Košický samosprávny kraj

S rozlohou 6 753 km2, s vyše 767 tisíc obyvateľmi tvorí katastrálne územia 17 miest a 422 obcí súčasných okresov Sobrance, Michalovce, Trebišov, Gelnica, Spišská Nová Ves, Rožňava, Košice I. – IV. a Košice okolie.

Košický samosprávy kraj sa rozprestiera na území slovenskej časti historickej Abovskej stolice, ktoré tvorí jadro územia kraja. Ďalej obsahuje časti troch identických regiónov, historických území komitátov, neskôr stolíc - Gemerskej stolice, Spišskej stolice v západnej časti kraja a Zemplínskej stolice vo východnej časti kraja.



Abov vznikol v 2. polovici 13. storočia po rozpade kráľovského komitátu Castrum Novum. Prešiel zložitým historickým vývojom. Na tomto území po vzniku I. ČSR jestvovala až do roku 1923 Abovsko – turnianska župa. Sídlo stolice sa v stredoveku často menilo, v polovici 17. storočia sa ním stali Košice. Ide o svojrázny región, ktorý vyniká bohatstvom kultúrnych a technických pamiatok.



Prvé stopy osídlenia dokladujú náleziská v Poľove a Seni. Početné doklady osídlenia sa sústreïujú najmä na východnú časť Košickej kotliny, Kelti obývali celé jej územie. Mnohé archeologické pamiatky dokladujú slovanské osídlenie až do konca 12. storočia. V prvej polovici 11. storočia prichádzajú Maïari. Začiatkom 14. storočia bolo v Above okolo 250 sídiel.



Už v tom čase najvýznamnejším centrom regiónu boli Košice, ktoré ležali na významnej križovatke obchodných ciest. V roku 1598 boli Košice slobodným kráľovským mestom, Jasov, Moldava nad Bodvou mestečkami a postavenie trhových miest mali Seňa, Svinica, Trstené pri Hornáde a Veľká Ida. Po roku 1720 pribudli k malým mestám Nižný a Vyšný Medzev a po roku 1773 aj Haniska.



Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom, pestovala sa najmä raž, zemiaky, konope i vínna réva. Tunajšie vína sa kvalitou vyrovnajú tokajským. Rozšírený bol chov oviec. V stredoveku a neskôr aj v 1. polovici 19. storočia sa ťažilo zlato a striebro v Zlatej Idke. Bane na ťažbu medi boli v chotári Medzeva, Košickej Belej, Košických Hámrov, Rudníka a Zlatej Idky. Železná ruda sa ťažila najmä pri Medzeve.



Košice boli hlavným výrobným a obchodným centrom s medzinárodným významom. Boli aj významným kultúrnym centrom. V 18. a 19. storočí sa do mesta sťahovala šľachta, v ktorej palácoch sa pestovala poézia, hudba a divadlo. Vysokú úroveň dosiahlo školstvo a kníhtlačiarstvo. Dôležitým kultúrnym miestom bol premonštrátsky kláštor v Jasove, ktorý od 13. storočia plnil funkciu hodnoverného miesta. Územie Zemplína, ktoré sa nachádza v Košickom kraji, bolo osídlené už v praveku. Žili tu Kelti, Dákovia.

Na území východoslovenskej nížiny sa tiež sústreďovalo slovanské obyvateľstvo. Centrom bolo slovanské hradisko Zemplín. Maďari postupne osídľovali južnú časť územia - Medzibodrožie.



Už v roku 1720 boli Michalovce najvýznamnejším obchodným a kultúrnym centrom. Popri nich sa tu nachádzali mestečká Trebišov, Kráľovský Chlmec, Sečovce. Obyvateľstvo sa prevažne venovalo poľnohospodárstvu. Na nížine sa pestovala pšenica, kukurica a cukrová repa, v Tokajskej oblasti vínna réva. Rozšírený bol chov hovädzieho dobytka, koní a ošípaných. Ku Košickému samosprávnemu kraju prináleží aj rázovitý Slovenský kras a Rožňavská kotlina - východná časť Gemera. Hlavným tokom je rieka Slaná.



Významnými centrami sú Jeľšava, Plešivec a Rožňava. V 14. storočí nemeckí kolonisti založili banícke osady Dobšiná, Nadabula, Nižná a Vyšná Slaná. Pôvodne centrami regiónu boli hrady Gemer a Plešivec, okolo roku 1320 k nim pribudol hrad Krásna Hôrka. Obyvatelia boli prevažne roľníci a pastieri. V hornatých krajoch sa pestovala raž, pohanka, ovos, konope, ľan a zemiaky. Rozšírené bolo ovocinárstvo aj chov oviec. Významnú tradíciu predstavuje ťažba a spracovanie železnej rudy. Už v 14. storočí sú hámre v Štítniku a Dobšinej. Hlavným baníckym strediskom bola Rožňava. Centrami remeselnej výroby boli Rožňava, Jeľšava, Štítnik. Prevládalo spracovanie kovov.

Kultúrnym centrom je Rožňava, dodnes sídlo biskupstva.



Na území Košického kraja sa nachádzajú dva spišské okresy - Spišská Nová Ves a Gelnica. Spiš patril v stredoveku k najvyspelejším oblastiam remeselnej výroby a obchodu na Slovensku. Hlavnými centrami tejto časti Spiša boli Spišská Nová Ves, Gelnica a Spišská Kapitula, ktorá je významným strediskom školstva a od roku 1776 sídlom Spišského biskupstva. Obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu a pastierstvu, baníctvu a spracovaniu kovov. Nachádza sa tu veľké množstvo pamiatok, najmä gotických sakrálnych stavieb.