Košice

Košice
Rozloha- 248km2
Pocet obyvatelov- 240 915
Pocet mestských castí- 22
Prírodné pomery-
Okres sa nachádza v Košickej kotline, z ktorej na severe a na západe zasahuje do
Ciernej hory a Volovských vrchov, teda do geomorfologických celkov Slovenského
rudohoria. Najvyšší bod územia, 850m.n.m.,je Vysoký vrch na severe územia v Ciernej
hore. Najnižší bod úyemia, 20m.n.m., je pri výtoku Hornádu z okresu v Starom meste.
Na východe a na západe územia sa vyskytujú neogénne jazerné sedimenty: íly, piesky
a štrky. V Ciernej hore nájdeme najmä prvohorné granodiority a diority. Volovské vrchy
vybudovali prevažne fylity, kvarcity, a iné prvohorné a staršie horniny. Nivu Hornádu
pokrývajäú riecne usadeniny. Popri Hornáde sa tahá nivná rovina. Pozdlž nie sú
zachované zvyšky riecnych terás, ktoré stúpajú smerom k pohoriu do pahorkatiny.
Volovské vrchy a cierna hora majú vrchovinový a hornatinový reliéf. Územie okresu
patrí do teplej klimatickej oblasti. Vyznacuje sa však chladnou zimou, ktorá je
prejavom kontinentálneho podnebia. Oproti ostatným Košickým okresom má najviac
zrážok.
Priemerné mesacné teploty v stupnoch Celzia. (Košice)
Mesiac: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
11 12
Teplota: -3,6 -1,7 2,9 9,2 14,6 17,7 19,6 18,8 14,6 8,8
3,8 -0,4
Priemerné mesacné zrážky v mm (Košice-Cermel)
Mesiac: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
11 12
Zrážky: 36 38 35 49 83 103 99 89 55 58
66 47
Smerom zo severu na juh preteká okresom rieka Hornád,ktorej priemerný rocný
prietok v Kysaku je 19m3 .s-1. Na území okresu sa do nej z pravej strany vlievajú
Pstružník a Cermel, z lavej strany Monok. Vo Volovských vrchoch a Ciernej hore, teda v
nezastavanej casti mesta, sa vyskytujú hnedé lesné pôdy- kambizeme. Na nive
Hornádu vznikli nivné pôdy- fluizeme. Okres je najzalesnenejšou castou Košíc. V nižších
polohách rastú dubové lesy, vo vyšších bukové, jedlové i smrekové porasty. Vyskytujú
sa tu aj niektoré vyácne rastliny, ako sú poniklec slovenský, lan chlpatý a sleziník
severný.
V lesoch Slovenského rudohoria žijú živocíchy spolocenstiev listnatého a ihlicnatého
lesa: jelen lesný, líška hrdzavá, srnec lesný, diviak lesný a mnohé druhy vtáctva.
K vzácnym druhom patrí macka divá, kuna lesná, sýkorka chochlatá, rohác obycajný.
Administratívny vývoj
Prakticky celé územie dnešných Košíc patrilo od 13.storocia do roku 1848 do Abovskej
stolice, neskôr do Abovsko-turnianskej župy. Stolicná príslušnost obce Tahanovce,
ktorá ležala na hranici Šarišskej a Abovskej stolice, nebola v stredoveku ustálená. Pri
administratívnom clenení v novej CSR roku 1923 vzniklo na Slovensku 79 okresov a
dve magistrátne mestá: Bratislava a Košice. Prvá písomná zmienka o Košiciach
pochádza z roku 1230. Je nou lubinská listina, zmluva o predaji pozemkov. Košice sa v
tejto listine pomenúvajú královsky „Villa Cassa“, ktoré sa v latincine vyvinulo z názvu
Cassovia, v nemcine Kaschau a madarcine Kassa. Pre mesto Košice druhou
najvzácnejšou listinou je prvé listinné udelenie erbu právnickej osobe- mestu, v Európe
zo dna 7. Mája 1369. Tento den sa od roku 1994 oslavuje ako „Den mesta Košice“.
Konecnú podobu získal mestský erb štvrtou královskou listinou z roku 1502 a používa
sa aj v súcasnosti. Jedným z najpôsobivejších zobrazení stredovekých Košíc je
kolorovaná mediritina z roku 1617, známa ako Houffnagelova veduta.
Obyvatelstvo
Pocet všetkých obyvatelov mesta Košice je v súcasnosti 240 915
Košice I- 65 747 obyvatelov
Košice II-82 356 obyvatelov
Košice III- 32 170 obyvatelov
Košice IV- 60 642 obyvatelov
Košice okolie- 101 630 obyvatelov
Veková štruktúra obyvatelstva
Predproduktívny vek: 60 866 obyvatelov
Produktívny vek: 143 425 obyvatelov
Poproduktívny vek: 31 626 obyvatelov
Národnostná štruktúra
Slovenská národnost: 217 859 obyvatelov
Madarská národnost: 11 008 obyvatelov
Rómska národnost: 4 423 obyvatelov
Ceská národnost: 3 661 obyvatelov
Ukrajinská národnost: 1 046 obyvatelov
Rusínska národnost: 509 obyvatelov
Nemecká národnost: 308 obyvatelov
Moravská národnost: 177 obyvatelov
Iné: 1 748 obyvatelov
Štruktúra obyvatelstva podla vzdelania
Základné vzdelanie: 48 017 obyvatelov
Ucnovské vzdelanie: 36 812 obyvatelov
Stredné odborné: 6 238 obyvatelov
Stredné odb.s maturitou: 49 309 obyvatelov
Vysokoškolské: 24 921 obyvatelov
Sídla
KOŠICE ležia na rieke Hornád na rozhraní Košickej kotliny, Volovských vrchov a Ciernej
hory. Sú druhým najväcším mestom Slovenskej republiky. Pre východnú tretinu
Slovenska znamenajú dôležité mestské centrum. Mesto bolo sídlom
Abovsko-turnianskej župy a Košickej župy, od roku 1949 do roku 1960 Košického kraja
a od roku 1960 do roku 1996 Východoslovenského kraja.
Svojím významom aj dnes Košice presahujú krajské hranice.
Vývoj poctu obyvatelov Košíc
Mesto/rok: 1896 1900 1921 1950 1970 1995
Košice: 30 802 47 178 60 266 71 831 144 445 240 915
Kultúra a rekreácia
Košice sú obchodným, politickým i kultúrnym centrom celého kraja. Nachádzajú sa v
nich
významné celoštátne a krajské úrady a inštitúcie, z ktorých najvýznamnejší je Ústavný
súd Slovenskej republiky. Je tu Technická univerzita, Univerzita veterinárneho
lekárstva, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Ekonomická univerzita –
Podnikovohospodárska fakulta, Vysoká vojenská letecká škola generála M.R. Štefánika
a Vysoká škola polnohospodárska. Z kultúrnych ustanovizní sú v Košiciach divadlá
(Divadlo Janka Borodáca, Thália, Štúdio Smer, Bábkové divadlo), knižnice (knižnica
Jana Bocatia, Vedecká knižnica), múzeá (Východoslovenské múzeum), galérie,
filharmónia, televízne a rozhlasové štúdia, súkromné rádiá (TOP Rádio, KIKS Rádio),
kiná (Družba, Úsmev, Capitol, Tatra, Impulz, Veritas), Zoologická záhrada (Kavecany),
lyžiarske strediská (Jahodná, Kavecany, Cervený Breh), Rekreacné strediská (Alpinka,
Anicka, Bankov, Kavecany-vyhliadková veža, mestské hradby,
bobová dráha), kúpaliská (kúpalisko Triton, Cervená hviezda, Mestská plaváren, krytá
plaváren, Košická Belá), vodné nádrže (Bukovec, Ružín, Jazero, Cana, Geca, Kechnec).
Hospodárstvo
Košice sú hospodárskym centrom východnej casti republiky. Sú tu mohutné závody :
VSŽ (Východoslovenské železiarne – U.S.Steel), ktoré produkujú železo, ocel a široký
sortiment oceliarskych výrobkov. Popri tomto priemyselnom gigante sú na území Košíc
ešte dalšie závody so strojárskou a kovospracujúcou výrobou, napr. firma VARIAKOV,
a.s. – spracúva plechy a vyrába hydraulické hadice, AKRA, a.s. – vyrába ocelové
konštrukcie, CASSPOS,a.s. vyrába potravinárske stroje, ARTEP, a.s. – vyrába
priemyselnú elektroniku a elektrické pohony. Košice majú aj dobré podmienky na
polnohospodársku výrobu. Darí sa tu najmä pšenici a jacmenu.
Architektonické pamiatky
Najvýznamnejšou historickou pamiatkou, dominantou a pýchou mesta je Dóm sv.
Alžbety. Najkrajší gotický chrám na Slovensku bol spolu s Urbanovou vežou a kaplnkou
sv. Michala vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho stavba sa zacala okolo r.
1380, prebiehala v niekolkých etapách a nikdy nebola úplne dokoncená. Dóm odolal
požiarom v r. 1556 a 1775, zemetraseniu v r. 1834, povodni v r. 1845 a víchrici v r.
1875. Z pôvodného zámeru postavit pätlodovú baziliku, vznikol pätlodový kostol s
krížnou lodou. Dóm meria v pozdlžnej osi 60,5 m, v priecnej osi 39,5 m. Hlavná lod má
rozpon 9,75 m. Nad krížením dómskych lodí sa nachádza drevená vežicka, oplechovaná
medeným plechom, nazývaná sanktus. Severná veža dómu s rokokovým zastrešením z
r.
1775 je vysoká 58,5 m, hreben strechy je vo výške 32,2 m. Na ochodzi dómu je možné
vidiet zaujímavé zoomorfné chrlice vody. Na juhozápadnom rohu má jeden z nich
podobu ženy, údajne manželky majstra Štefana, takto potrestanej za nadmerné
popíjanie vína. Umelecky najhodnotnejší a najhonosnejšie vyzdobený je severný portál
dómu v tympanóne je zobrazený posledný súd, obklopený piatimi reliéfmi – dvoma
výjavmi zo života sv. Alžbety, Pannou Máriou so ženami, Apoštolom Jánom s vojakmi a
ukrižovaným Kristom. Vstup bol na prelome 19. a 20.
storocia doplnený sochami uhorských svätcov – Imricha, Štefana, Alžbety Uhorskej,
Ladislava a Henricha. Hlavný neskorogotický oltár bol vyrobený v rokoch 1474-77. V
arche oltára sú uložené plastiky Panny Márie s Ježiškom, sv. Alžbety Uhorskej a sv.
Alžbety Biblickej. Na dvoch pároch oltárnych krídel je spolu 48 obrazov zobrazujúcich
život sv.Alžbety Uhorskej, pašijový a adventný cyklus. Najstaršou pamiatkou v dóme je
však bronzová krstitelnica z prelomu 13. a 14. storocia. Druhým najvzácnejším oltárom
je neskorogotický oltár navštívenia Panny Márie z roku 1516. Mimoriadne cenné je aj
nádherné kamenné pastofórium z rokov 1468-77. V roku 1906 bola v dóme
vybudovaná krypta na uloženie pozostatkov Františka II. Rákociho. V sarkofágoch sú
uložené aj pozostatky jeho matky Heleny Zrínskej a jeho najstaršieho syna Jozefa.
Pochované sú tu aj pozostatky grófov Antona Esterháziho, Mikuláša Šibrika, Mikuláša
Bercéniho a jeho manželky Kristíny Cákiovej.
Východoslovenské múzeum: postavené v roku 1896-99, sa nachádza na námestí
Maratónu mieru. Námestie je pomenované podla každorocne sa konajúcej
medzinárodnej športovej akcie. Mená vítazov sú zvecnené na podstavci sochy
maratónca od akademického sochára Arpáda Racku, nachádzajúcej sa pred budovou
múzea. Na nádvorí múzea stojí drevený kostolík z Kožuchoviec, prenesený sem v roku
1927. V múzeu sú od roku 1903 sprístupnené rozsiahle expozície dejín
východoslovenského regiónu, archeológie, numizmatiky, zdravotníctva a šperkárstva. K
najcennejším skvostom múzea patrí známi Košický poklad pozostávajúci z 2920 altých
mincí a zlatej retaze. Cast umelecko- historických expozícií am prírodovedná expozícia
múzea sú umiestnené v secesnej budove vojenského velitelstva z roku 1908, známej
pod názvom „Divízia“.
Ostatné architektonické pamiatky mesta: Slovenské technické múzeum, Seminárny
kostol, sídlo Ústavného súdu Slovenskej republiky, Immaculata- Mariánsky stlp,
Univerzitný kostol sv.
Trojice, Levocský dom, Divadlo Janka Borodáca, Urbanova veža, Kaplnka sv. Michala,
Bývalý župný dom, Palác grófa Forgácha, Miklušova väznica, Dominikánsky kostol,
Jakabov palác, Fontána pri Dóme Svätej Alžbety,.
________________________________________ __________________________
Zdroje: