Krajiny V4

Krajiny V4
KRAJINY V4
Vyšegrádska (Vyšehrádska) štvorka je politické zoskupenie Madarska, Polska, Ceskej
republiky a Slovenska. Do rozdelenia CSFR to bola V3. Vznikla na základe dohody
podpísanej 15.2.1991 na zámku Vyšegrád v Madarsku. Spolocnou deklaráciou sa štáty
zaviazali harmonizovat spolocné postupy s cielom vstúpit do EÚ a NATO. Neskôr však
boli uzatvorené len bilaterálne zmluvy. Ekonomickým fórom V4 je Stredoeurópska
dohoda o volnom obchode- CEFTA- vznikla v roku 1992 a jej cielom bolo vytvorenie
oblasti volného obchodu do roku 2001.
Povrch krajín V4 je velmi pestrý. Na severe sa rozprestierajú nížiny a jazerné
pahorkatiny, ktorými pretekejú Labe, Odra a Visla. V strednej a juhovýchodnej casti sa
dvíhajú horské systémy rôzneho vek (Cesko-nemecká vysocina a Karpaty).
Juhovýchodnú cast vyplnajú nížiny s riekami Dunaj a Tisa. Podnebie v tejto oblasti je
prechodné medzi oceánskym a pevninským.
Obyvatelstvo a hospodárstvo: Velká koncentrácia obyvatelstva je v priemyselných
oblastiach a v mestách , kde žije viac než polovica všetkých obyvatelov.
Významným priemyselným odvetvým krajín V4 je strojársky, chemický, textilný a
potravinársky priemysel.
Najvýznamnejšie polnohospodárske oblasti sú na nížinách. Polnohosp. sa orientuje na
pestovanie obilnín, technických plodín a krmovín. V Madarsku a Polsku prevláda
rastlinná výroba, v Ceskej republike je rozvinutý chov dobytka a ošípaných.
V celej oblasti je hustá siet železníc, ciest a potrubia, co napomáha transportu surovín
a tovaru zo severnej a západnej Európy a naopak.
Polsko
- leží v severovýchodnej casti strednej Európy pri južnom pobreží Baltského mora.
Rozlohou a poctom obyvatelov patrí medzi väcšie európske krajiny.
Povrch Polska tvoria nížiny a pahorkatiny, severnú cast vyplnajú jazerné pahorkatiny -
Pomoranská a Mazurská, s množstvom jazier. V strednej casti Polska sa rozkladajú
rozsiahle nížiny (Velkopolská, Sliezska a Mazovská)
a Lublinská pahorkatina i Malopolská vrchovina. Najvyššie vrchy sa tahajú
pri hraniciach s Ceskou republikou (Ceská vysocina) a so Slovenskom (Karpaty). V
pásme Tatier dosahujú najväcšiu výšku 2500 m n.m.
Podnebie je prechodné medzi oceánskym a vnútrozemským. Na severozápade sa
uplatnuje vplyv oceánu. Juh a východ má kontinentálne
podnebie s teplými daždivými letami a chladnejšími suchými zimami.
Takmer celé územie Polska patrí do povodia dvoch najväcších riek - Visly
a Odry, ktoré sa vlievajú do Baltského mora, sú splavné a pospájané prieplavmi.
Polské rieky majú najvyšší vodný stav na jar v období topenia snehu
a v období letných daždov. V zime rieky zamrzajú, cím sa obmedzuje ich využitie na
plavbu. Ladovcové jazerá sa vyskytujú v Mazurskej jazernej pahorkatine a v Tatrách.
Pôdy sú na väcšine územia piesocnaté, menej úrodné a pokrývajú ich borovicové lesy
(1/4 Polska). Úrodné pôdy sú na nížinách v južnej a juhovýchodnej casti krajiny.
Polnohospodárstvo využíva asi 2/3 rozlohy štátu.
Obyvatelstvo je nerovnomerne rozmiestnené, najhustejšie je zaludnený
juh a juhozápad. Väcšina obyvatelov žije v mestách. Najväcšie je hlavné mesto
Varšava, ktorá má 1,5 mil. obyvatelov, je najväcším hospodárskym a kultúrnym
strediskom. Druhé najväcšie mesto je Lodž, známe textilným a filmovým
priemyslom, bývalé hlavné mesto Krakov, Wroclaw - strojársky priemysel
a Poznan známa svojimi veltrhmi.
Polsko má bohaté ložiská cierneho (Horné Sliezko) a hnedého uhlia, olovených,
zinkových
a medených rúd, kamennej soli a síry. V tažbe cierneho uhlia je Polsko na poprednom
mieste na svete. Najvýznamnejšia priemyselná oblast je juhozápadná
a západná cast Polska. Najdôležitejšiu priemyselnú základnu tvorí Katowická
konurbácia v Hornosliezskej panve (3 mil. obyvatelov). Sústreduje sa tu tažba
cierneho uhlia, hutníctvo železa a farebných kovov, chemický a strojársky priemysel.
Velké nahromadenie priemyslu má vplyv na životné prostredie.
Najväcšie odvetvie priemyslu je strojárstvo. Zameriava sa na výrobu námorných lodí
(Gdansk, Gdyna, Štetín), lokomotív a železnicných vagónov,
obrábacích a polnohospodárskych strojov i automobilov. Chemický priemysel
spracúva domáce suroviny(tažká chémia) a dovážanú ropu rafinérie v Plocku.
tradíciu má textilný priemysel (Lodž) a potravinársky, hlavne cukrovarníctvo.
Polnohospodárstvo zamestnáva asi štvrtinu ekonomicky cinného obyvatelstva. Väcšinu
pôdy obhospodarujú súkromní rolníci, základ tvoria rodinné farmy
s výmerou 5-10 ha. Polnohospodárska výroba je najintenzívnejšia v najúrodnejších
castiach Mazovskej, Sliezskej a Velkopolskej nížiny. Pestujú sa zemiaky
(2.miesto na svete), obilniny , najmä raž, lan, cukrová repa, významná je produkcia
zeleniny, chmelu a repky. V živocíšnej výrobe dominuje chov ošípaných a dobytka.
Dôležitý je i rybolov.
Na prepravu tovarov i osôb sa v Polsku využívajú hlavne železnice, ktoré sú
spolovice elektrifikované. Nekvalitná cestná siet sa v súcasnosti modernizuje.
Významná je námorná doprava s prístavmi Štetín, Gdansk a Gdyna, na ktorú
nadväzuje riecna.
Ceská republika
-má výhodnú geografickú polohu v strede Európy.
Prevažnú cast územia Ceskej republiky zaberá Ceská vysocina, v ktorej prevládajú
pahorkatiny
a vrchoviny. Nížiny a roviny vyplnajú Ceskú tabulu, z ktorej vycnievajú
pieskovcové skalné mestá a sopecné pohoria (Ceské stredohorie, a Doupovské
vrchy.). Územie Ceskej republiky obklopujú nevysoké horstvá Šumava
a Ceský les, Krušné, Lužické a Jizerské hory, Krkonoše (Snežka 1 602 m
n.m.), Orlické hory a Jeseníky. Vo vnútrozemí sa rozprestiera rozsiahla
Ceskomoravská vrchovina. Východnú cast Moravy vyplnajú Karpaty,
ktoré od Ceskej vysociny oddelujú komunikacne dôležité zníženiny-
-moravské úvaly a úzka Moravská brána. Hranicu so Slovenskom tvoria
Biele Karpaty, Javorníky a Beskydy.
Mierne podnebie Ceskej republiky podlieha oceánskym i kontinentálnym
vplyvom. Výraznejšie sa prejavuje vplyv Atlantického oceánu. Teplotné pomery a
množstvo zrážok sa menia s nadmorskou výškou a polohou. Náveterné
strany hôr majú až 1 500 mm zrážok, oblasti na záveternej strane pohorí majú
najmenej zrážok.(Žatecko menej ako 500 mm). Územím Ciech prechádza hlavné
európske rozvodie. Západná cast patrí k povodiu Labe (hlavné prítoky
Vltava a Ohre), východná cast patrí do povodia Dunaja, do ktorého sa vlieva
rieka Morava. Na severovýchode je to povodie Odry, tá sa vlieva do Baltského mora.
Na nížinách prevládajú cernozeme a hnedozeme, vo vrchovinách hnedé lesné pôdy,
podzolové pôdy a podzoly. Rastlinstvo patrí do oblasti stredoeurópskej kveteny, lesy
pokrývajú tretinu rozlohy územia. Pôvodné listnaté
lesy nahradili smrekové a borovicové. K chráneným územiam patrí Krkonošský
národný park a chránené krajinné oblasti Šumava, Ceské
stredohorie, Jeseníky ai.
Ceská republika patrí k husto zaludnéným štátom Európy. Prirodzený prírastok je velmi
nízky. Obyvatelstvo je národnostne homogénne - Cesi
tvoria 94,7%, Slováci 3%, zvyšok Nemci, Poliaci a dalšie národnosti.
V mestách žije väcšina obyvatelstva. Najväcšie sídla sú hlavné mesto
Praha (1,2 mil. obyvatelov), Brno, Ostrava, Plzen, Olomouc, Liberec.
Ceská republika patrí k rozvinutým oblastiam Európy s bohatou tradíciou
priemyselnej výroby a vyspelým polnohospodárstvom. Je to štát s rozvinutým
priemyslom. Základ tvorí tažba nerastných surovín - cierne uhlie,
hnedé uhlie, kaolín, grafit a výroba elektrickej energie (69% v tepelných
elektrárnach). Významným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa
(Ostrava, Trinec, Kladno) a strojárstvo zamerané na výrobu autobusov,
automobilov, motocyklov a priemyselných zariadení. (Praha, Plzen, Brno).
V chemickom priemysle prevláda petrochémia (Litvínov) a tažká chémia
(Kralupy, Pardubice).
Významná je výroba plastických hmôt, vlákien a pneumatík. Svetoznáma ja výroba
úžitkového a umeleckého skla (severné Cechy),
porcelánu a keramiky (Karlove Vary, Rakovník), bižutérie (Jablonec). Tradicný
textilný, odevný, kožiarsky a potravinársky (pivo, likéry, cukor, mäsové
výrobky) priemysel sa pomaly orientuje na nárocnejšie západoeurópske
a svetové trhy.
Polnohospodárstvo využíva 56% rozlohy štátu, zamestnáva 7,5%
ekonomicky cinného obyvatelstva. Najúrodnejšie oblasti sú Polabská nížina
a moravské úvaly. Pestujú sa obilniny - pšenica a sladovnícky jacmen, cukrová
repa, v suchších oblastiach chmel (Žatecko), na menej úrodných pôdach raž,
zemiaky, krmoviny a lan (hlavne Ceskomoravská vrchovina). Rozvinutý je chov
dobytka, ošípaných a hydiny. Tradicný je i chov rýb (Trebonsko).
Ceská republika má hustú siet železníc a ciest, ale nezodpovedajú súcasným
európskym požiadavkám. Najhustejšia dopravná siet je v priemyselných
oblastiach, najväcší dopravný železnicný, cestný, riecny i letecký uzol je Praha.
Riecna doprava sa sústreduje na riekach Labe a Vltava. Významná je aj potrubná
doprava.
Obrovský potenciál má cestovný ruch, ktorý sa stáva významným zdrojom
financných príjmov. Praha patrí k najnavštevovanejším mestám na svete.
Významné sú i kúpelné mestá, najmä Karlove Vary, Mariánske a Františkove
Lázne.
Ceská republika dováža hlavne suroviny pre priemysel, potraviny a výrobky
moderného strojárstva. Vyváža priemyselné výrobky i suroviny: koksovatelné
uhlie, sklárske piesky a kaolín. Najvýznamnejší obchodný partner je Nemecko
a Slovensko.
Madarsko
-je vnútrozemský štát v juhovýchodnej casti strednej Európy. Poctom obyvatelov i
rozlohou sa zaraduje medzi menšie európske štáty.
Povrch tvoria prevažne nížiny, najrozsiahlejšia je Velká uhorská nížina
na východe, ktorú rieka Tisza delí na dve casti. Severnú cast nížiny lemujú
sopecné vrchy Mátra, Bukové hory, Zemplánske a Tokajské vrchy. Na západ
od Dunaja je povrch clenitejší. Na juhu je pohorie Mecsek, od Balatonu
k Dunaju sa tiahne Bakonský les, Vestešské a Pilišské vrchy, severnú cast
vyplna Malá uhorská nížina ohranicené Dunajom. Západnú hranicu s Rakúskom lemujú
nevysoké výbežky alpskej sústavy.
Mierne kontinentálne podnebie s dlhým horúcim letom a so zrážkami
500-700 mm umožnuje pestovat teplomilné plodiny. Na severovýchode
sa rozprestiera suchá step - pusta. V suchých oblastiach je vybudovaných
vela zavlažovacích kanálov, najmä v povodí Tiszy. Casté sú tu povodne- hlavne na jar.
Zvyšky pôvodných rozsiahlych lesov sa zachovali v stredohorských
polohách.
Je národnostne homogénne, 98% obyvatelov tvoria Madari, velkou
mierou sa podielajú na národnostných menšinách susedných štátov.
Vyznacujú sa velmi nízkou pôrodnostou, dlhodobým poklesom poctu
obyvatelstva a koncentráciou pätiny populácie v hlavnom meste.
Je priemyselno-polnohospodársky štát. Takmer 60% plochy zaberá
orná pôda. Prevláda rastlinná výroba, najviac sa pestuje pšenica, kukurica
a cukrová repa. Dalej sa pestujú zemiaky, slnecnica, významné je pestovanie
teplomilnej zeleniny (paprika, rajciny), ovocia (marhule, broskyne) a vinica.
Vzhladom k dostatku krmovín sa chovajú ošípané a hydina, na pastvinách
dobytok a ovce. Madarsko je významný exportér potravín.
Po 2. svetovej vojne došlo k rozsiahlej industrializácii. Taží sa hnedé uhlie,
ale i zemný plyn a menšie množstvo ropy, cierneho uhlia, uránu a mangánovej
rudy. Velmi významná je tažba bauxitu. Dôležitá je produkcia oxidu hlinitého
a hliníka, hutníctvo železa a výroba ocele. Najdôležitejším odvetvím je strojárstvo s
výrobou presných prístrojov a autobusov, koncentrované v Budapešti,
elektronika, chemický priemysel, farmaceutický a potravinársky (mäsové
konzervy, madarská saláma, výrobky z ovocia a zeleniny, tokajské víno
i destiláty).
Najvýznamnejším priemyselným strediskom je Budapešt, sú tu zastúpené
všetky priemyselné odvetvia. Dalšie priemyselné strediská sú Miškovec
(Miskolc), Debrecín (Debrecen), Segedín (Szeged), Pécs.
Dopravná siet Madarska je charakteristická radiálnym usporiadaním s centrom
v Budapešti. Najväcšie množstvo nákladov sa prepravuje po železnici,
významná medzinárodná dopravná tepna je i Dunaj s riecno-morským prístavom v
Budapešti. Cestovný ruch sa sústreduje do liecivých termálnych
oblastí, do Budapešti a k Balatonu.
Madarsko uskutocnovalo ciastocné hospodárske reformy už za komunistického režimu,
je na trhové hospodárstvo lepšie prispôsobené a získalo i najviac
zahranicných investícií. Dnes už 70% exportu smeruje na západné trhy.