo v hlbke 110 m pod zemou je domovom
rozlicných druhov rýb, rakov a kreviet. Živocíchy, ktoré tam žijú celé veky, sa
prispôsobujú svojmu životnému prostrediu a v rieke, v ktorej je úplná tma, sa vyvinuli
tak, že sú dnes celkom slepé a bezfarebné. Aj Slovensko je krajina bohatá na jaskyne s
nádhernou výzdobou. Na nevelkom území Slovenskej republiky sa nachádza takmer
3950 objavených jaskýn. Malých, velkých, krasových, ladových.. z rôznych etáp vývoja
zemského povrchu i ludstva. Najmä krasové jaskyne obohatili našu prírodu nevšednými
hodnotami a bizarnou krásou. Štyri z nich sú od roku 1995 súcastou svetového
prírodného dedicstva - tzv. Slovenského a Aggtelekského krasu. Najnavštevovanejšie
sú Domica, Demänovská jaskyna Slobody, Driny, Belianska, Jasovská, Bystrianska,
Važecká, Harmanecká a Gombasecká jaskyna. Dve jaskyne sú ladové - Dobšinská a
Demänovská. Tretiu, mimoriadne vzácnu, tvoria aragonity, ktoré možno vidiet v
Ochtinskej aragonitovej jaskyni.
JASKYNA DRINY
Jaskyna Driny sa nachádza v Smolenickom krase, vo východnej casti Malých Karpát,
asi 2 km juhozápadne od Smoleníc. Vchod do jaskyne leží vo výške 393 m n. m.
Objavili ju v roku 1929 smolenickí obcania - bratia Vajsáblovci, Valovci a J. Banic.
Sprístupnená bola v roku 1934. Oproti ostatným slovenským jaskyniam má viac
zvláštností, co jej predurcuje osobitné postavenie v odbornom svete. Vznikla v pomeme
cistých jurských vápencoch, kým ostatné slovenské jaskyne prevažne vo vápencoch
triasových. Jej chodby vymodelovala rozpúštacia a erózna cinnost zrážkovej vody,
ktorá prenikala do podzemia puklinami. U ostatných turisticky sprístupnených jaskýn
Slovenska formovalí podzemné priestory riecne toky. Jaskyna Driny je teda puklinovou
jaskynou, a preto jej priestory nie sú rozsiahle. O to bohatšie sú však vyplnené
farebnou sintrovou výzdobou. Kvapl'ové útvary žltej až tmavohnedej farby sú
formované prevažne do visiacich záclon, pre ktoré je typické zúbkovíté lemovanie.
Nemenej zaujímavé sú formy vodopádov a hráškovitá výzdoba, ktorá sa zachovala na
dne bývalých podzemných jazier. K najzaujimavejším castiam jaskyne patrí Sien
Slovenskej speleologickej spolocností s mohutnými nátekmi sintru na stenách a
Stalagmitovým lesíkom, v ktorých je výzdoba lesklá a proces tvorby pokracuje. V Sieni
spolupracovníkov upúta pozornost najcharakteristíckejší útvar jaskyne Slonie uši.
Celková dlžka jaskyne je 650 m a pre verejnost je sprístupnených 430 m.
JASOVSKÁ JASKYNA
Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine v masíve Jasovskej skaly. Vytvoril ju podzemný
tok riecky Bodvy v strednotriasových vápencoch. Jaskyna je najstaršou sprístupnenou
jaskynou na Slovensku (1846), známa archeologickými nálezmi z paleolitu, neolitu a
halštatu, ako aj bratríckym nápisom z roku 1451 v Husitskej sieni. Charakteristickou
sintrovou výzdobou sú mohutné pagody a nástenné vodopády rôzneho sfarbenia.
Jaskyna patrí medzi významé zimoviská pod kovára velkého a dalších 10 druhov
netopierov. Z celkovej známej dížky jaskyne 2120 metrov je pre verejnost
sprístupnených 490 metrov.
DEMÄNOVSKÁ JASKYNA SLOBODY
Nachádza sa na severnej strane Národného parku Nizke Tatry a je súcastou rozsiahleho
systému Demänovských jaskýn. Vytvorená je v masíve Pustie v tmavých
strednotriasových vápencoch, prevažne cinnostou riecky Demänovky. Objavená bola
roku 1921 a verejnosti sprístupnená roku 1924. Vyniká prekrásnou sintrovou
výzdobou, napr. Královej galérie ci Hviezdoslavovej siene, a carovnými jazierkami.
Vzácne sa tu vyskytujú netopier obycajný a netopier fúzatý.
Z celkovej známej dížky jaskyne 6450 metrov je pre verejnost sprístupnených 1870
metrov.
BELlANSKA JASKYNA
Nachádza sa v horskom krasovom teréne Belianskych Tatier na severnom svahu
Kobylieho vrchu vo výške 890 metrov n. m. Vznikla v tmavých strednotriasových
vápencoch eróznou a koróznou cinnostou vôd z ladovcov a atmosferických zrážok.
Objavená bola roku 1881 a následne roku 1884 sprístupnená, s elektrickým osvetlením
už 12 rokov po objavení žiarovky. Má bohatú pestrofarebnú kvaplovú výzdobu,
kvaplové vodopády a sintrové jazierka. Vyskytujú sa tu najmä netopier obycajný,
netopier fúzatý a vo väcšom pocte aj netopier velkouchý. Z celkovej známej dížky
jaskyne 1752 metrov je pre verejnost
VAŽECKÁ JASKYNA
Nachádza sa na severnom okraji Nízkych Tatier, na úbocí Kozích chrbtov prí obci Važec.
Podzemné priestory vznikli v tmavých strednotriasových vápencoch Važeckého krasu
eróznou a koróznou cínnostou vôd bocného ramena Bieleho Váhu a atmosferických
zrážok. Jaskynu objavili roku 1922 a pre verejnost sprístupnili roku 1928. Chodby sú
scasti vyplnené hlinou a štrkom, steny skrášluje pekná sintrová výzdoba. V casti
Kostnica boli objavené pocetné kosti jaskynného medved'a. Vzácne sa tu vyskytuje
netopier obycajný a uchana cierna. Z celkovej známej dlžky jaskyne 400 metrov je pre
verejnost sprístupnených 230 metrov.
HARMANECKÁ JASKYNA
Nachádza sa v Kremnických vrchoch na juhovýchodnom svahu vrchu Kotelnica,
nedaleko Harmanca. Vchod Izbica je nad štátnou cestou do Horného Harmanca vo
výške 821 metrov n. m. Jaskyna je vytvorená v tmavosivých vápencoch stredného
triasu. Má puklínovo-rútivý charakter. Objavená bola roku 1932 a pre verejnost
sprístupnená roku 1950. Jaskynu charakterizuje snehobiele sfarbenie sintrovej
výzdoby, mohutné nástenné vodopády a sintrové jazierka. Je významným zimoviskom
netopiera obycajného, netopiera ostrouchého a vzácne aj iných druhov netopierov. Z
celkovej známej dlžky jaskyne 2200 metrov je pre verejnost sprístupnených 720
metrov.
GOMBASECKÁ JASKYNA
Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v doline rieky Slaná. Jaskyna je
vytvorená vo svetlých vápencoch stredného triasu. Ide o typicky riecnu výverovú
jaskynu s aktívnym vodným tokom. Roku 1951 ju objavili dobrovolní jaskyniari z
Rožnavy a pre verejnost bola sprístupnená roku 1955. Typické pre kvaplovú výzdobu
jaskyne sú dlhé krehké sintrové útvary -brcká. Z celkovej dlžky jaskyne 1525 metrov je
pre verejnost sprítupnených 300 metrov.
JASKYNA DOMICA
Nachádza sa na južnom okraji Silickej planiny a spolu s jaskynou Baradla v Madarskej
republike predstavuje jeden súvislý genetický systém. Jaskyna je vytvorená vo svetlých
vápencoch stredného triasu a má charakter typickej riecnej jaskyne.
Objavená bola roku 1926 a verejnosti sprístupnená roku 1932. Charakteristické pre
jaskynu sú tzv. štíty, bubny, stalagnáty a kaskádovité jazierka (Rímske kúpele).
Jaskyna predstavuje významnú archeologickú lokalitu. Je najvýznamnejším zimoviskom
vzácnych netopierov -podkovára južného. Z celkovej známej dlžky jaskyne 5080
metrov je pre verejnost sprístupnených 1715 metrov.
BYSTRIANSKA JASKYNA
Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier, v Bystriansko- valaštianskom krase.
Jaskyna je vymodelovaná v cistých, tmavých strednotriasových vápencoch a patrí
medzi typické puklinové jaskyne. Staré casti jaskyne boli známe od nepamätí, nové
casti objavili roku 1926. V dnešnej podobe je pre verejnost sprístupnená od roku 1968.
V jaskyni sú zastúpené všetky formy kvaplovej -sintrovej výzdoby. Vyskytujú sa tu
netopier obycajný, podkovár malý a iné druhy netopierov. Z celkovej známej dížky
jaskyne asi 2000 metrov je pre verejnost sprístupnených 700 metrov.
OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYNA
Nachádza sa v Revúckej vrchovine, na severnom úbocí vrchu Hrádok. Objavili ju
náhodne banským spôsobom v roku 1954 a sprístupnená bola roku 1972. Jaskyna má
odlišnú morfológiu ako ostatné jaskyne na Slovensku. Vznikla v šošovke bielych až
modrosivých kryštalických vápencov v Ochtinskom kryptokrase chemickou cinnostou
zrážkových vôd na zlomových líniách s puklinami. Množstvo a rozlicné formy
aragonitovej výzdoby ju radia k svetovým unikátom. Z celkovej dlžky jaskyne 300
metrov je pre verejnost sprístupnených 235 metrov.
LITERATÚRA:
1. Objavovanie Zeme. Encyklopédia mladých Larousse. Bratislava 1997
2. Wertheim,J. - Oxland, Ch. - Waterhouse, J.: Školská encyklopédia chémie. Bratislava
1996
3. Cranfieldová, I.: 100 najväcších divov prírody. Bratislava 1997
4. Medenbach,O. - Susieckovová - Fornefeldová, C.: Minerály. Sprievodca prírodou.
Bratislava 1995
5. Slovenské jaskyne. Žilina 1998
6. Jaskyna Driny. Bratislava 1996.