Kozmonautika

Kozmonautika
Kozmonaut alebo astronaut je clenom posádky kozmickej lode. Prvým kozmonautom
bol J.A. Gagarin, ktorý uskutocnil 12. 4. 1961 oblet Zeme na kozmickej lodi.
Prvou kozmonautkou sa stala V.V. Tereškovová. Termín astronaut sa zaužíval v
západných krajinách. Všeobecne sa používa v súvislosti s medzihviezdnymi letmi.
Kozmonautika alebo astronautika sú v podstate kozmické lety a súhrn oblastí vedy a
techiky, ktoré zabezpecujú lety do kozmického priestoru pomocou kozmických rakiet,
umelých družíc zeme (UDZ), kozmických sond, kozmických lodí, orbitálnych staníc a
dalších zariadení riadených zo Zeme alebo pilotovaných. Zahrna aj problematiku teórie
kozmických letov s výpoctami dráh, vedecko-technické riešenie kozmických rakiet,
palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, prenosu informácii, atd. Nie
je totožná s výskumom kozmického priestoru ako kozmických telies, kedže tento
výskum sa uskutocnuje aj z povrchu Zeme pomocou teleskopov a iných technických
zariadení.
Pri každom experimente kozmonautiky ide o kozmický let. Teleso vypustené do
kozmického priestoru sa nazýva umelé kozmické teleso, podla svojej dráhy umelá
družica Zeme alebo umelá obežnica Slnka. Teória kozmických letov zahrna riešenia
kozmických parametrov, dosahovanie kozmických rýchlostí, lety mimo slnecnej
sústavy, atd. K technike kozmických letov patrí napríklad vývoj raketových motorov a
palív, volba maximálneho pretaženia, spôsoby navedenia na dráhu, zabezpecenie
spojenia a kontroly prístrojov družice a vývoj konštrukných prvkov. Prítomnost cloveka
v kozmickom priestore vyžaduje prispôsobenie konštrukcie kozmickej lode i všetkých
etáp kozmického letu od štartu, cez zvýšené nároky na stabilitu až po etapu návratu s
dostatocne mäkkým pristátim.
Zložitú technickú procedúru vyžadujú automatické medziplanetárne sondy s navedením
na dráhu okolo Mesiaca ci planéty, s pristátim na inom kozmickom telese, s riadením
cinnosti aparatúr na inom telese a s návratom z iného telesa. Konštruktérom prvých
sovietských rakiet vrátane programu prvých letov s ludskou posádkou bol S.P. Korolov,
hlavným konštruktérom rakiet pre americké programy vrátane letov na Mesiac bol W.
von Braun. V histórii kozmonautiky je vela významných medzníkov, za najväcšie
úspechy sa pokladá štart prvej UDZ 4.10.1957, štart prvého cloveka na obežnú dráhu
okolo Zeme 12.4.1961 a pristátie prvých ludí na Mesiaci 20.7.1969. Kozmonautika
postupne prerástla do mnohých odvetví vedy aj hospodárskeho života. Podla úcelu,
ktorý sa družicou alebo iným kozmickým priestorom ci systémom družíc sleduje, sa
oznacujú kozmické programi za vedecké, meteorologické, komunikacné a iné vedecké
programi a výsledky. Výskum Zeme ako kozmického priestoru sa zaradil do plánu práce
kozmonautov v kozmických lodiach-Sojuz.
Na vedeckých experimentoch v orbitálnej stanici sa zúcastnil ceskoslovenský
kozmonaut V. Remek ako prvý kozmonaut tretej krajiny po ZSSR a USA. Nesmierny
vedecko-technický význam má dlhodobý pobyt kozmonautov v orbitálnych staniciach
pri príprave letov k planétam, predovšetkým na Mars. V rámci programu mierovej
spolupráce v kozmickom priestore sa uskutocnil spolocný kozmický experimeny -
Apollo-Sojuz r. 1975, pri ktorom sa kozmické lode Sojuz a Apollo spojili a kozmonauti
prešli z jednej lode do druhej. V súcasnosti sa technika kozmických letov v USA
sústredila na stavbu raketoplánov s návratom z obežnej dráhy.
Výskum planét Mesiaca, Venuši, Marsu, Jupiterna, Saturna a Uránu pokracuje aj v
súcasnej dobe.